Pápež si pripomenul genocídu Arménov. Ich svätca vyhlásil za nového učiteľa cirkvi

Pápež František v nedeľu slávil svätú omšu pre veriacich arménskeho rítu pri príležitosti 100. výročia arménskej genocídy. Počas nej vyhlásil arménskeho svätca Gregora z Nareku za učiteľa cirkvi.

Pápež tým vyhovel žiadosti, ktorú mu ešte v roku 2014 poslala synoda Arménskej katolíckej cirkvi. Povýšenie príslušníka Arménskej apoštolskej cirkvi, ktorá počas Gregorovho života už nebola v cirkevnom spoločenstve s Rímom, je čosi neobvyklé. Všetci ostatní „učitelia univerzálnej Cirkvi“ pochádzajúci z Východu - Ján Zlatoústy, Bazil Veľký, Gregor Naziánsky, Atanáz, Cyril Alexandrijský, Cyril Jeruzalemský, Ján Damašský, Efrém Sýrsky - boli členmi cirkví, ktoré počas ich života boli v cirkevnom spoločenstve s latinskou cirkvou.

Mučeníci genocídy

Pre neobvyklý krok sa však ešte skôr ako pápež František rozhodla aj Arménska apoštolská cirkev. Jej patriarcha - katholikos Karekin II. poslal Arménom na celom svete koncom roku 2014 encykliku, v ktorej oznámil, že 23. apríla 2015 pri božskej liturgii v Ečmiadzine za prítomnosti arménskeho episkopátu z celého sveta hromadne svätorečí mučenice a mučeníkov genocídy na Arménoch v Osmanskej ríši. Arménska apoštolská cirkev už takmer 400 rokov neslávila nijaké svätorečenie. Pozvanie na slávnosť do Ečmiadzinu dostali hlavy všetkých orientálnych a pravoslávnych cirkví i pápež František.  

Povýšenie príslušníka Arménskej apoštolskej cirkvi, ktorá počas Gregorovho života už nebola v cirkevnom spoločenstve s Rímom, je čosi neobvyklé. 

Zdieľať

Dňom liturgickej spomienky na mučenice a mučeníkov genocídy na Arménoch v Osmanskej ríši bude 24. apríl. Jednotky osmanskej tajnej polície zatkli 24. apríla 1915 v skorých ranných hodinách v Konštantínopole/Istanbule vyše 200 arménskych intelektuálov a deportovali ich do Anatólie, kde väčšinu z nich zavraždili. Tým sa začalo vyhladzovanie Arménov v Osmanskej ríši, ktorému padlo za obeť od 300 000 až do 1,5 milióna Arménov.   

Turecko genocídu stále neuznalo

Od roku 1965 genocídu na Arménoch v Osmanskej ríši uznalo 22 krajín, vrátane Slovenska, a Európsky parlament, podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorý v roku 1948 schválilo Valné zhromaždenie OSN. Európsky súdny dvor pre ľudské práva však v decembri 2013 vyhlásil, že pojem genocída je v prípade Arménov sporný. Turecko, nástupca Osmanskej ríše, dodnes popiera centrálne plánovanú a vládou vedenú genocídu na Arménoch v Osmanskej ríši. Turecká vláda síce nepopiera státisíce mŕtvych, avšak násilie a deportácie mali byť následkom pomerov podobných občianskej vojne, hladu, nákazlivých chorôb a núdze.   

V krízami otriasanej Osmanskej ríši Arméni tvorili okolo roku 1900 autonómne spoločenstvo s obmedzenými právami (tzv. Arménsky millet). Úspechy v poľnohospodárstve, remeselníctve a finančníctve vzbudzovali závisť. Podľa mnohých Turkov práve arménski kresťania pod ochranou Západu predstavovali príčinu chradnutia ríše. Postavenie Arménov ohrozovala aj konkurencia medzi Ruskom a Osmanskou ríšou.

Arméni smú o sebe tvrdiť, že sú najstarším kresťanským národom. Kráľ Trdat III. povýšil kresťanstvo už v roku 301 na štátne náboženstvo.

Zdieľať

K prvým pogromom došlo už na konci 19. storočia. Len masakre v rokoch 1894 až 1896 si vyžiadali až do 300 000 mŕtvych. V roku 1908 sa v Osmanskej ríši dostali k moci Mladoturci („Ittihadisten“), ktorých cieľom bola jednotná tureckú ríša založená na turečtine a islame ako jedinom kultúrnom a náboženskom základe. Príležitosť presadiť uvedený cieľ ponúkla až prvá svetová vojna.


Arménsky prezident Serž Sargsjan (vpravo) čaká na začiatok sv. omše.

Arméni sú najstarším kresťanským národom

Arméni smú o sebe tvrdiť, že sú najstarším kresťanským národom. Kráľ Trdat III. povýšil kresťanstvo už v roku 301 na štátne náboženstvo. Arménska apoštolská cirkev pripisuje svoje založenie apoštolom Bartolomejovi a Júdovi Tadeášovi. V súčasnosti má okolo 7 miliónov veriacich, pričom vyše polovica z nich žije v diaspóre po celom svete. Patriarcha tejto cirkvi katholikos Karekin II. sídli v Ečmiadzine v Arménsku.

Arménska katolícka cirkev vznikla okolo roku 1740, keď štyria arménski biskupi vstúpili do únie s Rímom. V súčasnosti má okolo 470-tisíc veriacich a jej patriarcha Nerses Bedros XIX. sídli v Bejrúte v Libanone.  

Ján Krupa
Autor je náboženský redaktor Rádia Lumen.

Foto: TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo