Katar 2022 Množstvo problémov pre mesiac futbalovej radosti

Malý je len ako Banskobystrický a Bratislavský kraj dokopy. Počet vlastných obyvateľov sa rovná počtu ľudí žijúcich v Košiciach a Prešove. Zvyšných takmer 2,5 milióna obyvateľov tvoria prisťahovalci. Dokopy sa podieľajú na ročnom hrubom domácom produkte na obyvateľa vo výške 68-tisíc dolárov. Stokrát väčšie Spojené štáty majú HDP na obyvateľa len o tisíc dolárov väčšie.

Aj to je Katar. Krajina, ktorá šokovala svojím víťazstvom vo voľbe o usporiadanie Majstrovstiev sveta vo futbale. Už niekoľko rokov najsledovanejšieho a najvýnosnejšieho organizovaného svetového podujatia.

Futbalový trpaslík aj na ázijské pomery

Futbal sa dostal do Kataru až po 2. svetovej vojne. Ligovú súťaž tu založili až v sezóne 1963/64. Slovan Bratislava bol v tom čase už 8-násobným majstrom Slovenska a 4-násobným majstrom Československa.

Ani národný tím Kataru až donedávna neohuroval výnimočnými výsledkami. Na Ázijský pohár, čo je ekvivalent majstrovstiev Európy vo futbale, sa od svojej premiérovej účasti v roku 1980 dostal deväťkrát. Za ten čas tu vyhral len šesť zápasov, z toho štyri na domácej pôde, keď majstrovstvá Ázie organizoval.

Na majstrovstvá sveta sa doteraz Katarčania nikdy neprebojovali. Pomohlo im k tomu až organizovanie šampionátu, ktoré im pridelili už v roku 2010. A to aj napriek mladej a neoslnivej futbalovej histórii, ktorú táto krajina dovtedy zaznamenala.

Pre úplnosť treba dodať, že v roku 2019 – keď sa maličká krajina v Perzskom zálive už deväť rokov pripravovala na organizovanie, ale aj športovú účasť na majstrovstvách sveta – Katarčania šokovali ázijský futbalový svet. Pri svojej desiatej účasti tamojšie majstrovstvá vyhrali, pričom neprehrali ani jeden zo siedmich zápasov a dostali iba jeden gól. Vo finále od Japoncov. Ide dosiaľ o najväčší úspech katarského futbalu.

To je však relatívne čerstvá udalosť a určite nie dôvod, pre ktorý od 20. novembra sledujeme futbalový šampionát v Katare. Prečo sa teda majstrovstvá sveta dostali práve sem?

Nečakané rozhodnutie

Detailný posudok zahŕňajúci infraštruktúrnu pripravenosť štadiónov, ciest, ubytovania, kapacít, ale aj poveternostných a klimatických podmienok dopadol pre Katar zle.

Harold Mayne-Nicholls, hlavný inšpektor Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) pre posúdenie dejísk majstrovstiev sveta v rokoch 2018 a 2022 opisuje v dokumente Odhalená FIFA na Netflixe svoju prácu a aj to, že nikto z 24-členného výkonného výboru, ktorý mal rozhodnúť o dejisku šampionátu, sa mu v reakcii na vypracované správy o jednotlivých uchádzačoch neozval.

Fanúšikovia v Nemecku vyzývajú na bojkot MS v Katare. Foto: TASR/AP

„Došlo mi, že to zrejme ani nečítali,“ hovorí Nicholls v štvordielnom seriáli. Rozhodovať teda museli iné kritériá ako futbalová, dopravná či turistická infraštruktúra a počasie. 

Britské noviny The Sunday Times prišli v roku 2010 so svedectvom Phaedry Al Majidovej, ktorá pracovala v organizačnom výbore Kataru ako kandidátskej krajiny o usporiadanie MS. Jej úlohou boli preklady, ale aj medializácia, príprava odpovedí pre novinárov, vysvetľovanie a argumentovanie nepríjemných otázok, napríklad vo veci migrantov, porušovania ľudských práv, postoja k homosexualite či alkoholu.

„Nikto sa nás však na nič také nepýtal. Nikto zo západných novinárov neinicioval žiadne otázky, pretože sa o Katar nezaujímali,“ hovorí ešte aj dnes Al Majidová o dešpekte, s akým sa futbalový svet pozeral na arabskú kandidatúru.

Lenže 2. decembra 2010 vytiahol vtedajší prezident FIFA Sepp Blatter z obálky lístok s nápisom Katar. Porazené zostali v tom momente také krajiny ako USA, Austrália, Južná Kórea a Japonsko (európske a juhoamerické krajiny sa o MS 2022 podľa vopred určenej dohody nemohli uchádzať).

Podozrenia z korupcie smerovali na najvyššie miesta

Rok pred rozhodnutím bola Al-Majidová ako tlmočníčka počas pracovnej cesty v Angole svedkom toho, ako budúci katarskí organizátori ponúkli trom z afrických zástupcov vo výkonnom výbore FIFA po 1,5 milióna dolárov za to, že budú hlasovať pre Katar.

Američanka s arabskými koreňmi následne svoje tvrdenia dementovala. Odvtedy však opakovane verejne vystúpila, napríklad aj v spomínanom dokumente na Netflixe alebo v rozhovore pre nórsku televíziu, a hovorí, že odvolanie jej vyjadrení bolo pod nátlakom a v strachu o svoju rodinu. Svoje zverejnené svedectvo znovu zakaždým potvrdila.

V roku 2017 vypovedal na súde juhoamerický futbalový funkcionár a obchodník s TV právami Alejandro Burzaco, kde potvrdil, že minimálne traja členovia Comenbolu (Juhoamerickej futbalovej federácie) zobrali úplatok za to, aby hlasovali v roku 2010 v prospech Kataru. Burzaco bol v úzkom kontakte s argentínskymi a brazílskymi funkcionármi vo FIFA, pretože sám im sprostredkoval 15-miliónový úplatok za to, aby agentúra, ktorú zastupoval, získala na svoju stranu marketingové práva na Copa América – teda juhoamerické majstrovstvá vo futbale (ekvivalent našich majstrovstiev Európy).

No a do tretice existuje aj svedectvo o kauze, ktoré s ňou spája Mohameda Bin Hammama. Katarčan bol členom výkonného výboru FIFA v rokoch 1996 až 2011. Práve vtedy sa rozhodol postaviť ako protikandidát proti úradujúcemu prezidentovi FIFA Seppovi Blatterovi. Ten v konkurenčnom boji vyhlásil, že v súvislosti s pridelením MS 2022 v Katare nebolo všetko v poriadku a zodpovedný je za to práve člen výkonného výboru, Katarčan Bin Hammam. Písali vtedy o tom aj v Sunday Times, čo nedávno pripomenul iný britský denník – The Guardian.

Mohamed Bin Hammam  Foto: TASR/AP

Dokument z dielne Netflixu tento moment opisuje ako mocenský boj, kde si Blatter „kupoval“ svoje mlčanie o Katare tým, že nebude mať protikandidáta a bude opäť zvolený za prezidenta FIFA.

Bin Hammam poprel akékoľvek podozrenia v otázke zabezpečovania hlasov pre Katar 2022, no a na príkaz katarského šejka Emira Tamima bin Hamad al Thaniho (vládcu krajiny) skutočne svoju kandidatúru za prezidenta FIFA stiahol.

Katar získal vo finálovom hlasovaní 14 hlasov z 22 prítomných členov výkonného výboru FIFA. Normálne tvorí výkonný výbor 24 členov zo šiestich svetových asociácií (európska UEFA je jednou z nich). Lenže už pred hlasovaním boli vylúčení tahitský člen z Oceánskej futbalovej asociácie a nigérijský člen z africkej. Zrejme nikoho neprekvapí, že obaja boli obvinení a vyšetrovaní z korupcie a pýtania si úplatkov. Vysokú hru s úplatkami, ktorá sa v sídle FIFA podľa všetkého roky hrala, nezvládli. No tento kolotoč postupne neustáli ani ďalší aktéri.

Šestnásť z 22 hlasujúcich členov výkonného výboru, ktorí rozhodovali o pridelení MS v Rusku 2018 a MS v Katare 2022, bolo postupne v rokoch 2011 až 2017 obvinených alebo vyšetrovaných v súvislosti s prijímaním a rozdávaním úplatkov v rôznych záležitostiach týkajúcich sa ich práce vo FIFA.

Mohamed Bin Hammam, Sepp Blatter, Michel Platini, Ricardo Teixeira či Jack Warner dostali postupne a v rozdielnych kauzách rôzne dlhý zákaz pracovať vo futbale. Iní vyšetrovaní členovia FIFA medzičasom zomreli (napr. Chuck Blazer alebo Julio Grondona).

Na margo nízkych trestov je potrebné povedať, že mnohé korupčne vyzerajúce činy zostali len v rovine podozrení, ale nepodarilo sa ich súdne nikdy dostatočne dokázať. Rovnako aj to, že FIFA je nezisková organizácia nehospodáriaca s verejnými zdrojmi.

Traja alebo tisíce mŕtvych?

Kým v prípade pridelenia majstrovstiev Kataru hovoríme o podozreniach z korupcie, v prípade dvanásťročnej prípravy na šampionát sa objavili tvrdenia o smrti tisícok robotníkov.

Malý emirát na brehu Perzského zálivu mal zlé infraštruktúrne posudky od FIFA aj preto, lebo musel nanovo vybudovať 9 z 12 štadiónov, postaviť metro, diaľnicu, nové hotely pre očakávanú návštevnosť majstrovstiev, ale aj väčšie letisko.

Vo februári 2021 priniesol The Guardian informáciu, že v Katare zahynulo počas výstavby potrebnej infraštruktúry doposiaľ až 6500 robotníkov. Lacnej pracovnej sily z chudobnej Indie, Srí Lanky, Bangladéša, Nepálu či Filipín. Denníku tieto informácie potvrdili ambasády jednotlivých krajín.

Štadión v Dauhe. Foto: TASR/AP

V reakcii na tieto tvrdenia deklaroval predseda organizačného výboru MS Nasser al Khater, že počas príprav šampionátu zomreli pri pracovných nehodách traja ľudia, kým 39 ľudí zomrelo pri „mimopracovných incidentoch.“

Ľudskoprávne organizácie a viaceré médiá, ktoré sa pustili do kritiky Kataru, ako dôvod úmrtí uvádzajú nevhodné nielen pracovné, ale aj ubytovacie podmienky, keď väčšina ľudí robí vo veľkých horúčavách, bez adekvátnej prestávky a ochrany, ale následne žije natlačená v slumových robotníckych ubytovniach bez poriadnych hygienických podmienok.

Títo robotníci zarábajú od 280 do 580 eur mesačne, pričom odrobia od 240 do 280 hodín. Za sprostredkovanie práce v Katare pritom platia ešte doma od 1000 eur vyššie.

„Zmierili sme sa s tým, pretože potrebujeme peniaze,“ povedal jeden z robotníkov v Katare britským novinárom, ktorí odtiaľ priniesli už niekoľko reportáží odhaľujúcich ťažkosti, ktorým čelia mnohí pracovníci „stavajúci“ futbalové majstrovstvá sveta. Väčšinou sú vďační za prácu, ktorá sa oplatí viac, ako si dokážu zarobiť doma. „Som šťastný, pretože niečo dostanem. Je to boj, ale je mi to jedno, pretože nič nemám,“ hovorí ďalší z robotníkov.

O ruskej pomoci, podpore homosexuálov a majstrovstiev bez piva

V októbri obleteli svet snímky a najmä slová vďaky katarského emira ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Pravda je, že Rusi pomohli Kataru hneď dvakrát.

Jednak poskytli Arabom cenné rady z poslednej organizácie svetového šampionátu, čo Katarčania, samozrejme, uvítali. Ktovie, o čom sa rozprávali za zatvorenými dverami. Minimálne v hlavách arabských šejkov muselo rezonovať jedno veľké ďakujem aj za ruské vojenské napadnutie Ukrajiny. Je to Katar, kto vo veľkom nahradil dodávky plynu z bojkotovaného Ruska do Európy. Práve plyn a po ňom aj ropa sú zdrojom katarského bohatstva.

V dôsledku uvedenej politiky zaznieva veľká kritika mnohých liberálne orientovaných zoskupení, neziskoviek, združení a médií, ktoré kritizujú nezákonnosť vzťahov rovnakého pohlavia v Katare. Radi by videli väčší tlak západných krajín na emirát, aby v súvislosti s majstrovstvami prehodnotil svoju politiku k LGBTIQ+ osobám. Lenže Západ teraz potrebuje viac ten plyn, a tak kritika síce zaznieva, no neprichádza v takej silnej miere, pričom krotkejšie sú práve európske štáty vrátane EÚ. 

Viaceré reprezentácie prišli už dávnejšie s iniciatívou dať dúhové pásky na ruky kapitánov jednotlivých tímov. FIFA to však odmietla a odmieta aj alternatívu so srdcom a jednotkou uprostred dúhových farieb, čo má naznačiť, že láska je len jedna. Aktuálne sa aj pod hrozbou pokuty zastrájajú použiť tento motív Angličania a Walesania. Otázna je aj snaha Poliaka Roberta Lewandovského dať si na ruku pásku vo farbách ukrajinskej zástavy.

FIFA však deklaruje vlastné kampane a žiada tímy, aby podporili práve tie.

Kampane, ktoré FIFA pripúšťa počas MS

„Máme jasné predpisy o páskach na rukávoch,“ odpovedal súčasný prezident FIFA Gianni Infantino počas tlačovej konferencie deň pred začiatkom majstrovstiev sveta. „Máme a zapájame sa do kampaní na rôzne témy. Ide o kampane, ktoré sú univerzálne. Hľadáme témy, ktorých sa môže držať každý. Toto je pre nás dôležité,“ povedal šéf svetového futbalu počas nezvyčajného, takmer hodinového monológu.

Pred pár dňami, keď silnel tlak zo všetkých strán práve na FIFA, ktorú mnohí obviňujú, že podlieha záujmom katarských šejkov, Infantino – od októbra 2021 bývajúci v Katare –  rázne odkázal, že účastníci majstrovstiev sveta „by sa mali zamerať na futbal“, a varoval ich pred „rozdávaním morálnych lekcií zvyšku sveta“.

Spomínaná nespokojnosť však súvisela aj s takou praobyčajnou futbalovou záležitosťou, akou je pitie piva. Alkohol vôbec sa na verejnosti v prevažne moslimskej krajine zakazuje, no futbal bez piva je pre väčšinu sveta ako klobása bez mäsa.

FIFA dlho nechávala fanúšikov v neistote a rozhodnutie o tom, či bude možné v Katare konzumovať pivo počas zápasov, neustále menila a upravovala. Kompromisnou sa stala verzia, že alkoholické pivo nebude dostupné len počas 90 minút zápasu, no pred úvodným výkupom, ako aj po záverečnom hvizde si ho na štadióne budete môcť kúpiť.

V piatok však prišla zmena. FIFA oznámila, že pivo bude dostupné len vo fanúšikovských zónach (budú aj tie bez alkoholu), no priamo na štadióne zostane len pivo nealkoholické. Katarčania ako hostiteľská krajina jasne deklarovali, že na štadiónoch sa každý musí cítiť pohodlne. Nebolo by to tak, ak by na štadiónoch ľudia pili alebo sa objavili opití. Argumentujú aj tým, že majstrovstvá navštívi oveľa viac fanúšikov z arabských a ázijských krajín, kde pitie alkoholu na verejnosti nie je súčasťou kultúry.

Apropo, ak by ste na pivo počas zápasu predsa len mali chuť, treba si kúpiť lístok do VIP lóží, ich cena sa začína od 20-tisíc libier na zápas.