O Eritrei, kde je katolíkom upierané právo milovať blížneho

O Eritrei, kde je katolíkom upierané právo milovať blížneho

Eritrejský veriaci sa modlí pred krížom. Foto: wikimedia commons

Zoštátnenie katolíckych nemocníc na pozadí dlhotrvajúcej konfrontácie medzi katolíckou menšinou a vládnucim režimom.

V polovici júna 2019 eritrejská vláda zoštátnila 21 katolíckych nemocníc a zdravotníckych zariadení, ktoré slúžili väčšinou pravoslávnym, moslimom a príslušníkom iných náboženstiev. Takýto počin eritrejského štátneho vedenia nebol nový. Už pred približne dvomi rokmi eritrejská vláda vyvlastnila osem katolíckych zdravotníckych centier v prospech štátu v severovýchodnej Afrike na pobreží Červeného mora.

Podľa pozorovateľov zoštátnenie katolíckych nemocníc treba vnímať na pozadí dlhotrvajúcej konfrontácie medzi 160-tisícovou katolíckou menšinou a vládnucim režimom, ktorá prebieha prakticky už od vzniku päťmiliónového Eritrejského štátu v roku 1993. Katolícka cirkev opakovane kritizuje v pastierskych listoch pomery v komunistickom štáte, kde vládne strana autoritárskeho prezidenta Isaiasa Afewerkiho.

Napríklad v júni 2014 eritrejskí katolícki biskupi publikovali pastiersky list s názvom: „Kde je tvoj brat?“ V ňom kritizujú dezolátne podmienky v krajine vrátane chýbajúcej slobody prejavu, nedostupnosti vzdelávania, nízkej vymožiteľnosti práva, čo mladých Eritrejčanov, medzi nimi aj katolíkov, núti hľadať si lepší život za hranicami vlasti.

Hans-Peter Hecking nevylučuje, že po tohtoročnom veľkonočnom pastierskom liste skutočne pretiekol pohár prezidentovej trpezlivosti. Upozorňuje však, že eritrejský štát si želal držať nakrátko sociálne aktivity katolíkov, ale aj pravoslávnych, luteránov či moslimov, už aj v roku 1995, v ktorom vydal príslušný dekrét.

„Vláda je posadnutá kontrolovaním všetkého a každého. Katolícku cirkev považuje za hrozbu, pretože sme medzinárodne poprepájaní a kladieme otázky,“ konštatoval eritrejský katolícky kňaz Mussie Zerai. Otec Zerai žije v Ríme a odtiaľ koordinuje eritrejské katolícke komunity v Európe. A tie rastú, pretože medzi každoročnými tisícami Eritrejčanov, ktorí opustia svoju vlasť, nechýbajú ani katolícki veriaci. 

Katolícka cirkev od začiatku protestovala proti dekrétu z roku 1995. Aj teraz reagovala na poštátnenie svojich zdravotníckych zariadení bezodkladne protestným listom ministerke zdravotníctva. Už v jeho prvej vete eritrejskí katolícki biskupi spomínajú dekrét z roku 1995 a zdôrazňujú, čo objasnili už aj vtedy: Eritrejská katolícka cirkev má komplexné poslanie a popri duchovnej práci sa chce vkladať aj do sociálnej práce, do budovania a rozvoja krajiny.  

Stanovisko eritrejskej vlády

Eritrejská vláda obhajuje zoštátnenie katolíckych nemocníc ako legálne. Vo vyhlásení Eritrejského veľvyslanectva pri OSN v Ženeve z konca júna sa uvádza, že zoštátnením 40 nemocníc a zdravotníckych zariadení v cirkevnom vlastníctve štát presadzuje zákon, prijatý ešte v roku 1995, ktorý zakazuje prevádzkovanie takýchto zariadení náboženskými spoločenstvami. Tým sa má zabrániť uprednostňovaniu stúpencov jedného zo štyroch oficiálne uznaných náboženstiev v sekulárnom štáte. Nemocnice smie prevádzkovať len štát.

Katolícka cirkev v Eritrei

V roku 2015 pápež František vyňal spod jurisdikcie metropolitnej Etiópskej katolíckej cirkvi územie, ktoré je od roku 1993 súčasťou nezávislej Eritrey, a zriadil metropolitnú Eritrejskú katolícku cirkev, čím sa vlastne začali písať dejiny 23. východnej katolíckej cirkvi.

Svätý Otec ustanovil za sídlo novej metropolitnej cirkvi hlavné mesto Asmaru, pričom ju zároveň povýšil na metropolitnú archieparchiu. Za prvého metropolitu vymenoval Menghesteaba Tesfamariama, ktorý bol dovtedy asmarským eparchiálnym biskupom. Nová metropólia pokrýva celé územie Eritrey a zahŕňa štyri eparchie (archieparchia Asmara a eparchie Barentu, Keren a Segheneity).

Podľa pápežskej ročenky Annuario pontificio z roku 2016 má Eritrejská katolícka cirkev 162 528 veriacich, piatich biskupov, 150 farností, 103 eparchiálnych a 395 rehoľných kňazov, celkovo 777 rehoľníkov a 719 rehoľníčok, dvoch stálych diakonov a 254 seminaristov. Kňazský dorast sa formuje v seminároch v Asmare a Kerene.

Náboženská situácia v Eritrei

Eritrea má okolo 5 miliónov obyvateľov. Asi polovica z nich sa hlási k sunnitskému islamu. Na rozdiel od mnohých krajín severnej Afriky v Eritrei islam nie je štátnym náboženstvom.

Súčasný eritrejský režim propaguje ateizmus. „Keby malo byť podľa vlády, nebolo by tu žiadne náboženstvo. Koniec koncov je to rovnaká škola ako v Číne,“ konštatoval kňaz Zerai.

Približne štyridsať percent Eritrejčanov sa hlási k patriarchálnej Eritrejskej pravoslávnej cirkvi. Katolíci predstavujú len vyše tri percentá obyvateľstva. Malé komunity eritrejských katolíkov latinského a ďalších obradov spadajú do jurisdikcie metropolitnej Eritrejskej katolíckej cirkvi. Eritrejský štát toleruje aj evanjelicko-luteránsku cirkev. Veľmi zle sa vodí veriacim slobodných cirkví, ktoré nie sú uznané eritrejským štátom.

Opozícia v krajine proti porušovaniu ľudských práv je nemožná, vysvetlil otec Zerai: „Každý druh odporu, dokonca aj jeho najmenší náznak, je v zárodku potláčaný.“ V dôsledku odporu proti zasahovaniu eritrejskej vlády do cirkevných záležitostí je od roku 2006 v domácom väzení patriarcha pravoslávnej cirkvi Jeho Svätosť Abuna Antonios.  

Žiadna ústava, nijaké základné práva

Väčšina správ o porušovaní ľudských práv v Eritrei pochádza od utečencov. Medzinárodným organizáciám je odopieraný alebo masívne sťažovaný prístup do krajiny.

Eritrejský katolícky kňaz Mussie Zerai sa môže slobodne vyjadrovať len preto, lebo žije v zahraničí. Eritrejská vláda neustále vyvíja tlak na miestnych biskupov. Napriek tomu katolícki hierarchovia sa neboja kritizovať vo svojich pastierskych listoch to, že Eritrea nie je právnym štátom, pretože v tejto krajine neexistuje deľba moci. Všetko tu podlieha diktátu jednej strany na čele s Isaiasom Afewerkim.

V tomto období sedia tisíce kresťanov, ale aj moslimov v eritrejských väzniciach, povedal otec Zerai: „Často bez udania dôvodu, ich príbuzní nevedia, kde sú alebo či ešte žijú.“  

„Chýbajúci právny štát predstavuje dôvod, prečo stále viac mladých Eritrejčanov odchádza do zahraničia,“ konštatoval kňaz Zerai. Táto krajina dodnes nemá platnú ústavu. „Preto možno bez udania dôvodu odviesť človeka z domu. Aj vojenská služba sa stala legalizovaným otroctvom. Mladí ľudia sú oberaní o budúcnosť,“ povedal otec Zerai.  

Dosiaľ stroskotáva úsilie medzinárodného spoločenstva vyvíjať tlak na eritrejskú vládu, aby zlepšila dodržiavanie ľudských práv v krajine. Eritrea sa do značnej miery izolovala. „V súčasnosti sa štáty pokúšajú silnejšie zapájať Eritreu na medzinárodnej úrovni, aby sa otvorila,“ povedal kňaz Zerai. V októbri 2018 bola Eritrea zvolená Valným zhromaždením OSN do Rady pre ľudské práva.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo