TÉMA: Kmeňové bunky Cirkev uchvacujú aj poburujú

Predstavitelia Katolíckej cirkvi zastávajú pri výskume kmeňových buniek viacero názorov. Dôležitým faktorom pri etickom hodnotení výskumu je spôsob ich získavania. Cirkev podporuje liečbu prostredníctvom dospelých kmeňových buniek, ktoré sú získané napríklad z pupočníkovej krvi novorodencov. Otvorene však bojuje proti kmeňovým bunkám z ľudských embryí.

Podľa informácií medzinárodného Ústavu bunkovej terapie (ÚBT), ktorý pôsobí aj na území Slovenska, dokáže moderná veda prostredníctvom ľudských kmeňových buniek úspešne liečiť viac ako 70 smrteľne nebezpečných chorôb, vrátane dedičných ochorení. Najčastejšie ide o onkologické ochorenia s rozličnou lokalizáciou, geneticky vyvolané choroby, cukrovku, imunologické deficity, leukémiu, svalovú dystrofiu či Alzheimerovu alebo Parkinsonovu chorobu a rôzne iné. Podstatou liečby je nediferencovaná kmeňová bunka, ktorá funguje ako stavebný materiál pre výrobu iných kmeňových buniek (dokáže sa premeniť na ktorúkoľvek špecializovanú bunku), z ktorých sa skladajú napríklad krv, svalstvo, tkanivá, srdce či iné orgány alebo sústavy. Liečba kmeňovými bunkami pomáha tam, kde iné metódy nefungujú.

Obrovský potenciál úspešnosti progresívnej liečby si uvedomujú aj najvyšší predstavitelia Svätej stolice, čo dokazuje aj nedávno uzatvorený kontrakt (17. jún 2011, pozn. red.) medzi Vatikánom a súkromnou biofarmaceutickou spoločnosťou NeoStem. Katolícka cirkev investovala vtedy do americkej spoločnosti jeden milión dolárov. Podľa informácií americko-kanadského internetového portálu lifesitenews.com to bolo vôbec prvýkrát, čo poprední predstavitelia Vatikánu investovali značnú časť peňazí do súkromnej spoločnosti s cieľom urýchliť výskum kmeňových buniek. NeoStem pracuje s dospelými kmeňovými bunkami a vyvíja lieky na rôzne druhy ochorení a zranení.

Spolupráca s NeoStemom pokračuje aj naďalej

Začiatkom novembra sa pod záštitou Pápežskej rady pre kultúru konala v spolupráci so spoločnosťou NeoStem vo Vatikáne trojdňová konferencia pod názvom Dospelé kmeňové bunky: veda a budúcnosť človeka a kultúry. Hlavnou témou stretnutia bolo lekárske využitie dospelých kmeňových buniek a s tým spojená etická dilema a antropologické konzekvencie. K jej priebehu sa vyjadril aj pápež Benedikt XVI. Podľa informácii Vatikánskeho rozhlasu ocenil prácu rôznych inštitúcií, ktoré sa podieľajú na podpore vedeckého výskumu dospelých kmeňových buniek. Vedecký výskum poskytuje podľa neho jedinečnú možnosť ako skúmať zázrak vesmíru, komplexnosť prírody a osobitú krásu života, vrátane ľudského života. Samotný výskum kmeňových buniek označil za veľmi významný, pretože napomáha pri liečbe chronických a degeneratívnych ochorení, kedy sa nahrádza poškodené tkanivo a následne sa zabezpečuje jeho regenerácia. Zásadne však odmietol výskum, na ktorom sa podieľajú ľudské embryá. Jeho slová potvrdzuje aj profesor z Katolíckej univerzity v Ružomberku, Peter Volek, ktorý sa zaoberá aj etikou života. „Katolícka Cirkev pripúšťa možnosť liečby dospelými ľudskými kmeňovými bunkami, avšak odmieta a považuje za nedovolené liečenie s ľudskými embryonálnymi kmeňovými bunkami,“ ozrejmuje Volek.

Nie je bunka ako bunka

Podstatou rozdielneho postoja Katolíckej cirkvi a iných subjektov je spôsob získavania kmeňových buniek. Vo všeobecnosti sa tieto bunky rozdeľujú na dospelé a embryonálne. Etický problém spočíva podľa Voleka v tom, že ľudské embryonálne kmeňové bunky sa získavajú pri umelom oplodnení, okrem toho sa ich získavaním ničí ľudské embryo, a teda sa ničí vzniknutý ľudský život, ľudský jedinec. „Liečba ľudskými embryonálnymi kmeňovými bunkami sa zatiaľ neukázala ako úspešná, pretože sa nedarí potlačiť neriadené delenie buniek,“ dodáva Volek. Dospelé kmeňové bunky sa oproti tomu získavajú odberom z už vyvinutého organizmu a nachádzajú sa napríklad v pupočníkovej šnúre a v placente pri pôrode, alebo v rôznych častiach tela každého človeka (mozog, kostná dreň…).

„Zničenie čo i len jedného ľudského života nikdy nemôže byť ospravedlnené prospechom, ktorý by takéto konanie mohlo priniesť inému." Benedikt XVI.

Zdieľať

Bioetik Peter Sýkora ozrejmil vo svojej populárno-vedeckej prednáške Etika výskumu ľudských kmeňových buniek, v čom spočíva etická dilema výskumu embryonálnych kmeňových buniek. Ide najmä o dvojaké postoje k statusu embrya zo strany vedca a etika, ktoré sa diametrálne odlišujú. Katolícka cirkev sa podľa vyjadrení svojich predstaviteľov stavia k takejto problematike odmietavo a všetci, ktorí obhajujú výskum na kmeňových bunkách získaných z embryí, sa dopúšťajú ťažkej chyby popierania práva na život. „Zničenie čo i len jedného ľudského života nikdy nemôže byť ospravedlnené prospechom, ktorý by takéto konanie mohlo priniesť inému. Na druhej strane, vo všeobecnosti žiadne takéto etické problémy nevznikajú, keď sú kmeňové bunky odobrané z tkaniva dospelého organizmu, z krvi z pupočníkovej šnúry pri narodení, alebo z plodov, ktoré zomreli prirodzeným spôsobom,“ povedal Benedikt XVI. na spomínanej konferencii.

Ján Florek
Foto: Flickr.com

Autor študuje žurnalistiku na KU v Ružomberku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo