Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
21. marec 2006

Zvláštne tváre

Neboli to obyčajné duchovné cvičenia. Boli pre rodiny s deťmi. Rodičia nemuseli opustiť svoje deti a zároveň mali čas na svoje vnútro, zatiaľ čo ich ratolesti boli zabávané v iných priestoroch toho istého komplexu. Bolo to všetko veľmi zvláštne. Tých detí sme mali na krku okolo dvadsať. Najprv sa r...


Neboli to obyčajné duchovné cvičenia. Boli pre rodiny s deťmi. Rodičia nemuseli opustiť svoje deti a zároveň mali čas na svoje vnútro, zatiaľ čo ich ratolesti boli zabávané v iných priestoroch toho istého komplexu.

Bolo to všetko veľmi zvláštne. Tých detí sme mali na krku okolo dvadsať. Najprv sa rozpŕchli po telocvični, a potom začali hľadať kamarátov a kamarátky – z tých starších, animátorov. A vtedy to bolo vidieť. Ich tváre.

Skúsený animátor, vychovávateľ by povedal, že na chvíľu potrebujú zabudnúť na rodičov a musia využiť čas. Dôležité je, aby si neublížili a dobre sa zabavili, prípadne sa nejako obohatili.

Oni ale potrebovali viac ako využiť čas, chceli mať ten čas zhmotnený, držať niekoho za ruku, komunikovať. Chceli akoby skočiť do druhého.

Aj päťroční Marek a Jožko mali svoju požiadavku, ktorá vyjadrovala ich potrebu(?) – najlepšie je, keď ma držia za ruku a nohu a točia čo najrýchlejšie.

Ale napriek všetkým hrám, skákaniu, kriku a blázneniu bolo v ich tvárach vidieť čosi zvláštne. Akoby tam bol spoločný menovateľ detskej a dospelej duše. Tie nevinné deti to prezrádzali. A naozaj, nevidím veľký rozdiel v pohľade na malého Mareka, Jožka, Cyrila... Je podobný pohľadu adolescenta na vrchu kopca – oči hľadajú, ústa chcú rozprávať, všetko to kompenzuje pocit túžby po akomsi lietaní v srdci. A dospelí, duša z čias dieťaťa žije už inými problémami, ktoré často zahlušia pocity po lietaní z mladosti či po hre z detstva.
Ľudská tvár sa zmenila, problémy sa zmenili, ale duša a jej tvár zostali. Ako hociktoré z detí na „ducháčoch“ - v každom bol Ježiš. Dôkaz? Všetkým animátorom zobral oddych, pasívnu pohodu, silu. A dal nám viac, ako je pocit darovania, pocit obety a šťastia – aj v pohľade na tvár malého Mareka to vidím: Dal nám lásku. Tu je ďalší dôkaz, spoločným menovateľom v dušiach detí a dospelých je láska – Ježiš.
Preto bolo niečo na tých tvárach také zvláštne.

Pavol Rábara
Foto: archív autora

Inzercia

Odporúčame

Výzva s číslom 2006

Výzva s číslom 2006

Novoročné vydanie .týždňa v sebe nieslo istú dávku predpovedí. Okrem konkrétnych prognóz (kultúra, politika) sa tu objavila myšlienka o tom, že tento rok bude rokom o svedomí. Pričom Štefan Hríb nevzťahoval túto myšlienku len na zmluvu o výhrade svedomia. Mne sa zdá, že pointa tohto roku bude zvlášť...

Lekári – vydierači?

Lekári – vydierači?

V .týždni 10/2006 je uverejnený článok Vydierači? autorov Jozefa Majchráka a Roberta Žitňanského. Týka sa zdravotníctva, konkrétne vyjednávania Slovenskej lekárskej komory a Všeobecnej zdravotnej poisťovne o zmluvách pre všeobecných lekárov. Autori hľadajú motívy, ktoré sa za konaním lekárskej komor...

Deus Caritas est

Deus Caritas est

Pred niekoľkými dňami vyšla v slovenčine útla knižočka s názvom Deus caritas est. Ide o dlhoočakávanú prvú encykliku pápeža Benedikta XVI. Tak sme sa dočkali. Niekoľko týždňov po svetovej premiére v januári tohto roka. Na pôde Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského ju 8.marca p...