Nobelovu cenu za chémiu získali traja vedci za vývoj Li-Ion batérií

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Nobelovu cenu za chémiu získali traja vedci za vývoj Li-Ion batérií

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2019 získali v stredu 9. októbra 2019 traja vedci - zľava John B. Goodenough (Spojené štáty), M. Stanley Whittingham (Británia) a Akira Jošino (Japonsko). Foto - TASR/AP

Lítiovo-iónové batérie sa využívajú v produktoch, ako sú mobilné telefóny, prenosné počítače či elektrické vozidlá.

Len vďaka podpore od našich čitateľov vám prinášame aktuálne spravodajstvo. Podporte nás, prosíme.

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2019 získali v stredu traja vedci - John B. Goodenough (Spojené štáty), M. Stanley Whittingham (Británia) a Akira Jošino (Japonsko) - za "vývoj lítiovo-iónových batérií".

Oznámila to v Štokholme švédska Kráľovská akadémia vied (KVA), ktorá cenu udeľuje.

Lítiovo-iónové batérie (Li-Ion) spôsobili revolúciu v našich životoch a využívajú sa v mnohých produktoch, ako sú mobilné telefóny, prenosné počítače či elektrické vozidlá, uviedol vo vyhlásení Nobelov výbor pre chémiu.

"Tohtoroční laureáti položili svojou prácou základy bezdrôtovej, bezfosílnej spoločnosti," zdôraznil výbor, ktorý z poverenia KVA navrhuje laureátov prestížnej ceny. Dodal, že tieto "ľahké, nabíjateľné a výkonné" batérie môžu okrem iného uskladňovať významné množstvá elektriny zo solárnej a veternej energie, čo "umožňuje spoločnosť bez fosílnych palív".

Generálny tajomník KVA Göran Hansson povedal, že tohtoročná cena je o "nabíjateľnom svete". Nobelov výbor priblížil, že lítiovo-iónové batérie majú korene v ropnej kríze 70. rokov 20. storočia, keď Whittingham pracoval na výskume zameranom na energetické technológie nevyužívajúce fosílne palivá.

Goodenough, ktorý sa narodil v roku 1922, je podľa výboru vôbec najstarším laureátom Nobelovej ceny.

Laureáti si okrem medaily a diplomu rozdelia dotáciu vo výške deväť miliónov švédskych korún (830.000 eur). Slávnostné odovzdávanie sa koná tradične 10. decembra, v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela (1833-96). Ceny pomenované po tomto švédskom priemyselníkovi a vynálezcovi dynamitu udeľujú od roku 1901 každoročne za významné objavy, činy alebo diela na základe jeho poslednej vôle.

V pondelok vyhlásili mená laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. Za rok 2019 ju získali Gregg L. Semenza (USA), Peter J. Ratcliffe (Británia) a William G. Kaelin (USA) za výskum molekulárnych mechanizmov, prostredníctvom ktorých bunky vnímajú dostupnú hladinu kyslíka a reagujú na ňu.

V utorok dostali polovicu Nobelovej ceny za fyziku švajčiarski astronómovia Michel Mayor a Didier Queloz za objav prvej exoplanéty obiehajúcej okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku; druhú polovicu udelili kanadsko-americkému kozmológovi Jamesovi Peeblesovi za výskum fyzikálnej kozmológie.

Vo štvrtok bude nasledovať oznámenie nových laureátov Nobelovej ceny za literatúru. Tento rok ocenia dvoch autorov, pretože v roku 2018 ju po škandále vo Švédskej akadémii neudelili. V piatok následne oznámia laureáta Nobelovej ceny mieru.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo