Kvantová mystika? Nefilozofuj, ale počítaj!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kvantová mystika? Nefilozofuj, ale počítaj!

Znázornenie kvantovej previazanosti, pri ktorej sa dve častice ovplyvňujú na diaľku. Bolo experimentálne dokázané, že tento prenos nastáva okamžite, a nie rýchlosťou svetla alebo pomalšie. Foto – Profimedia.sk

Princípy kvantovej fyziky majú charakter „dogiem“, nedokazujú sa. Avšak teόria formulovaná na ich základe poskytuje výsledky výborne sa zhodujúce s experimentom.

Stvorenie človeka na Boží obraz dáva zmysel celému stvoreniu. Človeku je daná schopnosť vnímať, pozorovať, skúmať a oceniť Božie dielo ako krásne, harmonické, dokonalé a tak poznávať Stvoriteľa.

Schopnosti „pozorovať“ sú však vymedzené ľudskými rozumovými a zmyslovými danosťami, ktoré majú isté hranice. Skúsenosť ukazuje, že existujú javy, ktoré vníma len individuálny pozorovateľ mimozmyslovo.

Ide o spirituálne javy, videnia, zjavenia, hovoríme o mystike, tajomne. Vo fyzike mikrosveta, v kvantovom svete, sa stretávame s vlastnosťami, ktoré sú tiež mimo našich poznávacích možností, ale nemôže ich nikto poznávať, a to principiálne. Je tu otvorená možnosť, či vôbec existujú. Ide tu o dva druhy „tajomna“, prvé je všeobecne „nad“ možnosťami našich zmyslov, vyhradené špeciálne disponovaným jednotlivcom, druhé, ak by aj reálne existovalo, je principiálne nedostupné.

Sféra nedostupného tajomstva podľa Biblie patrí Bohu.1 „On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel ani vidieť nemôže. Tim. 6,16“, „Boha nikdy nikto nevidel... Jn, 1,18“.

Mystika (gr. mystikos, tajomný) v kresťanskej teolόgii znamená „spôsob poznania Boha a nadprirodzených skutočností, ktorý dosahuje najvyšší stupeň poznania v tajomnom zjednotení s Bohom. Vo filozofii je mystika najčastejšie chápaná ako stav mysle či forma vedomia, ktoré prekračujú normálnu skúsenosť a umožňujú stretnutie či dokonca zjednotenie človeka s rôzne chápanou realitou“2..

Označuje teda skúsenosti duchovného charakteru, ktoré presahujú rámec prirodzeného poznania a odohrávajú sa v skrytom svete mysle príjemcu mystickej skúsenosti. Nie sú známe vedecké metόdy, ktoré by umožnili vyhlásiť mystické skúsenosti za objektívnu realitu. Aby jav mohol byť vyhlásený za objektívne existujúci, jeho exaktné pozorovanie, meranie, musí byť reprodukovateľné.

O mystike a kvantovom svete

V mystickom svete je „pozorovateľom“ osoba, ktorá prijíma mystické vnemy. Tieto nie sú reprodukovateľné a nemôže ich skopírovať na iného príjemcu, ten môže nanajvýš uveriť slovnému vyjadreniu. Neurolόgia pozná zmeny aktivity istých mozgových centier počas mystických zážitkov, ale tie sa pripisujú odklonu vonkajších rušivých vnemov počas zážitku.

Podstata mystického zážitku je tajomstvo, ktoré je za hranicami objektívnych možností poznania. Nemôžeme preto o ňom získať žiadnu nezávislú informáciu. A je to vôbec potrebné? Stojíme tu pred tajomstvom.

V kvantovom svete sa stretávame s pojmami znejúcimi absurdne v reálnom svete, ako „všadeprítomný“, t. j. so  súčasným výskytom na prakticky všetkých miestach, „vševediaci“ pre častice, ktoré „vedia o sebe“ napriek ich veľkej vzdialenosti vďaka tzv. kvantovej previazanosti.

Zaujímavým dôsledkom je nedostupnosť poznania najranejších štádií vývoja vesmíru, keď vesmír s veľmi malým „objemom“ podliehal zákonom kvantovej fyziky. Mohli by sme povedať, že Stvoriteľ nám zahalil svoj prvotný dotyk.

Princípy kvantovej fyziky majú charakter „dogiem“, t. j. nedokazujú sa. Avšak teόria formulovaná na ich základe poskytuje výsledky výborne sa zhodujúce s experimentom. V tomto zmysle treba chápať aj heslo, ktoré sa v časoch diskusií, ktoré nedávali odpovede, objavilo medzi fyzikmi: „Nefilozofuj, ale počítaj!“.

Príčinou ťažkostí pre pochopenie kvantovej reality je duálny svet, kde sa kvantový objekt javí buď ako častica, alebo ako vlna podľa podmienok experimentu. Zdieľať

Toto praktické kritérium viedlo napokon k tomu, že sa princípy, na ktorých teόria stojí, „dogmy“, všeobecne prijali. Kvantová fyzika je nepochybne správna a všeobecne bola prijatá Bohrova tzv. kopenhagenská interpretácia, ktorá nepočíta so „skrytými parametrami“. Ak by niekto tvrdil, že rozumie kvantovej fyzike, je isté, že jej nerozumie, pretože to nie je v princípe možné.

Príčinou ťažkostí pre pochopenie kvantovej reality je duálny svet, kde sa kvantový objekt javí buď ako častica, alebo ako vlna, podľa podmienok experimentu. Kým klasický opis v makrosvete umožňuje presne určiť polohu častice v priestore a čase, kvantový opis, platný v mikrosvete, umožňuje určiť len pravdepodobnosť výskytu častice v danom mieste a čase.

Častica sa môže nachádzať kdekoľvek a v ktoromkoľvek čase s istou pravdepodobnosťou. Nie je možné lokalizovať ju ani v priestore, ani v čase, okrem okamihu merania. Pri meraní sa mení stav mikroskopického systému, čo spôsobuje interakcia s makroskopickým systémom (meracím prístrojom), ktorý je v kontakte s mikroobjektom. Z toho vznikli pochybnosti o objektívnej realite mikrosystému.

Napr. svetlo potrebné k fotosyntéze sa šíri priestorom ako vlna všetkými smermi, ale v okamihu interakcie s molekulou v liste rastliny (táto je tu vo funkcii „meracieho prístroja“) sa prejaví ako fotόn, kvantum vlnového poľa svetla. Trvalo by dlho, keby namiesto vlny fotόny jednotlivo obchádzali všetky stromy. Vidíme, že duálne povaha svetla je v prírode bytostne účelová.

„Pozorovateľom“ je merací prístroj a merania sú reprodukovateľné. Z tejto klasifikácie je zrejmý rozdiel medzi teologickou mystikou a kvantovou fyzikou. Pravdepodobnostný opis neobsahuje žiadne tajomstvo, skryté parametre neexistujú. Kvantové objekty majú vlnové a časticové vlastnosti súčasne, prejavujú sa v závislosti od podmienok.

Kvantová fyzika sa niekedy nazýva „mystikou fyziky“, takéto tvrdenie je však nanajvýš otázne. Predstavy o kvantovej fyzike ako mystike vedy sa objavili v minulosti aj v skupine mladých fyzikov, hippies, nadšencov, ktorí videli v kvantovej fyzike podklady pre vysvetlenie parapsychologických a podobných javov.

Medvedia služba

Takéto chápanie sa objavuje v súvislosti s analόgiami vo východnej spiritualite, v taoizme. V knihe, ktorá sa stala svetovým bestsellerom3 (Fritjof Capra: The Tao of Physics, 1975), známy americký fyzik rakúskeho pôvodu vidí úzke vzťahy medzi modernými fyzikálnymi teόriami a mystickými koncepciami taoizmu, budhizmu, zenu a hinduizmu.

Podľa Capru je celostný pohľad na svet, ktorý sa údajne začína vynárať zo základov modernej fyziky, zlučiteľný so starodávnou múdrosťou Východu. Zaoberá sa filozofickými dôsledkami dramatických zmien pojmov a predstáv, ktoré sa vo fyzike objavili v 20. storočí. Tie viedli nielen k vytvoreniu „novej fyziky“ (teόria relativity a predovšetkým kvantová fyzika), ale vo svojich dôsledkoch vedú aj k celkovo novému videniu sveta. Toto je však v rozpore s pôvodným mottom k menovanej knihe: „Veda nepotrebuje mystiku a mystika nepotrebuje vedu. Ale človek potrebuje oboje.“

Podľa kritiky4 Capra vo svojej knihe (dec. 1974) ignoroval výsledky experimentov, ktoré boli známe mesiac pred vyjdením knihy (nov. 1974) a protirečili jej. Je zrejmé, že tu ide o účelové snahy o opodstatnenie mystických náboženských skúseností východnej spirituality pomocou kvantovej fyziky. Po 45 rokoch od prvého vydania knihy sa tento smer vo vedeckom svete nepresadil a chápe sa skôr ako kuriozita poplatná svojej dobe. Napriek tomu sa stále sporadicky objavujú názory, prevažne v popularizačnej literatúre, ktoré sa snažia prezentovať kvantovú fyziku ako „barličku“ náboženskej viery.

V kvantovej fyzike stojíme pred javmi, ktoré sú nedostupné našim možnostiam merania a aj pochopenia, pretože sa vymykajú obvyklej zmyslovej skúsenosti a  tzv. „zdravému rozumu“. Zdieľať

Je to však „medvedia služba“, pretože následná odozva, obvykle v dennej tlači v článkoch alebo v  blogoch, ktoré sa tvária odborne, ale zjavne sú väčšinou z pera amatérskych nadšencov vedy, získava takú vítanú zámienku na spochybňovanie náboženskej viery. Často ide aj o opačnú snahu o „obarličkovanie“ ateizmu pseudovedeckými argumentáciami z pera vedeckých laikov.

„Kvantová mystika“ by vyžadovala, aby aspoň niekto bol schopný prejsť za hranicu obmedzení, ktoré určuje princíp neurčitosti, t. j. aby sa stal kvantovou časticou. Neboli by sme ale schopní našimi makroskopickými prostriedkami dostať od neho úplnú informáciu, aj keby ju mal. Nie sme v kvantovom svete „domorodcami“. Nikto nemôže byť kvantová častica, teda nemôže existovať ani kvantový mystik. Narazili sme na principiálne hranice vedeckého poznania.

Vedie nás to ku skromnosti, úžasu, ale nič viac. Stojíme tu pred tajomstvom. Marek Orko Vácha píše: „Predstavujem si, že keby sa svätý Tomáš narodil dnes, možno by študoval skôr kvantovú fyziku alebo molekulárnu genetiku než filozofiu.“5

Uvážme situáciu v kvantovom svete: V mikroskopickom svete hmoty sa stretávame s neočakávanými principiálnymi hranicami vedeckého poznania. Táto skutočnosť znamenala vedeckú revolúciu, ktorá otriasla začiatkom minulého storočia klasickou newtonovskou fyzikou a postupne vstúpila do všetkých prírodovedných odborov, chémie, biolόgie.

V kvantovej fyzike stojíme pred javmi, ktoré sú nedostupné našim možnostiam merania a aj pochopenia, pretože sa vymykajú obvyklej zmyslovej skúsenosti a  tzv. „zdravému rozumu“. Na ilustráciu uveďme príklad, ktorý použil Einstein pre svoju deterministickú interpretáciu proti Bohrovej pravdepodobnostnej: Majme pár rukavíc v krabici, keď jednu vytiahneme, vieme, že druhá je doplnková. Tu máme vopred informáciu, ktorá určuje výsledok pokusu. V kvantovej fyzike informáciu o obsahu krabice vopred nemáme, máme v krabici rukavice, o ktorých nevieme, aké sú, a predsa je výsledok rovnaký, druhá vytiahnutá „rukavica“ je vždy doplnková k prvej.

Keďže skrytá realita neexistuje, nemá tu zmysel hovoriť ani o mystike. Zdieľať

Nemáme prostriedky na to, aby sme videli do krabice predtým, ako vytiahneme rukavicu. Existuje však skrytá realita?

Známa je Einsteinova otázka Bohrovi: „Znamená to, že Mesiac existuje len vtedy, keď sa naň pozerám?“ Bohrova odpoveď je vysvetľujúca: „Mesiac nie je kvantová častica.“ Einstein sa nemohol zmieriť s myšlienkou, že neexistuje skrytá realita, ktorá by umožňovala deterministický opis. Pokusy zaviesť nové interpretácie kvantovej fyziky, ktoré by vysvetľovali skrytú alternatívnu realitu, napr. hypotéza skrytých parametrov, boli však neúspešné a dali za pravdu Bohrovi.

Aká je teda skutočnosť? Keďže skrytá realita neexistuje, nemá tu zmysel hovoriť ani o mystike.

Skutočnosť, že opis v mikrosvete je len pravdepodobnostný, však neznamená, že jeho dôsledky v prírode (t. j. v makrosvete) sú neurčité. Práve naopak, mikroskopický svet a jeho zákony stoja za javmi a zákonmi makrosveta. Bez kvantovej fyziky by nebolo možné pochopiť väčšinu makroskopických javov, a to ani v chémii a biolόgii. V biolόgii sa javia ako veľmi sofistikovane účelovo nastavené (organizované) systémy a na tomto základe vznikol nový odbor, kvantová biolόgia.

Literatúra:

1 Prvý list sv. Pavla Timotejovi 6, 16., Ev. Ján, 1,18.

2 Stručný katolícky teologický slovník, vyd. Dobrá kniha (2016), editor Ján Ďurica.

3 Fritjof Capra: The Tao of Physics. An Exploration of the Parallels Between Modern Physics and Eastern Mysticism, Shambhala Publications, 1975. Posledné vydanie 2010.

4 Wikipédia : The Tao of Physics.

5 Marek Orko Vácha: Návrat ke Stromu života, evoluce a křesťanství. Cesta, 2005.

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo