Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
12. apríl 2015

Pápež si pripomenul genocídu Arménov. Ich svätca vyhlásil za nového učiteľa cirkvi

Pápež František v nedeľu slávil svätú omšu pre veriacich arménskeho rítu pri príležitosti 100. výročia arménskej genocídy. Počas nej vyhlásil arménskeho svätca Gregora z Nareku za učiteľa cirkvi. vatican_pope_armenia670709240736.jpg Pápež tým vyhovel žiadosti, ktorú m...

Pápež si pripomenul genocídu Arménov. Ich svätca vyhlásil za nového učiteľa cirkvi

Pápež František v nedeľu slávil svätú omšu pre veriacich arménskeho rítu pri príležitosti 100. výročia arménskej genocídy. Počas nej vyhlásil arménskeho svätca Gregora z Nareku za učiteľa cirkvi.

Pápež tým vyhovel žiadosti, ktorú mu ešte v roku 2014 poslala synoda Arménskej katolíckej cirkvi. Povýšenie príslušníka Arménskej apoštolskej cirkvi, ktorá počas Gregorovho života už nebola v cirkevnom spoločenstve s Rímom, je čosi neobvyklé. Všetci ostatní „učitelia univerzálnej Cirkvi“ pochádzajúci z Východu - Ján Zlatoústy, Bazil Veľký, Gregor Naziánsky, Atanáz, Cyril Alexandrijský, Cyril Jeruzalemský, Ján Damašský, Efrém Sýrsky - boli členmi cirkví, ktoré počas ich života boli v cirkevnom spoločenstve s latinskou cirkvou.

Mučeníci genocídy

Pre neobvyklý krok sa však ešte skôr ako pápež František rozhodla aj Arménska apoštolská cirkev. Jej patriarcha - katholikos Karekin II. poslal Arménom na celom svete koncom roku 2014 encykliku, v ktorej oznámil, že 23. apríla 2015 pri božskej liturgii v Ečmiadzine za prítomnosti arménskeho episkopátu z celého sveta hromadne svätorečí mučenice a mučeníkov genocídy na Arménoch v Osmanskej ríši. Arménska apoštolská cirkev už takmer 400 rokov neslávila nijaké svätorečenie. Pozvanie na slávnosť do Ečmiadzinu dostali hlavy všetkých orientálnych a pravoslávnych cirkví i pápež František.  

Povýšenie príslušníka Arménskej apoštolskej cirkvi, ktorá počas Gregorovho života už nebola v cirkevnom spoločenstve s Rímom, je čosi neobvyklé. 

Zdieľať

Dňom liturgickej spomienky na mučenice a mučeníkov genocídy na Arménoch v Osmanskej ríši bude 24. apríl. Jednotky osmanskej tajnej polície zatkli 24. apríla 1915 v skorých ranných hodinách v Konštantínopole/Istanbule vyše 200 arménskych intelektuálov a deportovali ich do Anatólie, kde väčšinu z nich zavraždili. Tým sa začalo vyhladzovanie Arménov v Osmanskej ríši, ktorému padlo za obeť od 300 000 až do 1,5 milióna Arménov.   

Turecko genocídu stále neuznalo

Od roku 1965 genocídu na Arménoch v Osmanskej ríši uznalo 22 krajín, vrátane Slovenska, a Európsky parlament, podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorý v roku 1948 schválilo Valné zhromaždenie OSN. Európsky súdny dvor pre ľudské práva však v decembri 2013 vyhlásil, že pojem genocída je v prípade Arménov sporný. Turecko, nástupca Osmanskej ríše, dodnes popiera centrálne plánovanú a vládou vedenú genocídu na Arménoch v Osmanskej ríši. Turecká vláda síce nepopiera státisíce mŕtvych, avšak násilie a deportácie mali byť následkom pomerov podobných občianskej vojne, hladu, nákazlivých chorôb a núdze.   

V krízami otriasanej Osmanskej ríši Arméni tvorili okolo roku 1900 autonómne spoločenstvo s obmedzenými právami (tzv. Arménsky millet). Úspechy v poľnohospodárstve, remeselníctve a finančníctve vzbudzovali závisť. Podľa mnohých Turkov práve arménski kresťania pod ochranou Západu predstavovali príčinu chradnutia ríše. Postavenie Arménov ohrozovala aj konkurencia medzi Ruskom a Osmanskou ríšou.

Inzercia

Arméni smú o sebe tvrdiť, že sú najstarším kresťanským národom. Kráľ Trdat III. povýšil kresťanstvo už v roku 301 na štátne náboženstvo.

Zdieľať

K prvým pogromom došlo už na konci 19. storočia. Len masakre v rokoch 1894 až 1896 si vyžiadali až do 300 000 mŕtvych. V roku 1908 sa v Osmanskej ríši dostali k moci Mladoturci („Ittihadisten“), ktorých cieľom bola jednotná tureckú ríša založená na turečtine a islame ako jedinom kultúrnom a náboženskom základe. Príležitosť presadiť uvedený cieľ ponúkla až prvá svetová vojna.


Arménsky prezident Serž Sargsjan (vpravo) čaká na začiatok sv. omše.

Arméni sú najstarším kresťanským národom

Arméni smú o sebe tvrdiť, že sú najstarším kresťanským národom. Kráľ Trdat III. povýšil kresťanstvo už v roku 301 na štátne náboženstvo. Arménska apoštolská cirkev pripisuje svoje založenie apoštolom Bartolomejovi a Júdovi Tadeášovi. V súčasnosti má okolo 7 miliónov veriacich, pričom vyše polovica z nich žije v diaspóre po celom svete. Patriarcha tejto cirkvi katholikos Karekin II. sídli v Ečmiadzine v Arménsku.

Arménska katolícka cirkev vznikla okolo roku 1740, keď štyria arménski biskupi vstúpili do únie s Rímom. V súčasnosti má okolo 470-tisíc veriacich a jej patriarcha Nerses Bedros XIX. sídli v Bejrúte v Libanone.  

Ján Krupa
Autor je náboženský redaktor Rádia Lumen.

Foto: TASR/AP

Odporúčame

Uskutoční sa Letná škola jazykov Biblie

Uskutoční sa Letná škola jazykov Biblie

Letná škola jazykov Biblie (LŠJB 2015)  je tu po štvrtýkrát. Tento rok sa uskutočňuje v spolupráci s Centrom spirituality Východ – Západ Michala Lacka (CSVZML) Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. Pre záujemcov počas letných mesiacov sa ponúka štúdium hebrejčiny a gréčtiny. Kurzy sa uskutočnia ...