V Nemecku žije približne 1,5 milióna Turkov, ktorí sú oprávnení voliť v tureckých voľbách. Úspech u nich mal jednoznačne súčasný prezident Erdoğan. V prvom kole za neho hlasovalo 65,5 percenta nemeckých Turkov, opozičný kandidát Kılıçdaroğlu získal 32,5 percenta.
Vyššiu podporu mal Erdoğan už len v Belgicku (72,3 percenta), Rakúsku (72 percent) a Holandsku (68,4 percenta). Naproti tomu vo Veľkej Británii (79 percent), Kanade (79,7 percenta) a USA (80,4 percenta) zvíťazil Kılıçdaroğlu. Dôvodom môže byť sociálna štruktúra Turkov žijúcich v zahraničí – AKP má vysokú podporu v krajinách, kde žijú tzv. gastarbeiteri z Anatólie. Naopak, akademici a vzdelanejšie vrstvy sa častejšie sťahujú do anglosaských krajín.
Erdoğanova strana AKP má vysokú podporu v krajinách, kde žijú tzv. gastarbeiteri z Anatólie. Naopak, akademici a vzdelanejšie vrstvy sa častejšie sťahujú do anglosaských krajín.Zdieľať
Turkov žijúcich v Nemecku sa bezprostredne nedotýkajú vnútropolitické problémy ich vlasti, ako je inflácia alebo politické represie. Turkom v zahraničí ponúka Erdoğan veľkú myšlienku – ideu, že sú súčasťou veľkého národa.
Ale aj v rámci Nemecka existujú vo volebnom správaní Turkov regionálne rozdiely. V Essene získala AKP 77 percent, v Berlíne iba 49 percent. Essen je mesto v Porúrí, generálny konzulát v meste je spádovou oblasťou pre mestá ako Duisburg, Bochum, Gelsenkirchen. Ide o typické mestá s robotníckou sociálnou štruktúrou. Napríklad v Duisburgu po Erdoğanovom víťazstve vypukli v uliciach spontánne oslavy, cesty boli zablokované autami a podľa polície panovala „radostná atmosféra“. Naproti tomu turecká komunita v Berlíne je heterogénnejšia a zahŕňa rôzne sociálne vrstvy.
Nemeckí Turci sa však na voľbách nezúčastňujú len ako voliči, ale aj ako kandidáti. V uplynulých voľbách bolo za poslancov zvolených 5 kandidátov, ktorí sa v Nemecku narodili alebo tu desiatky rokov žili. Štyria muži a jedna žena, všetci sú „konzervatívni“ a štyria z nich patria do vládnuceho tábora prezidenta Erdoğana.
Meryem Göka doteraz viedla pobočku Erdoğanovej strany AKP v Nemecku. Jej otec patril k prvej generácii gastarbeiterov a v 60. rokoch minulého storočia prišiel do Nemecka z Konye v strednej Anatólii. Göka sa narodila v roku 1963 v bádenskom meste Ettlingen, strávila tu detstvo a nemčina je jej materinským jazykom s miernym švábskym prízvukom.
Koncom 70. rokov sa s rodinou presťahovala do Turecka, kde vyštudovala biológiu. Angažovala sa v AKP a pred štyrmi rokmi ju Erdoğan vyslal do Berlína ako „veľvyslankyňu“ AKP. Hlavu má zahalenú šatkou a na jej twitterovom účte nájdeme napríklad oslavnú pripomienku výročia dobytia Konštantínopola Osmanmi.
Nováčikom v tureckom parlamente je aj Oğuz Ücüncü. Narodil sa v roku 1969 vo vestfálskom Hamme, kde tiež vyrastal. Stal sa inžinierom a už od útlej mladosti sa angažoval v islamistickom združení Millî Görüş, v rokoch 2002 – 2014 bol jeho generálnym tajomníkom. V minulosti bol spolu s ďalšími funkcionármi združenia vyšetrovaný pre podozrenie z falšovania a prania špinavých peňazí. Trestné stíhanie však bolo zastavené. V rozhovore pre jednu z nemeckých televízií Ücüncü vyhlásil, že jeho politickým programom je boj proti islamofóbii a rasizmu.
Zafer Sırakaya je poslancom za AKP od roku 2018. Má 49 rokov, narodil sa v Porúrí a je politológom. Spoluzaložil a niekoľko rokov viedol Úniu euro-tureckých demokratov (UETD), ktorá je lobistickým združením AKP v Európe. Po svojom zvolení v roku 2018 prevzal vedenie novozriadeného výboru pre záležitosti zahraničných Turkov. V novom funkčnom období chce s vládnymi politikmi a poslancami spolkových krajín s tureckou menšinou diskutovať o „diskriminácii, znevýhodnení, vylúčení, islamofóbii a xenofóbii a hľadať riešenia“, povedal Sırakaya denníku Tagesspiegel.
Ali Yüksel má 74 rokov a do Nemecka prišiel až v dospelosti koncom 70. rokov. Takmer tri desaťročia pôsobil ako imám v mešitách v Severnom Porýní-Vestfálsku. Stal sa vedúcim Millî Görüş v Nemecku a tým aj jednou z najvýznamnejších postáv politického islamu. Naposledy bol splnomocnencom pre zahraničných Turkov v islamistickej strane YRP, ktorá patrí do koaličného tábora.
V životopisoch poslancov je nápadná väzba na Millî Görüş. Zoskupenie má pod svojím dohľadom nemecká rozviedka a je predĺženou rukou tureckého štátu. Na území Nemecka spravuje viac ako 300 mešít.Zdieľať
Mustafa Yeneroğlu je jediným nemecko-tureckým poslancom z opozície. Do Kolína nad Rýnom prišiel z Turecka s rodičmi ako nemluvňa, vyrastal tu a vyštudoval právo. Svoju politickú kariéru odštartoval na islamistickej scéne, keď bol rovnako ako Ücüncü a Yüksel tajomníkom Millî Görüş.
Ešte v roku 2015 bol zvolený do tureckého parlamentu za AKP. Bol členom predsedníctva strany a v nemeckých talk show a debatách obhajoval prezidenta Erdoğana. Po svojom znovuzvolení v roku 2018 začal Erdoğana kritizovať a v roku 2019 z AKP vystúpil. O rok neskôr založil s niekoľkými bývalými ministrami a poslancami AKP stranu Deva a za túto stranu získal znova mandát.
V životopisoch poslancov je obzvlášť nápadná väzba na Millî Görüş. Toto zoskupenie má pod svojím dohľadom nemecká rozviedka a je predĺženou rukou tureckého štátu. Združenie má vo svojej správe viac ako 300 mešít na území Nemecka. Je úzko prepojené s ďalším združením, Ditib, ktoré je najväčšou turecko-islamskou organizáciou v Nemecku.
Ditib a Millî Görüş tvoria mimoriadne rozsiahlu organizačnú a mobilizačnú sieť. Organizovali autobusovú dopravu ku konzulátom, kde sa konali voľby. Spolu s pracovníkmi konzulátov tvoria tieto dve organizácie tieňový štát na území „západného“ Turecka.
Autorka je politologička, s rodinou žije v Berlíne.
Pôvodný text: Němečtí Turci a jejich poslanci – temná vazba na islamisty. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.