Zúfalé výsledky v testovaní PISA Každý tretí žiak nerozumie tomu, čo číta. Je to národná tragédia, vraví Drucker

Výsledky medzinárodného testovania PISA bývajú pravidelne smutnou známkou pre kvalitu vzdelávania na Slovensku. Tie najnovšie, ktoré vychádzajú z testovania v minulom roku, označuje minister školstva Tomáš Drucker za národnú tragédiu.

Slovenskí žiaci vo veku 15 rokov v medzinárodnom porovnaní zaostávajú v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti. Z výsledkov vyplýva, že každý tretí žiak nedosahuje ani základnú úroveň v čitateľskej gramotnosti, teda nerozumie tomu, čo si v texte prečíta.

Pri matematickej gramotnosti je prepad slovenských žiakov najväčší spomedzi všetkých testovaných krajín.

Meranie sa uskutočnilo minulý rok na jar v 292 školách (základné školy, 4-ročné a 8-ročné gymnáziá, SOŠ). Celkovo bolo na Slovensku otestovaných približne 5 800 pätnásťročných žiakov.

Ministerstvo pripomína, že cyklus PISA 2022 sa realizoval počas pandémie, čo do značnej miery ovplyvnilo zber údajov nielen na Slovensku, ale platí to pre všetky krajiny, ktoré sa na meraní zúčastnili.

Nerozumejú tomu, čo čítajú

Žiaci na Slovensku sa zhoršili v matematike, slovenčine aj v prírodovedných predmetoch ako biológia, fyzika, chémia. Ich výsledky sú podpriemerné, zatiaľ čo okolité krajiny ako Česko, Maďarsko, Poľsko aj Rakúsko sa držia nad priemerom. 

Pri poslednom meraní pred pandémiou sa ešte naši žiaci udržali v matematike medzi priemerom, teraz sa práve v tejto oblasti prepadli najviac. Oproti meraniu spred desiatich rokov klesli až o 18 bodov. V rizikovej skupine má Slovensko pri čitateľskej gramotnosti výrazne viac detí v porovnaní s priemerom OECD.

Slovenskí žiaci sa prepadli aj v čitateľskej gramotnosti a zaradili sa pod priemer spomedzi sledovaných krajín. Zaostávajú za nimi až o 29 bodov. 

Infografika Národného inštitútu vzdelávania a mládeže ukazuje pokles výkonu žiakov za posledných dvadsať rokov.

Infografika NIVAM-u. FB/IVP

„Za problém nemôže nikto iný, žiaden iný štát ani svetové sprisahanie, je to problém nás, Slovenskej republiky. Je to naša národná tragédia a dôvodom je dlhodobé zanedbávanie financií a priorít školstva,“ vyhlásil minister Drucker.

Minister považuje nízku úroveň čitateľskej gramotnosti za podstatný problém, ktorý treba riešiť.

Politici by podľa neho nemali zahlcovať vzdelávanie témami, ktoré nie sú dôležité. „Či už ide o kultúrno-etické vojny, mimovládky, či sexuálnu výchovu,“ skonštatoval s tým, že ide o zástupné témy.

„Deti vedia čítať plynulo, neprerušovane, no nerozumejú tomu, čo čítajú,“ tvrdí šéfka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová.

Podľa výsledkov klesá aj podiel slovenských žiakov, ktorí dosiahli najvyšší výkon, teda patria medzi najšikovnejšie.

V matematickej gramotnosti je na úrovni 7,3 percenta, pri poslednom meraní z roku 2018 to bolo 10,7 percenta, ide teda o významný prepad. V prípade čitateľskej gramotnosti sa podiel žiakov s najvyšším výkonom znížil na 3,4 percenta (v r. 2018 to bolo 4,6 percenta) a v prírodovednej gramotnosti sa zvýšil iba mierne na 4,3 percenta (v r. 2018 to bolo 3,7 percenta).

V rizikovej skupine sa nachádza až 35,4 % slovenských žiakov, čo je výrazne viac, ako bolo zaznamenané v roku 2018 (31,4 %). Títo žiaci nedisponujú ani základnými čitateľskými zručnosťami, ktorých nadobudnutie je nevyhnutné na ďalšie vzdelávanie. 

Nelichotivým prvenstvom je, že dieťa na Slovensku zo zlých socioekonomických pomerov má najhoršie výsledky v porovnaní s ostatnými krajinami OECD. Ide o potvrdenie, že prostredie, v akom sa dieťa narodí, významne ovplyvňuje výsledky, ktoré dosiahne v škole.