Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
01. 04. 2020, 11:34

Matovič hovorí o „blackoute“, Sulík aj Remišová to kritizujú

Matovič hovorí o „blackoute“, Sulík aj Remišová to kritizujú

Premiér Igor Matovič. Foto – TASR/Pavol Zachar

Pribudlo 37 nových prípadov nákazy.

Vypnutie Slovenska, tzv. blackout, si Igor Matovič predstavuje ako výnimočný stav počas niekoľkých týždňov. Na minimum by sa znížila mobilita ľudí, dodržiavala by sa vojenská disciplína a fungovalo by vojenské zásobovanie. Takýto dočasný stav by podľa neho umožnil čo najrýchlejšie naštartovať ekonomiku, ktorá za súčasnej situácie bude dlhodobo trpieť.

„Naozaj stojíme pred týmto rozhodnutím (vyhlásiť blackout). Medicínsky sme dokázali vírus zraziť opatreniami na kolená. Na druhej strane je priebeh rozšírenia ochorenia na Slovensku v podstate ,sploštený‘. To sú však spojené nádoby. Ak medicínsky vírus stlačíme na minimum, aby sme chránili životy, ekonomiku priškrtíme, držíme ju pod krkom, karanténa trvá veľmi dlhý čas. Ekonomika je rovnako ako vírus na kolenách. Sme v tejto situácii,“ zdôraznil predseda vlády.

Upozornil, že ako krajina môžeme byť aj o rok, ak nebude vyvinutá vakcína, v takom móde, ako sme dnes. „A to je dlhodobá ekonomická smrť. Je to môj názor aj názor viacerých ekonómov,“ povedal Matovič.

Slovensko za tejto situácie má podľa Matoviča dve možnosti. Jednou je, že bude mať nízke počty infikovaných, ale bude ekonomicky zomierať. „Druhá možnosť je taká, že urobíme s vírusom krátky proces, ako to urobili v čínskom Wu-Chane, keď tam veľmi rýchlo, drastickými hygienickými opatreniami vírus eliminovali na minimum. Toto sú dve voľby, pred ktorými stojíme. Chcem preto, aby sme sa ako spoločenstvo rozhodli, ktorou cestou pôjdeme,“ doplnil premiér.

Sulík aj Remišová návrh odmietajú, Kollárovci ho zvážia

Minister hospodárstva Richard Sulík je zásadne proti experimentom, ako zlikvidovať ekonomiku. Takto označil Matovičov nápad.

Sulík pre TASR uviedol, že pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje, je proti tomuto návrhu.

„Pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje – typu 1000 mŕtvych denne ako v Taliansku – som zásadne proti takýmto experimentom, ako zlikvidovať ekonomiku,“ reagoval Sulík pre TASR na návrh, ktorý v stredu predstavil premiér.

Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová taktiež nesúhlasí s návrhom na tzv. blackout. Jej strana nie je za to, aby štát úplným zastavením krajiny zhoršoval už i tak zlú ekonomickú situáciu a psychický stav ľudí.

Vírus by sa podľa Remišovej objavil aj po „vypnutí“ krajiny.

V tejto situácii musí podľa Remišovej zabrať predovšetkým štát, pričom tvrdí, že na svete je viacero príkladov krajín, ktoré zvládli nákazu aj s menej prísnym režimom ako Slovensko. „Musí výrazne zvýšiť počet testovaných ľudí, zlepšiť prácu pri vyhľadávaní kontaktov nakazených ľudí, vytvoriť podmienky, aby mohli byť chorí ľudia s miernymi príznakmi mimo svojho domova, aby nenakazili celú rodinu,“ povedala Remišová pre TASR.

Vicepremiérka pripomenula potrebu zabezpečiť dostatok ochranných pomôcok a dezinfekcií, najmä v zdravotníctve a zariadeniach pre seniorov, ako aj o potrebu ľudí informovať, ako nákaze predchádzať.

Keďže Slovensko je veľmi otvorená ekonomika, pohyb potravín a dôležitých tovarov cez hranice nemôžeme podľa Remišovej zastaviť. „S pohybom ľudí sa šíri aj vírus. Tak by sa znova objavil aj po akomsi vypnutí krajiny. Zdravotnícky systém musí vedieť držať nákazu pod kontrolou, zatiaľ sa nám to darilo a verím, že pri plnom nasadení štátnych orgánov a spolupráci občanov sa nám to bude dariť aj ďalej,“ doplnila.

Hnutie Sme rodina by sa pravdepodobne prikláňalo k návrhu blackoutu, chce si však preštudovať ďalšie podrobnosti. Pre TASR to uviedla hovorkyňa hnutia Michaela Jurcová.

„Na základe údajov, ktoré máme v tejto chvíli k dispozícii, by sme sa pravdepodobne prikláňali k variantu blackoutu. A to z toho dôvodu, aby sme sa čo najrýchlejšie mohli vrátiť do normálneho režimu. Konečné vyjadrenie však strana poskytne až po preštudovaní ďalších podrobností,“ povedala pre TASR Jurcová.

Mikloš: Nie je to vhodné, prínosy sú neisté, náklady enormné

Vypnutie Slovenska sa nepozdáva bývalému ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Upozorňuje, že takéto opatrenie by malo enormné priame aj nepriame ekonomické dôsledky. V súčasnej situácii sa mu zdá najrozumnejším riešením čo najrýchlejšie sa pripraviť na zvládnutie narastajúceho počtu nakazených, najmä tých s ťažkým priebehom choroby.

Mikloš pre TASR zdôraznil, že dnes nikto s istotou nevie, čo funguje a čo nie. „A teda ani pri návrhu takzvaného blackoutu nič nie je isté. Napriek tomu sa mi to nezdá byť vhodným riešením, a to najmä preto, že prínosy sú neisté, ale náklady enormné,“ uviedol Mikloš s tým, že úplné „vypnutie“ nie je možné.

Ak by vláda nariadila vypnutie všetkého, čo podľa Mikloša nie je na tri týždne nevyhnutné na prežitie, malo by to enormné nielen priame, ale aj nepriame ekonomické dôsledky.

„Napríklad by to znamenalo nielen dočasnú, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj dlhodobú a možno trvalú stratu odberateľov pre značnú časť našich výrobcov komponentov v priemysle. Slovenská ekonomika je extrémne otvorená, a teda veľmi silno zapojená do medzinárodných odberateľsko-dodávateľských vzťahov,“ priblížil pre TASR Mikloš.

V súčasnej situácii sa mu zdá najrozumnejším riešením čo najrýchlejšie sa v priebehu najbližších asi dvoch mesiacov pripraviť na zvládnutie narastajúceho počtu nakazených, predovšetkým tých, u ktorých bude mať choroba ťažký priebeh.

„Najdôležitejší bude dostatočný počet pľúcnych ventilácií a ľudí schopných kvalifikovane ich obsluhovať. Bude sa tiež treba pripraviť na dlhodobejšie pokračovanie reštriktívnych opatrení pri najzraniteľnejších skupinách ľudí a zároveň bude potrebné postupne spúšťať ekonomiku tak, aby boli náklady vypnutia ekonomiky zo strednodobého a dlhodobého hľadiska zvládnuteľné,“ uzavrel Mikloš.

Máme už 400 potvrdených prípadov nákazy

Na Slovensku pribudlo počas utorka 37 nových prípadov nákazy novým koronavírusom.

V stredu to oznámil premiér Igor Matovič s tým, že počas utorka bolo vyšetrených celkovo 877 vzoriek.

Najmladším pozitívne testovaným bol päťročný chlapec v Bratislave, najstaršia bola žena vo veku 87 rokov rovnako v Bratislave.

Premiér skonštatoval, že najviac spomedzi nových prípadov ochorenia pribudlo v Bratislave, teda 16 osôb, čo tvorí takmer polovicu prípadov.

Okrem 87-ročnej dôchodkyne boli podľa jeho slov všetci pod hranicou 60 rokov.

Dodal, že vekový priemer nakazených sa pohybuje na úrovni okolo 30 rokov.

 

Dnes treba vedieť

15:54

V nedávnom rozhovore pápež František dva razy spomenul Vergíliov historický epos Eneida. "To, že sa pápež odvoláva na Eneidu ako na zdroj inšpirácie, nie je len rečnícka figúra. Odzrkadľuje to Vergíliov zásadný vplyv na kultúru Západu. Ten pretrváva aj teraz, keď čoraz menej ľudí čítalo túto báseň alebo pozná jej príbeh." Oxfordský profesor Bill Carroll vysvetľuje, ako môžeme čerpať z koreňov našich tradícií, aby sme sa dokázali prihlásiť k hodnotám, ktoré tvoria skutočný základ toho, kým sme.

15:24

Podľa prezidentky je prirodzené, ak vláda hľadá ľudí, ktorým môže dôverovať. Ak má vláda zodpovedať za efektívne vykonávanie svojich rozhodnutí aj na lokálnej a miestnej úrovni, je to podľa Zuzany Čaputovej logické. Vláda tak môže následne od svojich nominantov žiadať aj príslušnú zodpovednosť.