Zmena ústavy k predčasným voľbám Poslanci schválili návrh, ktorý umožní skrátiť volebné obdobie

Poslanci schválili zmenu ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami. Volebné obdobie sa môže skrátiť uznesením s 90 hlasmi.

Za návrh hlasovalo 92 zo 147 poslancov. Proti ich bolo 44 a 11 sa zdržalo. O uznesení, ktoré by skrátilo volebné obdobie súčasného parlamentu, by sa podľa Borisa Kollára mohlo hlasovať v utorok. 

Krátko po schválení podpísala novelu prezidentka Zuzana Čaputová.

Matovičov návrh prešiel, Šeligov nie

Ústavnú zmenu, ktorá umožní predčasné voľby, podporili SaS, Sme rodina a OĽaNO s výnimkou Györgyho Gyimesiho. Za hlasovali aj poslanci Za ľudí či odídenci z OĽaNO združení okolo Kristiána Čekovského.

Rovnako ho podporili aj nezaradení Ján Mičovský, Miroslav Kollár, Tomáš Valášek, Martin Klus, Katarína Hatráková, Martin Borguľa a Tomáš Valášek.

V prijatom pozmeňujúcom návrhu Márie Kolíkovej bolo aj sťaženie zmeny volebného systému, ktoré navrhlo OĽaNO. Zmeniť volebný systém bude po novom možné 90 hlasmi, doteraz stačilo 76.

Naopak, poslanci neschválili návrh Juraja Šeligu, ktorý chcel zakotviť v ústave ochranu Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu.

Opozícia chcela v ústave referendum

„Schválenie ústavnej zmeny vnímam ako naplnenie prvého kroku dohody o predčasných voľbách. Verím, že v čo najkratšom čase parlament určí aj konkrétny termín predčasných volieb,“ reagoval na hlasovanie dočasne poverený premiér Eduard Heger.

Opozícia už pred hlasovaním návrh odmietla. Kritizovala najmä to, že z neho vypadla možnosť skrátiť volebné obdobie referendom. Šéf Smeru Robert Fico to označil za „opľutie občanov“.

Líder Hlasu Peter Pellegrini vyhlásil, že ak bude Hlas v budúcej vláde, navrhne, aby sa mohli vyvolať predčasné voľby aj referendom. V pléne tiež upozorňoval na odďaľovanie dátumu volieb. 

Na stole sú tri termíny, najpravdepodobnejší je september

K hlasovaniu, ktoré by umožnilo predčasné voľby, pristúpil parlament po tom, ako sa v nedeľu zrodila dohoda medzi lídrami bývalej koalície. Zhodli sa na tom, že voľby by sa mali konať 30. septembra. Termín volieb bude v uznesení, o ktorom sa bude hlasovať budúci týždeň.

V parlamente by sa malo hovoriť o troch termínoch. Smer navrhuje máj, Hlas jún a bývalá koalícia september. Boris Kollár hovorí, že Sme rodina podporí všetky tri. „Keď nenájdeme 90 poslancov na jún, tak sa musíme snažiť nájsť 90 poslancov na september," povedal.

Podľa šéfa klubu OĽaNO Michala Šipoša je prienik na septembri. „Predpokladám, že podľa dohody sa budeme baviť o septembrovom termíne. Nevidíme dôvod, aby sme my mali tancovať tak, ako mafia so zlodejmi pískajú," dodal.

Igor Matovič si nemyslí, že by boli v parlamente úspešné iné termíny, ako septembrový.

Bývalí koaliční partneri si sadli za rokovací stôl po tom, ako dočasne poverený premiér Eduard Heger neuspel so snahou nájsť v parlamente 76 poslancov, ktorí by vyjadrili jeho vláde dôveru.

Lídrom strán dala prezidentka Zuzana Čaputová ultimátum, aby do konca januára urobili všetky potrebné kroky, ktoré by viedli k predčasným voľbám. V opačnom prípade by vymenovala úradnícku vládu. Hlava štátu sa vyjadrila, že je za čo najskorší termín volieb, no bude akceptovať aj september.