Na stavbu diaľnice D4 údajne vozia kontaminovanú pôdu, preveruje to inšpekcia

Z potvrdenej environmentálnej záťaže na bratislavských Nivách údajne vozia na stavbu diaľnice D4 kontaminovanú pôdu, ktorá môže vážne ohroziť podzemné vody. Upozorňuje na to podnet, ktorý má TASR k dispozícii a intenzívne sa ním už zaoberá Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP). Eviduje ho aj vedenie i dozorná rada Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). 

Podnet informuje, že z areálu bývalej autobusovej stanice na Mlynských nivách v Bratislave sa vyváža kontaminovaná zemina na úsek stavby D4-Podunajské Biskupice, Ivanka pri Dunaji a v budúcnosti je plánovaný vývoz aj na iné úseky. "Vzhľadom na závažnosť prípadu sa SIŽP bude týmito skutočnosťami intenzívne zaoberať aj v súčinnosti s políciou," uviedla pre TASR inšpekcia.

Bratislavská miestna časť Nivy je poznačená znečistením z bývalých chemických fabrík či zbombardovanej rafinérie Apollo, kde v minulosti došlo k únikom škodlivín až do podzemnej vody. Areál bývalej autobusovej stanice, kde je potvrdená environmentálna zaťaž, priamo susedí s miestami bývalých priemyselných a obchodných podnikov Kablo a Chemika. "Riziková analýza a celkové bodové hodnotenie tejto environmentálnej záťaže bolo stanovené na 87 bodov s veľmi vysokým až vysokým ohrozením podzemných vôd," píše sa v podnete. Zaoberalo sa ním aj vedenie BVS, ktoré informácie v ňom považuje za vážne, preto sa obrátilo na SIŽP. "Ten podnet je hrozivý. Pokiaľ je to pravda, tak okamžite treba konať," povedal pre TASR predseda dozornej rady BVS Radovan Jenčík.

Konzorcium, ktoré diaľnicu D4 a rýchlostnú cestu R7 stavia, na otázky TASR neodpovedalo. Napísalo iba, že bude poskytovať médiám pravidelný písomný brífing, ktorý bude sumarizovať aktuálny stav prác. Developer HB Reavis, ktorý na mieste zbúranej autobusovej stanice buduje nový terminál, tvrdí, že si uvedomuje, že stavia v zóne historicky vystavenej znečisteniu. "V tejto oblasti postupujeme mnohokrát aj nad rámec legislatívy. Spolupracujeme výhradne s certifikovanými dodávateľmi a môžeme garantovať, že pri realizácii projektov postupujeme v súlade s platnou legislatívou a industriálnu záťaž riešime maximálne zodpovedne," povedala pre TASR hovorkyňa HB Reavis Martina Jamrichová. Do dekontaminácie podložia v území podľa nej doteraz investovali viac ako 16,5 milióna eur.

O tom, či je alebo nie je pôda kontaminovaná, rozhoduje podľa developera už počas realizácie projektu odborný geologický dohľad. Znečistená výkopová zemina je odvezená do recyklačného zariadenia na úpravu. Zemina, ktorá nie je znečistená a bola klasifikovaná ako použiteľný materiál, sa využíva pri budovaní rýchlostných ciest. Spoločnosť EBA, ktorá pre developera odpad spracúva, informovala, že sú odoberané a analyzované vzorky zemín s cieľom rozlíšenia, či je priebežne odťažená zemina nebezpečným odpadom alebo nie. "Zemina, ktorá nevykazuje žiadne nebezpečné vlastnosti, nie je kontaminovanou, a teda ani nepodlieha prísnym pravidlám pre nakladanie s nebezpečnými odpadmi," uviedla pre TASR. Využitie takejto zeminy je podľa firmy možné aj v rámci inej vhodnej investičnej výstavby.