Ústavný súd a kolúzna väzba Advokáta Martina Ribára majú prepustiť z väzby, rozhodol Ústavný súd

Advokáta Martina Ribára majú bezodkladne prepustiť z väzby na slobodu. Najvyššiemu súdu to nariadil Ústavný súd.

Policajti Ribára zadržali v októbri 2019 v rámci akcie Apač zameranej na členov bratislavskej skupiny takáčovcov. Do väzby ho vzal Špecializovaný trestný súd, čo potvrdil aj Najvyšší súd.

Podľa Ústavného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na osobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť. Najvyšší súd mu má zaplatiť aj trovy konania vo výške 687,70 eura.

Ribár sa dostal do väzby po výpovedi bývalého klienta a kajúcnika v prípade skupiny takáčovcov. K jeho ústavnej sťažnosti sa pripojila aj Slovenská advokátska komora. Hovorila o podozreniach z potláčania základného práva na súdnu ochranu a riadneho výkonu advokácie. Na jeho podporu vznikla aj iniciatíva za právny štát, ktorú podpísali desiatky advokátov.

O ústavnej sťažnosti rozhodol senát zložený zo sudcov Roberta Šorla, Petra Straku a Martina Vernarského. Nález Ústavného súdu je dôležitý aj v súvislosti s aktuálnou diskusiou o kolúznej väzbe.

Ústavný súd v prípade Ribára napríklad konštatuje, že orgány činné v trestnom konaní, respektíve súdy musia byť schopné po deviatich mesiacoch trvania kolúznej väzby uviesť mená konkrétnych osôb, proti ktorým by mohlo smerovať kolúzne správanie sťažovateľa. „Iba tak je možné dospieť k záveru o existencii dôvodu ďalšieho trvania väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. V kontexte takýchto nedostatkov v odôvodnení uznesenia špecializovaného súdu v spojení s uznesením najvyššieho súdu ústavnému súdu neostáva nič iné, iba konštatovať, že ak v nich nie je uvedený žiadny konkrétny dôvod kolúznej väzby (mená osôb, ktoré ešte vypočuté neboli), dôvody kolúznej väzby potom neexistujú,“ uviedol Ústavný súd.

Ústavný súd tiež pripomína judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej čím dlhšie väzba trvá, tým súdy musia pre udržanie väzby vyžadovať splnenie vyššej miery podozrenia zo spáchanej trestnej činnosti, pretože postupom času prevažuje prezumpcia neviny a dôležitosť osobnej slobody nad záujmami štátu vyšetriť trestnú činnosť a postaviť obvineného pred súd.

V náleze tiež čítame, že ak by ústavný súd pripustil výklad zvolený najvyšším súdom, že na kolúznu väzbu postačuje samotný fakt, že kolúzne správanie je obsiahnuté v skutku, ktorý je trestným činom, pre ktoré je proti obvinenému vedené trestné stíhanie, potom by bol daný kolúzny dôvod väzby pri takýchto druhoch trestných činov vždy, a to bez ohľadu na štádium trestného konania a bez ohľadu na to, že neexistujú žiadni svedkovia (napr. preto, že už boli vypočutí), voči ktorým by sa mohol sťažovateľ dopustiť kolúzneho správania.

„Takýto výklad by znamenal možnosť držať osoby obvinené z konkrétnych druhov trestných činov vo väzbe po akokoľvek dlhý čas a bez akýchkoľvek, na takýto osamotený dôvod, nadväzujúcich skutočností odvodňujúcich kolúznu väzbu,“ uviedol Ústavný súd.

Určité špecifiká platia podľa súdu pri organizovanej skupine, pri ktorej je riziko kolúzie vysoké a charakter trestnej činnosti znamená veľa, no aj pri týchto vzťahoch je potrebné primerane uvedený štandard aplikovať.

Advokáta Ribára zadržali policajti v októbri 2019 v rámci akcie Apač. Spolu vtedy zadržali 13 ľudí, ktorí mali byť členmi bratislavskej skupiny takáčovcov. Špecializovaný trestný súd ho spolu s ďalšími vzal do väzby 30. októbra 2019, väzbu mu následne predlžovali a rozhodnutia potvrdzoval aj Najvyšší súd.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Ribára koncom apríla obžalobu z organizovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.