Predčasné voľby
Bývalá koalícia sa dohodla na 30. septembri, súhlasila aj s podmienkou OĽaNO

Foto: TASR/Jakub Kotian
Podľa premiéra návrh na zmenu ústavy podporia OĽaNO, Sme rodina, SaS, Za ľudí aj Občiansko-demokratická platforma.
Strany bývalej koalície v nedeľu večer rokovali na úrade vlády o termíne predčasných volieb. Podľa dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera aj šéfa SaS Richarda Sulíka našli lídri zhodu na 30. septembri.
„Členovia bývalej koalície sa dohodli, že voľby budú 30. septembra. Dohoda je aj na pozmeňujúcom návrhu,“ potvrdil premiér Eduard Heger. Podľa návrhu na zmenu ústavy bude môcť parlament skrátiť volebné obdobie uznesením, ktoré podporí najmenej 90 poslancov.
Skorší termín nebol v hre
Zmena ústavy by mala byť prijatá na parlamentnej schôdzi, ktorá sa začína v utorok.
Heger doplnil, že návrh má podporu 90 poslancov zo strán OĽaNO, Sme rodina, SaS, Za ľudí aj z Občiansko-demokratickej platformy. Verí, že ďalšie rokovania už nebudú potrebné.
„Dohodli sme sa na pozmeňovacom návrhu k ústave, ktorý napíše Mária Kolíková a pošle kolegom, a už by sme to mali nejako ukončiť,“ povedal Sulík a dodal, že skorší termín volieb nebol v hre.
Exministerka spravodlivosti uviedla, že v dokumente, ktorý pripraví, bude okrem predčasných volieb len jedna téma, a to volebný systém. Išlo o podmienku Igora Matoviča, ktorý chce, aby sa v parlamente mohol meniť volebný systém 90 poslancami. Doteraz to bolo možné 76 hlasmi.
Líder OĽaNO minulý týždeň vyjadril obavy, že po voľbách by mohli Smer, Hlas a Republika zmeniť volebný systém.
Za ľudí neuspeli
Naopak, požiadavka strany Za ľudí prijatá nebola. Poslanec Juraj Šeliga žiadal, aby bola v ústave zakotvená ochrana Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Šeligovu iniciatívu podporoval aj Eduard Heger.
S návrhom nesúhlasila Sme rodina. Napriek tomu však Za ľudí predčasné voľby podporia.
„Nebudeme preto blokovať otázku predčasných volieb,“ povedal Šeliga s tým, že podajú v tejto veci pozmeňujúci návrh.
Na rokovaniach sa nezúčastnili zástupcovia Sme rodina. Sulík si nemyslí, že by išlo o bojkot. „Ako som pochopil, tak oni už majú jasnú pozíciu. Povedali, že súhlasia s dátumom volieb,“ uviedol.
Dnes treba vedieť
Vojna na Ukrajine
Rusko presunulo ďalších vojakov a techniku do Kurskej oblasti
Kyjev opakovane upozornil, že Rusko by sa mohlo opäť pokúsiť obsadiť časti severovýchodu Ukrajiny.
Fínsko chce do NATO vstúpiť spolu so Švédskom, tvrdí fínsky šéf diplomacie
Pekka Haavisto tak reagoval na víkendové vyjadrenia tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že Ankara by mohla schváliť vstup Fínska, avšak bez Švédska.
Termín predčasných volieb
Ani deň pred hlasovaním nie je isté, či miesto septembra nebudú nakoniec v júni
Richard Sulík vraví, že chcú dodržať dohodu o voľbách v septembri. Zmeniť sa to môže, len ak sa zhodnú v rámci celej bývalej štvorkoalície.
Šéf SaS Richard Sulík vníma septembrový termín volieb ako kompromisné riešenie. Povedal, že SaS nemala podmienku vo veci termínu. „My vieme žiť s júnovým aj so septembrovým termínom,“ uviedol Sulík.
Žena v rýchlovlaku TGV vo Francúzsku porodila zdravého chlapčeka
Pôrod predčasne narodeného Felixa trval približne 80 minút. Matku spolu s novorodencom následne previezli do najbližšej nemocnice.
„Pán generálny prokurátor Žilinka, toto je zahanbujúce pre všetkých. V Nemecku je únos Vietnamca za fakt, no u nás stále akoby nič. Hovorili ste, že ste opäť začali vyšetrovať. Tak teda kde sú výsledky?“ pýta sa poslanec Juraj Šeliga v reakcii na rozhodnutie nemeckého súdu, ktorý potvrdil, že únos Vietnamca sa udial.
Andrej Babiš svojím správaním a vystupovaním nebol „prezidentský materiál“. On je konfrontačný politický líder, ktorý sa hodí na šéfa strany, ktorá chce vyhrať voľby do parlamentu. Píše Roman Joch.
Poľsko oznámilo prudké zvýšenie výdavkov na obranu. Premiér Mateusz Morawiecki pritom povedal, že krajina sa potrebuje rýchlejšie vyzbrojiť v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Rozpočet krajiny na obranu tak bude tento rok predstavovať 4 % HDP. (tasr)
Ukrajinský premiér Šmyhaľ
Do dvoch rokov chceme vstúpiť do EÚ
Blízki spojenci Kyjeva, ako napríklad Poľsko či pobaltské štáty, žiadosť Ukrajiny o vstup do EÚ silne podporujú.
Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý klimatický zákon
Návrh počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov.