Nobelovu cenu za chémiu získali traja vedci za vývoj Li-Ion batérií

Len vďaka podpore od našich čitateľov vám prinášame aktuálne spravodajstvo. Podporte nás, prosíme.

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2019 získali v stredu traja vedci - John B. Goodenough (Spojené štáty), M. Stanley Whittingham (Británia) a Akira Jošino (Japonsko) - za "vývoj lítiovo-iónových batérií".

Oznámila to v Štokholme švédska Kráľovská akadémia vied (KVA), ktorá cenu udeľuje.

Lítiovo-iónové batérie (Li-Ion) spôsobili revolúciu v našich životoch a využívajú sa v mnohých produktoch, ako sú mobilné telefóny, prenosné počítače či elektrické vozidlá, uviedol vo vyhlásení Nobelov výbor pre chémiu.

"Tohtoroční laureáti položili svojou prácou základy bezdrôtovej, bezfosílnej spoločnosti," zdôraznil výbor, ktorý z poverenia KVA navrhuje laureátov prestížnej ceny. Dodal, že tieto "ľahké, nabíjateľné a výkonné" batérie môžu okrem iného uskladňovať významné množstvá elektriny zo solárnej a veternej energie, čo "umožňuje spoločnosť bez fosílnych palív".

Generálny tajomník KVA Göran Hansson povedal, že tohtoročná cena je o "nabíjateľnom svete". Nobelov výbor priblížil, že lítiovo-iónové batérie majú korene v ropnej kríze 70. rokov 20. storočia, keď Whittingham pracoval na výskume zameranom na energetické technológie nevyužívajúce fosílne palivá.

Goodenough, ktorý sa narodil v roku 1922, je podľa výboru vôbec najstarším laureátom Nobelovej ceny.

Laureáti si okrem medaily a diplomu rozdelia dotáciu vo výške deväť miliónov švédskych korún (830.000 eur). Slávnostné odovzdávanie sa koná tradične 10. decembra, v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela (1833-96). Ceny pomenované po tomto švédskom priemyselníkovi a vynálezcovi dynamitu udeľujú od roku 1901 každoročne za významné objavy, činy alebo diela na základe jeho poslednej vôle.

V pondelok vyhlásili mená laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. Za rok 2019 ju získali Gregg L. Semenza (USA), Peter J. Ratcliffe (Británia) a William G. Kaelin (USA) za výskum molekulárnych mechanizmov, prostredníctvom ktorých bunky vnímajú dostupnú hladinu kyslíka a reagujú na ňu.

V utorok dostali polovicu Nobelovej ceny za fyziku švajčiarski astronómovia Michel Mayor a Didier Queloz za objav prvej exoplanéty obiehajúcej okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku; druhú polovicu udelili kanadsko-americkému kozmológovi Jamesovi Peeblesovi za výskum fyzikálnej kozmológie.

Vo štvrtok bude nasledovať oznámenie nových laureátov Nobelovej ceny za literatúru. Tento rok ocenia dvoch autorov, pretože v roku 2018 ju po škandále vo Švédskej akadémii neudelili. V piatok následne oznámia laureáta Nobelovej ceny mieru.