Vyzbrojovanie lídra V4 Môže sa poľská armáda stať najväčšou v Európe?

Poľská armáda je v súčasnosti jednou z najväčších v Európskej únii a za istých okolností by sa mohla stať najväčšou. V prvom rade si treba uvedomiť, že už v posledných rokoch zaznamenala výrazný vzostup. Od roku 2014 sa poľský rozpočet na obranu neustále zvyšuje, v roku 2020 dosiahol približne 2 percentá HDP, čo umožnilo modernizáciu vybavenia a posilnenie armády. Do roku 2022 bol tento cieľ stanovený na 3 percentá.

Okrem toho Poľsko investovalo aj do výcviku a rozvoja svojich ozbrojených síl. Zaviedli sa pokročilé výcvikové programy pre vojakov a nadviazala sa spolupráca s ďalšími európskymi krajinami s cieľom posilniť obranné schopnosti krajiny. Zvýšila sa aj účasť na misiách EÚ a NATO. Poľsko vyslalo svoje jednotky do Afganistanu, Iraku a Bosny a Hercegoviny a zúčastnilo sa na misii NATO v Líbyi. Poukazuje to na to, že Poľsko je pripravené prevziať väčšiu zodpovednosť za obranu a bezpečnosť v Európe.

Rast poľskej armády vysvetľujú aj geopolitické faktory. Poľsko hraničí s Ukrajinou a Ruskom. Varšava ako člen Európskej únie a NATO zohráva dôležitú úlohu pri obrane východnej Európy pred potenciálnymi hrozbami. V súvislosti s konfliktom na Ukrajine ďalej posilňuje svoje ozbrojené sily s cieľom chrániť svoje záujmy a záujmy svojich spojencov.

Treba tiež poznamenať, že Poľsko má so svojimi 38 miliónmi obyvateľov veľký náborový potenciál. Povinná vojenská služba bola zrušená v roku 2010, no od roku 2022 bol zavedený dobrovoľný vojenský výcvik.

Varšava v roku 2022 schválila nový zákon o obrane. Poľskú armádu v súčasnosti tvorí podľa vládnych informácií približne 111 500 profesionálnych vojakov a 32-tisíc vojakov územnej obrany. Podľa nových predpisov sa poľská armáda časom rozšíri na približne 300-tisíc, z toho 250-tisíc profesionálnych vojakov a 50-tisíc vojakov územnej obrany. Ak by sa tieto čísla dosiahli, Poliaci počtom prekonajú 200-tisícovú francúzsku armádu, ktorá je v súčasnosti najväčšou v EÚ.

„Poľsko musí mať ozbrojené sily zodpovedajúce súčasnej situácii – sily, ktoré budú schopné odraziť útok a ktoré budú dostatočne silné na to, aby takémuto útoku zabránili. Aby by ich odstrašujúca sila stačila na odradenie od takéhoto útoku,“ zdôraznil Jarosław Kaczyński, líder vládnej strany Právo a spravodlivosť.

Vďaka neustále rastúcemu rozpočtu na obranu, zvýšenému zapojeniu sa do misií EÚ a NATO, priaznivým geopolitickým faktorom a silnému náborovému potenciálu má Poľsko dobré predpoklady na to, aby v posilňovaní svojej armády pokračovalo. Dokazujú to aj nedávne nákupy.

Poľská vláda v posledných rokoch uskutočnila množstvo veľkých nákupov zbraní. V roku 2016 od nemeckej firmy Krauss-Maffei Wegmann objednala 100 tankov Leopard 2A5 najnovšej generácie. Od poľskej firmy WZM zase kúpila obrnené transportéry Rosomak, ktoré slúžia na prepravu vojsk a logistickú podporu na bojisku.

V roku 2018 uzavrela zmluvu s americkou spoločnosťou Raytheon na nákup systému Patriot, najmodernejšieho systému protivzdušnej obrany. Išlo o jeden z najväčších obranných nákupov v poľskej histórii, jeho hodnota sa odhadovala na približne 4,75 miliardy dolárov.

Krajina zakúpila aj stíhacie lietadlá F-35 od americkej spoločnosti Lockheed Martin, pričom z tejto série si objednala 32 stíhačiek, ktoré nahradia opotrebované stíhačky MiG-29 a Su-22. Objednané boli aj vojenské drony vrátane dronov MQ-9 Reaper vyrobených americkou spoločnosťou General Atomics.

Od roku 2022 sa tieto nákupy výrazne zrýchlili. Z Južnej Kórey Poľsko kúpilo 288 salvových raketometných systémov K239 Chunmoo a 1000 tankov K2 od Hyundai Rotem. V USA si Varšava objednala 116 nových tankov Abrams. Na porovnanie – Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia by v súčasnosti mali mať po niečo vyše 200 tankov.

Aké sú prekážky tohto budovania armády?

Hoci smerovanie Poľska je ambiciózne a môže viesť k tomu, že sa stane vedúcou armádou v EÚ, existuje niekoľko prekážok. V prvom rade ide o náklady. Nákup, výcvik a údržba takýchto síl si vyžiadajú obrovské zdroje.

Keďže Poľsko je rovnako ako zvyšok Európy postihnuté infláciou a ekonomickými problémami, peniaze vyčlenené na financovanie armády zaťažia rozpočet a verejný dlh. Je to o to problematickejšie, že Poľsko zostáva najväčším čistým príjemcom z rozpočtu EÚ. Do úvahy treba brať aj napäté vzťahy medzi poľskou vládou a európskymi inštitúciami, ktoré môžu byť zdrojom problémov.

Druhou prekážkou je získanie know-how. Zabezpečenie vybavenia nestačí na to, aby krajina mala silnú armádu – potrebuje skutočné taktické zručnosti, bojový výcvik a efektívne vedenie. Získanie vedomostí a zručností si vyžaduje čas. Poľsko môže a bude môcť počítať s americkou pomocou a výcvikom, ale nič nemožno považovať za samozrejmosť.

Poľské vyzbrojovanie je fenomén, ktorý treba sledovať bez preceňovania, ale aj podceňovania. Konfliktom na Ukrajine sa ťažisko obrany Európy presunulo na východ a európske krajiny tomu musia prispôsobiť svoje stratégie.

Autor je doktorom medzinárodných vzťahov na univerzite v Toulone. Je odborníkom na ekonomické stratégie, spolupracuje s think-tankom IREF Europe (Institut de Recherches Économiques et Fiscales) a so strategickým časopisom Contrepoints.

Pôvodný text: Największa siła militarna Unii Europejskiej. Uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze.