Informácie ruského novinára Kremeľ chce poznať dôsledky prípadnej nehody v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni

Ministerstvo obrany Ruskej federácie podalo žiadosť o vypracovanie podrobnej správy možných dôsledkov „nehody“ v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni.

Informoval o tom na facebooku nezávislý ruský novinár Alexandr Sotnik, pôsobiaci pre kritiku Kremľa v zahraničí. Odvolal sa pritom na svoj zdroj.

V Chmeľnyckej jadrovej elekrárni, nachádzajúcej sa asi 300 kilometrov západne od Kyjeva, v súčasnosti funguje podľa Svetovej nukleárnej asociácie jeden z dvoch reaktorov.

Dôvod žiadosti ruského rezortu obrany nie je známy. Prípadné zničenie atómovej elekrárne v ukrajinskej Chmeľnyckej oblasti by spôsobilo značné škody v západných oblastiach Ukrajiny a dôsledky by pocítilo aj Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko či Moldavsko.

Minimálne škody Ruska?

Zdroj ruského novinára uviedol, že pravdepodobnosť zasiahnutia ruského alebo bieloruského územia by bola nízka. To by však záviselo od mnohých faktorov.

„Ide o jedinú jadrovú elektráreň, ktorú môžu Rusi zničiť bez toho, aby si ‚ublížili‘ a aby spôsobili maximálne škody krajinám Európy a samotnej Ukrajine,“ napísal novinár Sotnik, ktorý opustil Rusko zo strachu o svoj život v roku 2016.

Novinárov zdroj zároveň uviedol, že Rusko môže prípravou operácie na zničenie elektrárne vydierať Spojené štáty alebo členov NATO.

„Barbarský útok na Vinnyciu podľa mňa naznačuje, že ide o Putinovo varovanie, keďže Vinnycia sa geograficky nachádza v tesnej blízkosti Chmeľnyckého jadrového zariadenia,“ uviedol pre Sotnika nemenovaný zdroj.

Ruský novinár na záver dodal, že správu jeho informátora treba brať vážne. „Ľudia musia vedieť, na čo sa majú pripraviť,“ napísal. Pod jeho príspevkom na Twitteri sa komentujúci dožadovali zatvorenia ukrajinského neba a zakročenia spojeneckých krajín Aliancie.

Jadrové elektrárne ako cieľ

Podľa expertov sú jadrové elektrárne na Ukrajine cieľom ruskej armády už od začiatku vojny. Ich kontrolou totiž Kremeľ môže ovplyvňovať chod dodávok energií pre ukrajinské mestá alebo tlačiť na Západ a vydierať ho, aby prestal podporovať Ukrajinu.

„Väčšina paliva v aktívnych jadrových elektrárňach je omnoho rádioaktívnejšia než palivo, ktoré zostalo v Černobyli. Jednoducho povedané, jadrové elektrárne nie sú stavané na prevádzku vo vojnových zónach,“ upozorňoval expert na jadrovú energiu z Carnegieho inštitútu James Acton, ktorého citoval portál Euractiv.

Rusi počas invázie ovládali černobyľskú atómovú elektráreň od 24. februára do konca marca, keď sa stiahli zo severnej časti Ukrajiny. V súčasnoti Kremeľ prostredníctvom dosadených ľudí ovláda Záporožskú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny.

Svetová nukleárna asociácia eviduje na Ukrajine k 14. júlu deväť aktívnych reaktorov z pätnástich.

Tri bloky reaktorov fungujú v Záporoží a v jadrovej elektrárni Rivne, dva reaktory v elektrárni na južnej Ukrajine a jeden v elekrárni Chmeľnyckyj. Ostatné reaktory sú odpojené z dôvodu pravidelnej údržby alebo sú pripravené v rezerve.

Ukrajina je vo veľkej miere závislá od jadrovej energie. Jadro vyrába asi polovicu potrebnej elektriny v krajine.

Ruská intervencia v Chmeľnyckej elektrárni

Chmeľnycká jadrová elekráreň sa mala rozšíriť o ďalšie dva reaktory. Do roku 2017 boli na tom dohodnuté vlády Ruska a Ukrajiny. Rusi mali financovať projektovanie a spúšťanie reaktorov, píše ruská tlačová agentúra TASS.

Ukrajinská vláda iniciovala odstúpenie od zmluvy už v roku 2015, návrh zrušenia dohody podporil vtedy aj ukrajinský parlament. V septembri 2021 podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zmluvu s americkou firmou, ktorá pomôže dostavať štvrtý blok elektrárne. Ukrajina informovala o výstavbe a prevádzke dvoch energo-blokov aj slovenské ministerstvo životného prostredia.

V marci 2022 počas ruskej invázie na Ukrajinu vykonala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v Chmeľnyckej elektrárni inšpekčnú kontrolu, pričom sa zamerala aj na odolnosť pri prípadnom poškodení.

Šéf Ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Energoatom Petro Kotin povedal, že elektrárne sú na ohrozenie pripravené. „Zvládli by aj náraz lietadla,“ povedal.

Sklad zbraní v atómovej elektrárni

Predstaviteľ ukrajinskej nukleárnej agentúry sa obáva, že problémom môže byť aj Záporožská elektráreň, v ktorej Rusi skladujú zbrane.

Najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe síce prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci, no je pod ruskou kontrolou od prvých týždňov invázie Moskvy.

V okolí elektrárne nechýbajú raketové systémy na ostreľovanie okolitých oblastí na Ukrajine, tvrdí člen ukrajinskej nukleárnej agentúry.

Riaditeľ Energoatomu Petro Kotin vyhlásil, že situácia v elektrárni Záporožie je „mimoriadne napätá“. Závod podľa neho kontroluje približne 500 ruských vojakov.

„Okupanti tam privážajú svoju techniku vrátane raketových systémov, z ktorých už ostreľujú druhú stranu rieky Dneper a územie Nikopola,“ povedal Kotin v piatkovom televíznom rozhovore v zmienke o meste na druhej strane rieky.

Podľa dohovoru, smernice europarlamentu a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie musia jednotlivé priemyselné závody informovať o vplyvoch na životné prostredie aj okolité krajiny. Slovenský envirorezort získal napríklad správu vplyvov jadrovej elektrárne Rivne alebo správu o prevádzke ukrajinských elektrární Zárorožie a Južná Ukrajina.