Macron v Paríži nevylúčil vyslanie vojakov na Ukrajinu Nie je na tom zhoda, tvrdí Duda. Moskva varuje pred začiatkom vojny s Ruskom

Aktualizované 27. februára o 12.38

Francúzsky prezident Emmanuel Macron nevylučuje v budúcnosti nasadenie pozemných jednotiek svojej krajiny na Ukrajine. Na dosiahnutie toho, aby Rusko nemohlo zvíťaziť v útočnej vojne na Ukrajine, nie je nič vylúčené, povedal v závere konferencie o podpore Ukrajiny, ktorú hostil v pondelok večer v Paríži.

Na stretnutí vyše 20 hláv štátov a vlád nepanovala zhoda, pokiaľ ide o prípadné vyslanie vojakov západných krajín, uviedol Macron. Doplnil však, že v dynamike vývoja v budúcnosti nemožno „nič vylúčiť“. Každá krajina o tom podľa neho môže rozhodnúť samostatne a zvrchovane.

Je to prvýkrát, kedy došlo k podobne otvorenej diskusii o poskytnutí vojakov na podporu vyčerpaných vojenských ukrajinských síl, píše britský The Guardian. Ide tak zatiaľ o najvážnejšiu vyhrážku NATO Rusku.

Macron tiež oznámil, že vznikne nová koalícia štátov, ktoré budú Ukrajine dodávať rakety a muníciu so stredným a dlhým dosahom. V krátkodobom hľadisku by okrem toho mali mobilizovať ďalšiu muníciu pre Ukrajinu z vlastných zásob.

„Sme presvedčení, že porážka Ruska je nevyhnutá pre bezpečnosť a stabilitu v Európe,“ vyhlásil francúzsky líder.

„Boli časy, keď sme si mysleli, že pošleme len helmy a spacáky,“ poznamenal francúzsky prezident s tým, že Rusko nesmie vyhrať. Odmietol však spresniť, ktoré krajiny zvažujú vyslanie vojakov. Zdôraznil, že v tejto veci uprednostňuje zachovanie „strategickej nejednoznačnosti“.

Francúzsky prezident v úvode stretnutia vyzval prítomných európskych lídrov, aby zaistili kolektívnu bezpečnosť kontinentu poskytovaním neochvejnej pomoci Ukrajine vo svetle zosilnených ruských ofenzív. Hovoril tiež o potrebe upevniť obranu s cieľom odvrátiť prípadné ruské útoky na iné krajiny v budúcnosti.

„Sme svedkami pritvrdzovania Ruska, najmä v uplynulých mesiacoch,“ povedal a poukázal na nedávne úmrtie opozičného lídra Alexeja Navaľného vo väzení. Zároveň upozornil, že Rusko sa správa čoraz agresívnejšie na politickej úrovni i na frontovej línii na Ukrajine.

„Všeobecné uvedomenie v súčasnosti je, že je v stávke bezpečnosť nás všetkých... Sme v procese zaisťovania našej bezpečnosti,“ povedal. „Rusko nesmie vyhrať,“ povedal tiež Macron.

Macron potvrdil moje slová, potešil sa Fico

Premiér Robert Fico v pondelok na stretnutí európskych lídrov v Paríži potvrdil postoj vlády a koaličných partnerov, že nikdy nebudú súhlasiť s vyslaním slovenských vojakov do vojny na Ukrajine. Premiér o tom informoval na sociálnej sieti.

„Ako sme dnes ráno v Bratislave na viacerých zasadnutiach predpokladali, v Paríži bola čisto vojnová atmosféra podporujúca vojnu. Nepadlo ani slovo o mieri, čo ma osobne veľmi mrzí,“ citoval Fica tlačový a informačný odbor úradu vlády.

Premiér pred odletom z Paríža uviedol, že stretnutie zorganizované francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom bolo diskrétne, preto sa nemôže vyjadriť k príspevkom jednotlivých účastníkov.

„Môžem potvrdiť, že sú krajiny, ktoré sú pripravené poslať svojich vlastných vojakov na Ukrajinu, sú krajiny, ktoré hovoria, že nikdy, medzi ne patrí aj Slovensko, a sú krajiny, ktoré hovoria, že tento návrh treba zvážiť,“ povedal Fico.

Podľa vlastných slov vo svojom vystúpení na konferencii zopakoval základné pozície slovenskej vlády. 

„Naša vláda je mierovo orientovaná, naša vláda odmieta pokračovanie vojny, nebudeme posielať zbrane na Ukrajinu, orientujeme sa len na civilné projekty, a čo je najpodstatnejšie, je zhoda vo vládnej koalícii, že nikdy nebudeme súhlasiť s tým, aby slovenský vojak išiel na Ukrajinu do tejto vojny,“ doplnil.

Čítajte tiež

Komentár

Operácia šírenie strachu Robert Fico pochopil, že ak chce moc, musí obsluhovať radikálov

Jozef Majchrák

Bez živenia radikálnych nálad by Smeru hrozila strata politickej dominancie.

Fico v utorok ráno vo videu cestou na summit V4 povedal, že Emmanuel Macron potvrdil jeho slová o tom, že niektoré členské krajiny NATO a EÚ chcú vyslať vojakov na Ukrajinu.

„Nepotrebujem francúzskeho prezidentka ako svedka, ktorý mi má niečo potvrdiť alebo vyvrátiť. Ale poteší ma to, lebo v takejto situácii vyzerajú slovenské médiá a opoziční politici ako obyčajní hlupáci. Odporúčam vám novinári a opoziční politici prestaňte paberkovať, robiť propagandu a byť aktivistami. Robte profesionálnu novinársku prácu a politickú prácu. A potom budete mať také isté kvalitné informácie ako mám ja."

O stretnutí v Paríži povedal, že mu behal mráz po chrbte, keď počúval tie „militantné reči". Bola to podľa neho porada o tom, ako podporovať vojnu.

Na vysielaní vojakov nebola absolútne žiadna zhoda, hovorí Duda i Scholz

Poľský prezident Andrzej Duda po summite v Paríži vyhlásil, že najbúrlivejšia diskusia sa týkala otázky vyslania vojakov NATO na Ukrajinu, napísal poľský web Do Rzeczy. 

„V tejto veci nebola absolútne žiadna zhoda. Názory sa rôznia a absolútne žiadne takéto rozhodnutia neexistujú,“ povedal Duda po rokovaní.

Aká konkrétna krajina navrhla poslať vojakov do vojny na Ukrajine Duda neuviedol. „Takéto podrobnosti nemôžem prezradiť,“ povedal.

Duda zdôraznil, že sa riešili aj ďalšie formy podpory Ukrajine, ako je napríklad pomoc pri odmínovaní oblastí na Ukrajine, podpora výcviku. Dodal, že najdôležitejším záverom rokovaní v Paríži je príprava významných dodávok munície, a to v blízkej budúcnosti. Plány na nasadenie vojakov poprel aj predseda poľskej vlády Donald Tusk.

Dudove slová potvrdil aj nemecký kancelár Scholz. Európske štáty a NATO sa podľa neho zhodli, že na ukrajinskú pôdu nepošlú žiadne pozemné jednotky. Je podľa neho správne sa v tomto postoji opakovane uisťovať. 

Scholz už v pondelok pred stretnutím povedal, že z obáv o zatiahnutie Nemecka do vojny zatiaľ nepovolí ani dodávku striel s plochou dráhou letu Taurus. Odovzdanie striel by si podľa neho vyžadovalo vyslať na Ukrajinu nemecký personál.

Aj český premiér Petr Fiala zdôraznil, že Česko určite nechce vyslať svojich vojakov na Ukrajinu. 

Aj švédsky premiér Ulf Kristersson pre tamojšiu verejnoprávnu televíziu SVT spresnil, že v „tomto momente sme zaneprázdnení posielaním moderného vybavenia Ukrajine rôznymi cestami“. Vyslanie pozemných jednotiek na Ukrajinu nateraz nie je pre Alianciu relevantnou otázkou.

Ako dodal, z ukrajinskej strany doposiaľ „nie sú požiadavky“ na pozemné jednotky, táto „otázka preto nie je aktuálna“, citoval ho francúzsky denník Le Monde.

Macronove slová odmietlo aj NATO

Severoatlantická aliancia neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu, uviedol v utorok jej generálny tajomník Jens Stoltenberg pre agentúru AP. 

„Spojenci NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú podporu. Robíme to už od roku 2014 a zintenzívnili sme to po invázii (v roku 2022). Neexistujú však žiadne plány na nasadenie bojových jednotiek NATO na Ukrajine," vyhlásil Stoltenberg.

Hoci Stoltenberg odmieol vojenskú operáciu Aliancie, Rusko podľa neho vedie proti Ukrajine agresívnu vojnu, čím hrubo porušuje medzinárodné právo. „Podľa medzinárodného práva má Ukrajina právo brániť sa a my máme právo podporovať ju pri presadzovaní tohto práva," dodal šéf NATO.

NATO ako aliancia poskytuje Ukrajine výlučne tzv. nesmrtiacu pomoc a podporu v podobe zdravotníckych pomôcok, uniforiem a zimného oblečenia.

Niektoré členské štáty však Kyjevu dodávajú aj zbrane a muníciu, či už na bilaterálnej báze alebo v skupinách. S prípadným vyslaním vojakov Aliancie na Ukrajinu by museli najskôr súhlasiť jednohlasne všetky členské štáty.

Vojaci NATO na Ukrajine by viedli k vojne s Ruskom, znie z Moskvy

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok varoval, že vyslanie vojakov aliancie NATO na územie Ukrajiny povedie k priamemu konfliktu s Ruskou federáciou a k eskalácii situácie.

„V tomto prípade musíme hovoriť nie o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti (konfliktu). Takto to hodnotíme,“ vyhlásil Peskov, keď odpovedal na otázku novinára, aké sú riziká eskalácie a priameho konfliktu s NATO v prípade, že sa vojaci aliancie NATO budú vyskytovať na území Ukrajiny.

Podľa Peskova si dané členské štáty NATO musia zvážiť, či to zodpovedá ich záujmom a záujmom ich občanov.

Dodal, že už samotná diskusia o možnosti vyslania určitých kontingentov NATO na Ukrajinu je „veľmi dôležitým, novým prvkom“.

Komentujúc vyhlásenie prezidenta Macrona, že Paríž urobí všetko pre to, aby zabránil Rusku vyhrať vojnu na Ukrajine, Peskov poznamenal, že Moskva si je dobre vedomá Macronovho postoja, „pokiaľ ide o potrebu spôsobiť Rusku strategickú porážku“.

Dodal, že Moskva zaznamenala, že na konferencii v Paríži sa diskutovalo o téme vyslania vojenského personálu na Ukrajinu, pričom súčasne postrehla, že v tejto veci nepanuje konsenzus. Podľa hovorcu šéfa Kremľa viaceré krajiny „pomerne triezvo“ hodnotia potenciálne riziká takejto akcie i riziká priameho zapojenia sa do konfliktu.

K českému nákupu vojenskej techniky sa pridá 15 štátov

Český premiér Petr Fiala po samite hovoril, že počas stretnutia vzbudila pozornosť česká iniciatíva o nákupe munície z tretích krajín, do ktorej sa chcú podľa neho zapojiť ďalšie štáty.

„Mnoho štátov sa k tejto iniciatíve v priebehu rokovania prihlásilo... Myslím si, že nakoniec bude mať táto akcia veľkú podporu, odhadujem to tak na 15 štátov,“ povedal Fiala s tým, že akcia by sa mala uskutočniť v najbližších týždňoch až mesiacoch.

„Musíme konať rýchlo. Mnoho európskych štátov sa snaží zvýšiť svoje výrobné kapacity, ale ten proces bude nejaký čas trvať,“ vysvetlil premiér s tým, že je podľa neho potrebné toto obdobie nejako preklenúť.

O tom, že Česko našlo vo svete zdroje munície, ktoré by v prípade vyriešenia otázky financovania mohlo na Ukrajinu dodať do niekoľkých týždňov, informoval český prezident Petr Pavel na bezpečnostnej konferencii v Mníchove 17. februára. Spresnil, že ide o pol milióna kusov munície s kalibrom 155 mm a 300-tisíc kusov munície s kalibrom 122 mm. Vyzval vtedy ďalšie západné krajiny, aby sa do akcie zapojili.

Podľa Fialu sa na schôdzke tiež ukázalo, že odhodlanie čeliť ruskej agresii a podporovať Ukrajinu je na Západe „veľmi silné“.

„Dohodli sme sa na tom, že posilníme naše dodávky munície na Ukrajinu a že sa pokúsime čo najrýchlejšie zvýšiť výrobné kapacity, ak ide o muníciu a zbrane. Dohodli sme sa, že je potrebné posilniť kybernetickú bezpečnosť a podporiť štáty, ktoré sú tiež ohrozované Ruskom, ako je Moldavsko,“ komentoval závery rokovania predseda českej vlády.

Čítajte tiež

Fico pred rokovaním v Paríži Viaceré krajiny zvažujú vyslanie vojakov na Ukrajinu na bilaterálnej báze

Marek Holka

„Ja si neviem predstaviť, že na území Ukrajiny budú vojaci členských krajín NATO. My sme mimoriadne nervózni z tohto vývoja,“ povedal premiér.

Konferencia v Paríži signalizuje Macronovu horlivosť postaviť sa v rámci Európskej únie do čela riešenia ukrajinskej otázky. Deje sa tak v čase rastúcich obáv, že by sa mohla oslabiť americká pomoc pre Ukrajinu. Prostredníctvom videospojenia sa pripojil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zastúpené boli aj Spojené štáty a Kanada.