Európska únia v utorok deklarovala, že nedeľné prezidentské voľby v Bielorusku neboli slobodné ani spravodlivé. EÚ súčasne skúma možnosť uvalenia sankcií na osoby zodpovedné za policajné násilie voči občanom Bieloruska a za manipuláciu s výsledkami volieb.
Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré v utorok zverejnil šéf európskej diplomacie Josep Borrell a na ktorom sa dohodli ministri zahraničných vecí všetkých 27 krajín EÚ.
"Voľby (v Bielorusku) neboli ani slobodné ani spravodlivé. Úrady sa uchýlili k neprimeranému a neprijateľnému násiliu. Budeme študovať činnosť bieloruských orgánov v tejto situácii a dôkladne prehodnotíme naše vzťahy s Bieloruskom, čo môže zahŕňať aj prijatie adresných opatrení voči osobám zodpovedným za násilie a falšovanie volebných výsledkov," uvádza sa vo vyhlásení.
Za víťaza prezidentských volieb v Bielorusku bol Ústrednou volebnou komisiou vyhlásený Alexander Lukašenko s 80,08 percentami hlasov. Jeho najvýraznejšia súperka Sviatlana Cichanovská získala podporu 10,09 percenta voličov.
Cichanovská i ďalší prezidentskí kandidáti odmietli uznať oficiálne výsledky volieb.
Protesty proti výsledkom nedeľnajších prezidentských volieb v Bielorusku sa v utorok večer presunuli z centra do obytných štvrtí Minska. Policajti tam voči demonštrantom nasadili zábleskové granáty a gumové projektily.
Situácia v centre Minska bola v utorok večer viac-menej "pokojná", bez väčšieho zhromažďovania ľudí. Celý stred mesta totiž zablokovali zátarasy a policajné kordóny. Viaceré ulice v centre uzavreli pred dobravu.
Povolebné protesty sa za tejto situácie podľa agentúry TASS presunuli do obytných štvrtí na okraji biloruskej metropoly: do Malinovky na juhozápade, Uručče na severovýchode a Serebrianky na juhu mesta. Do ulíc tam vyšli stovky ľudí.
Takmer okamžite však do týchto lokalít dorazili policajné posily, ktoré voči demonštrantom použili zábleskové granáty a gumové projektily. Na niektorých miestach sa protestujúci pokúsili vztyčovať barikády, čo však bezpečnostné zložky rýchlo prekazili.
Podľa správ očitých svedkov boli utorňajšie zásahy proti demonštrantom rozhodnejšie a tvrdšie než v pondelok. Policajti pri nich údajne zadržali aj mnohých náhodných okoloidúcich, ktorí len prechádzali okolo dejísk protestov. Zaznamenaných bolo opäť aj viacero prípadov použitia sily voči novinárom.
Polícia podľa svedkov zastavovala autá a zatýkala ľudí, ktorí mali na rukách biele náramky. Tie sa stali symbolov protestov proti výsledkom nedeľňajších volieb.
Litva je pripravená poskytnúť politický azyl predstaviteľom bieloruskej opozície. Podľa agentúry RIA Novosti to v utorok uviedla litovská ministerka vnútra Rita Tamašuniené.
"Pozorne sledujeme situáciu v Bielorusku a pripravili sme akčný plán pre prípad zvýšenia počtu bieloruských občanov, ktorí požiadajú o azyl v Litve," informovala ministerka.
Dodala, že osoby, ktoré sa uchádzajú o azyl a požiadajú o štatút utečenca, azyl v Litve dostanú. Ubezpečila, že Litva je im pripravená "pomôcť, kým sa vytvoria podmienky pre ich bezpečný návrat domov."
Tamašuniené súčasne vyjadrila znepokojenie nad postupom bieloruských úradov pri potláčaní prebiehajúcich protestov proti výsledkom nedeľných prezidentských volieb v Bielorusku.
V utorok sa v médiách objavila informácia, že do Litvy sa uchýlila už Sviatlana Cichanovská, hlavná súperka bieloruského úradujúceho prezidenta Alexandra Lukašenka.
Šéf litovskej diplomacie Linas Linkevičius v súvislosti s tým uviedol, že Cichanovská je so svojimi deťmi a v bezpečí. Podľa neho jej litovská vláda poskytla byt i ochranku. "Je tu s vedomím (litovskej) vlády a má štatút hosťa," dodal.
Linkevičius povedal, že Cichanovská mala litovské vízum ešte pred odchodom z Bieloruska, "čo znamená, že môže zostať v Litve rok bez obmedzení". Minister dodal, že tento fakt zrejme zavážil, keď sa rozhodovala o tom, ktorá z krajín sa stane jej útočiskom.
Informoval tiež, že v Litve je so svojimi deťmi aj šéfka Cichanovskej volebného štábu Maryja Marozová.
Cichanovská podľa vyjadrenia svojho volebného štábu do Litvy odcestovala pod tlakom bieloruských úradov, a to práve výmenou za prepustenie Marozovej, ktorú polícia vzala do vyšetrovacej väzby.

Litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius. Foto - TASR/AP
Na uznanie Sviatlany Cichanovskej za jedinú legitímne zvolenú prezidentku Bieloruskej republiky vyzvala v utorok členka jej štábu Veranika Capkalová.
Vyhlásila tiež, že úradujúci prezident Alexandr Lukašenko klame, keď tvrdí, že protesty proti výsledku prezidentských volieb sú organizované zo zahraničia.
Informovala o tom agentúra RIA Novosti, ktorá sa odvolala na obsah Capkalovej videoposolstva.
Agentúra TASS medzičasom uviedla, že bieloruské ministerstvo zahraničných vecí je pripravení poskytnúť "nespochybniteľné" fakty svedčiace o zasahovaní do vnútorných záležitostí Bieloruska zo strany cudzích štátov.
Podľa Capkalovej však "Lukašenko sprosto klame", keď tvrdí, že protesty sú riadené zo zahraničia, odkiaľ blokujú aj internet a mobilné komunikácie. "Klamali nás 26 rokov a pokračujú v tom aj naďalej," vyhlásila Capkalová.
Capkalová je manželkou bývalého bieloruského diplomata Valeryja Capkalu, ktorého Ústredná volebná komisia odmietla zaregistrovať ako kandidáta nedeľných volieb. Capkalov tím následne pred voľbami podporil Cichanovskej volebný štáb a pridal sa k nim aj tím ďalšieho neúspešného uchádzača o registráciu do prezidentských volieb Viktara Babaryku.
Podľa spravodajského portálu Meduza.io sa v utorok večer v uliciach Minska znovu začali zhromažďovať nespokojní občania. Polícia má v uliciach odstavené skriňové vozidlá na prevoz zadržaných, ako aj vodné delá. Údajne už aj opäť začala so zatýkaním.
Agentúra RIA Novosti v utorok podvečer informovala, že polícia v Minsku uzavrela niekoľko staníc metra a obmedzuje aj cestnú dopravu.
Bieloruská opozícia zakladá výbor národnej spásy a navrhne Sviatlane Cichanovskej, aby doň vstúpila. Agentúru RIA Novosti o tom v utorok informoval Valeryj Capkala, ktorého bieloruská Ústredná volebná komisia (ÚVK) odmietla zaregistrovať ako kandidáta do nedávnych prezidentských volieb.
Vysvetlil, že do výboru národnej spásy chcú prizvať „všetky zainteresované sily". Spresnil, že hlavné ciele výboru budú totožné s tými, ktoré počas kampane deklarovala Cichanovská. Tá sa pred voľbami spojila nielen s Capkalovým predvolebným štátom, ale aj s tímom ďalšieho nezaregistrovaného kandidáta, Viktara Babaryku.
Capkala súčasne potvrdil, že Cichanovskú, ktorá opustila Bielorusko a momentálne sa zdržiava v Litve, budú s návrhom kontaktovať. Aj samotný Capkala sa momentálne zdržiava v zahraničí - v Rusku -, kam odišiel aj s deťmi v obave o ich aj svoju bezpečnosť.
Svitlana Cichanovská, hlavná opozičná súperka opätovne zvoleného bieloruského autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka, sa nachádza v Litve a je v bezpečí. Pre agentúru AFP to v utorok oznámil litovský minister zahraničných vecí Linas Antanas Linkevičius po tom, ako vznikli obavy o kandidátkinu bezpečnosť, keďže bola v pondelok večer nezastihnuteľná.
„Dorazila do Litvy a je v bezpečí,“ uviedol Linkevičius, avšak pre tlačovú agentúru neposkytol žiadne ďalšie informácie.
Líderka bieloruskej opozície neskôr osobne potvrdila, že zo svojej vlasti odišla, pričom trvá na tom, že to bolo jej vlastné rozhodnutie. Vyhlásenie zverejnila na videu na kanáli YouTube, píše agentúra TASS.
„Toto rozhodnutie som spravila úplne sama. Ani moji priatelia, ani moja rodina, ani (volebné) ústredie či (môj manžel) Siarhej ho nijakým spôsobom nemohli ovplyvniť,“ povedala Cichanovská.
Dodala, že síce vie, že veľa ľudí ju pochopí, ale uvedomuje si aj to, že veľa ľudí ju i odsúdi a veľa ju bude za to aj nenávidieť – ale rozhodnúť sa takto musela. Občanov Bieloruska vyzvala, aby na seba dávali pozor.
Litva, ktorá je členom Európskej únie a NATO a taktiež bola súčasťou Sovietskeho zväzu, už v minulosti poskytla útočisko bieloruským a ruským predstaviteľom opozície.

Foto - TASR/AP
Protesty v krajine zatiaľ pokračujú aj naďalej, bezpečnostné zložky zadržali v pondelok viac než 2 000 ľudí počas protestov proti výsledkom prezidentských volieb, uviedol bieloruský minister vnútra v utorkovom vyhlásení. Informovala o tom agentúra TASS.
„Zhromaždenia sme v noci z 10. na 11. augusta zaznamenali vo viacerých mestách. Najväčšie sa uskutočnili v Minsku, Breste, Mahiľove a Navapolacku," píše minister vnútra Juryj Karajev. „Viac ako 2000 ľudí sme zadržali - najmä pre účasť na neschválených verejných zhromaždeniach," dodal Karajev.
Bieloruské úrady vyvíjali na prezidentskú kandidátku Sviatlanu Cichanovskú tlak, aby opustila krajinu, a to cez jej manžela Siarheja, ktorý je vo väzbe vyšetrovaný vo viacerých trestných veciach. Vyhlásil to bývalý bieloruský diplomat Valeryj Capkala, ktorý sa v Bielorusku neúspešne pokúšal o registráciu ako kandidát nedávnych volieb.
Capkala to uviedol v rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti.
Jeho tvrdenie potvrdzuje aj vyjadrenie Cichanovskej spolupracovníčky Maryje Kalesnikavovej, ktorá v rozhovore pre portál Kyky.org informovala, že 10. augusta bola Cichanovská v sídle Ústrednej volebnej komisie v Minsku, kde bola tri hodiny „sama s dvoma zástupcami bezpečnostných síl". Podľa Kalesnikavovej „človek, ktorý sa ocitne v takejto situácii, prečíta hocičo".
Podľa inej členky štábu, Hanny Krasulinovej, Cichanovská v ten deň, 10. augusta, kontaktovala svojho advokáta a bez bližších podorobností mu oznámila, že sa rozhodla. Podľa Krasulinovej potom Cichanovská sama, bez sprievodu, opustila ÚVK a jej štábu sa s ňou nedarilo spojiť a nikto nevedel, kde je.

Sviatlana Cichanovská. Foto - TASR/AP
Volebný štáb Cichanovskej v utorok vyhlásil, že úrady sa domáhali jej odchodu z krajiny výmenou za prepustenie šéfky jej volebného štábu Maryje Marozovej.
V utorok ráno sa na sociálnych sieťach objavila videonahrávka, v ktorej Cichanovská vysvetľuje, že z Bieloruska odišla kvôli svojim deťom. „Nech vás Boh ochraňuje, aby ste stáli pred takou voľbou ako ja," uviedla bez bližších podrobností.
Krátko po tomto prvom videu sa objavilo druhé Cichanovskej vyhlásenie, v ktorom žiadala Bielorusov, aby prestali s protestmi proti výsledkom prezidentských volieb.
Portál Meduza.io spresnil, že toto vyhlásenie bolo zverejnené na provládnom internetovom kanále pre skupinovú komunikáciu Žoltyje slivy, pričom bez uvedenia zdroja. Nie je teda jasné, kedy a kde bol videozáznam vyhotovený. Zachytáva Cichanovskú, ako číta text „svojho" vyhlásenia z papiera bez toho, aby čo len raz pozrela do objektívu kamery.
Portál Meduza.io informoval, že litovské úrady udelili Cichanovskej vízum, ktoré jej umožňuje zostať v krajine jeden rok.
Krátko pred záverom predvolebnej kampane sa objavila informácia, že Cichanovskej deti v sprievode jej matky opustili Bielorusko a sú v niektorej z členských krajín EÚ. Z obavy o svoju bezpečnosť z Bieloruska odišiel aj Capkala so svojimi deťmi. Na sklonku minulého týždňa sa k nim pripojila aj Capkalova manželka Veranika, ktorá sa dovtedy výrazne angažovala v Cichanovskej kampani.
Poľsko je pripravené robiť sprostredkovateľa medzi bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom a tamojšou opozíciou. Vyhlásil to v utorok poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz počas svojej návštevy lotyšskej metropoly Riga.
„Poľsko je pripravené pôsobiť ako mediátor medzi bieloruskou opozíciou a prezidentom Lukašenkom. Ešte stále existuje priestor na dialóg, ale bude pre nás ťažké presvedčiť západné krajiny, aby neuvaľovali sankcie na Bielorusko v prípade pokračovania násilných zásahov proti demonštrantom," vyhlásil Czaputowicz po stretnutí so svojimi náprotivkami z Estónska, Fínska a Lotyšska.
Poľsko zároveň vyzvalo na usporiadanie mimoriadneho summitu Európskej únie o Bielorusku. Lukašenko si víťazstvom zabezpečil už šieste po sebe nasledujúce funkčné obdobie v pozícii hlavy štátu. Jeho hlavná rivalka Sviatlana Cichanovská výsledky volieb spochybnila a z bezpečnostných dôvodov odišla do Litvy.
Lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkévičs uviedol, že jeho krajina bude taktiež ochotná prijať „politických utečencov z Bieloruska, ak to bude nutné". Rinkévičs zároveň vyzval na „opatrný prístup" pri uvaľovaní sankcií na Minsk, varujúc, že takýto krok povedie „iba k väčšej celkovej závislosti Bielorusov od Ruska".
Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto tiež uviedol, že akékoľvek sankcie „by mali byť uvalené spôsobom, ktorý nezraní radových Bielorusov".
Šéf estónskej diplomacie Urmas Reinsalu dodal, že „vzhľadom na to, že voľby v Bielorusku neboli slobodné ani férové, nemali by sme uznať legitimitu ich výsledkov".
Ministri zahraničných vecí sa stretli pri príležitosti 100. výročia podpísania Rižskej mierovej dohody, ktorá potvrdila nezávislosť Lotyšska od sovietskeho Ruska.
V pondelok večer počas zhromaždení v hlavnom meste Minsk zomrel jeden z demonštrantov, keď explodovalo výbušné zariadenie v jeho ruke. Informovala o tom polícia, ktorá tak potvrdila prvú obeť na živote na povolebných protestoch. Uviedli to tlačové agentúry AFP a AP.
„Jeden z protestujúcich sa pokúšal hodiť neidentifikované výbušné zariadenie do príslušníkov bezpečnostných síl. V ruke mu explodovalo,“ oznámilo bieloruské ministerstvo vnútra a dodalo, že muž svojim zraneniam podľahol.
K téme
Lukašenkova výhra vyvolala protesty. Európa odsudzuje policajné násilieZdieľať
Bieloruská polícia proti demonštrantom použila gumené projektily, obušky aj slzotvorný plyn. Svedkovia uvádzajú, že policajti ťahali demonštrantov z davu a bili ich obuškami. Zadržané boli údajne desiatky ľudí.
Použitie sily potvrdil bieloruský spravodajský portál tut.by. Bezpečnostné zložky takisto zablokovali niektoré cesty v Minsku.
Polícia sa k násiliu v snahe rozohnať protesty uchýlila už v nedeľu, pričom zadržala 3 000 ľudí.

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.