Rusko podniklo v noci masívny útok na Ukrajinu. Vo Ľvovskej oblasti zasiahli kritickú infraštruktúru. Z Kyjeva hlásia po útokoch tri obete.
Ruské ministerstvo obrany v piatok ráno potvrdilo, že v reakcii na údajný ukrajinský útok na rezidenciu ruského prezidenta Vladimira Putina zaútočilo na ciele na Ukrajine mimo iné aj balistickou raketou stredného doletu Orešnik (Lieska). TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a TASS.
„Ruské ozbrojené sily podnikli masívny útok s použitím vysoko presných pozemných a námorných zbraní dlhého doletu vrátane mobilného pozemného raketového systému stredného doletu Orešnik,“ vyhlásilo ruské ministerstvo obrany s tým, že „ciele útoku boli dosiahnuté“.
„Cieľmi boli zariadenia na výrobu dronov použitých pri teroristickom útoku (na Putinovu rezidenciu), ako aj energetická infraštruktúra podporujúca prevádzku ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu,“ dodal rezort.
Krátko po 01.00 h SEČ vydali ukrajinské vzdušné sily letecký poplach pre celú Ukrajinu, informuje TASR.
Hovorca ukrajinskej armády podľa britskej stanice BBC povedal, že Rusko podniklo útok na Ľvovskú oblasť pravdepodobne z Kapustinho Jaru v Astrachánskej oblasti. Ide o vojenský výcvikový priestor určený na štarty rakiet, sond a družíc, vybudovaný v Sovietskom zväze po druhej svetovej vojne. Práve tam bol podľa predchádzajúcich informácií umiestnený systém na odpaľovanie rakiet Orešnik, informovala BBC.
„Došlo k zásahu kritickej infraštruktúry. Na mieste pracujú všetky príslušné služby, pokračuje likvidácia požiaru,“ informoval na sieti Telegram starosta Ľvova Andrij Sadovyj s tým, že civilné objekty ani obytné domy v meste neboli poškodené a obete zatiaľ nehlásili.
Ukrajinské vzdušné sily neskôr potvrdili, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu v noci tromi desiatkami rakiet a 242 dronmi, pričom bolo poškodených 20 obytných budov.
Moskva zaútočila 36 raketami a 242 dronmi rôzneho typu, pričom protivzdušná obrana zneškodnila 226 dronov a 18 rakiet. Ukrajina vyhlásila, že útok predstavuje hrozbu pre Európu a testuje spojencov Kyjeva.
„Takýto útok v blízkosti hraníc EÚ a NATO je závažnou hrozbou pre bezpečnosť európskeho kontinentu a testuje transatlantické spoločenstvo. Požadujeme silnú odpoveď na ľahkovážne ruské kroky,“ napísal minister zahraničných vecí Ukrajiny Andrij Sybiha na sociálnych sieťach.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko oznámil, že v ukrajinskej metropole udreli ruské drony, ktoré v niekoľkých štvrtiach spôsobili požiare. Pri útoku v Kyjeve podľa neho zahynuli najmenej tri osoby a šesť ďalších utrpelo zranenia. Z metropoly hlásili tiež poškodené budovy.
Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová nazvala ruský útok Orešnikom na ukrajinskú Ľvovskú oblasť „jasnou eskaláciou... a varovaním pre Európu a Spojené štáty“.
„Údajné použitie rakety Orešnik Ruskom je jasnou eskaláciou voči Ukrajine a má slúžiť ako varovanie pre Európu a USA,“ napísala Kallasová. „Putin nechce mier, ruská odpoveď na diplomaciu je viac rakiet a ničenia. Tento smrtiaci vzorec rozsiahlych ruských útokov sa bude opakovať, kým nepomôžeme Ukrajine prelomiť ho,“ pokračovala.
Pred možným masívnym ruským útokom varoval vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj americké a britské veľvyslanectvo v Kyjeve. Ambasáda USA vyzvala amerických občanov, aby boli v prípade vyhlásenia leteckého poplachu pripravení sa okamžite ukryť.
Ruská armáda vyskúšala Orešnik naostro prvýkrát – s nebojovými hlavicami – 21. novembra 2024 pri útoku na ukrajinské Dnipro. Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že tieto rakety pre ich hypersonickú rýchlosť nie je možné zachytiť.
Pri ruskom útoku na Kyjev bola v noci na piatok poškodená aj budova veľvyslanectva Kataru. Na sociálnych sieťach o tom v piatok informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj i katarské ministerstvo zahraničných vecí, uviedla agentúra AFP.
Katarský rezort diplomacie vyjadril poľutovanie v súvislosti s incidentom. Potvrdil, že žiadny z jeho diplomatov ani zamestnancov veľvyslanectva neutrpel ujmu.
V súvislosti s útokom na Kyjev a budovu katarskej ambasády Zelenskyj pripomenul úlohu Kataru pri sprostredkúvaní rokovaní o prepustení vojnových zajatcov a civilistov zadržiavaných v ruských väzniciach a vyzval ho na jasnú reakciu na útok ruskej armády.
Reakciu Zelenskyj žiada aj od medzinárodného spoločenstva, pričom „v prvom rade od Spojených štátov, ktorých hlas má v Rusku skutočnú váhu“, uviedol.
Podľa Zelenského dnešný útok pripomína všetkým partnerom Ukrajiny, že podpora jej protivzdušnej obrany je stálou prioritou. „Nemôžeme si dovoliť stratiť ani jeden deň v dodávkach, výrobe alebo dohodách,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach.
Kyjevský primátor Vitalij Kličko informoval, že v dôsledku poškodenia kritickej infraštruktúry hlavného mesta počas masívneho útoku nepriateľa je bez dodávok tepla polovica bytových domov v Kyjeve – takmer 6 000. V meste sú zároveň výpadky v zásobovaní vodou. Mestské služby už obnovili dodávky tepla zo stacionárnych mobilných kotolní do vybraných sociálnych zariadení, najmä do nemocníc a pôrodníc.
Vzhľadom na to, že poveternostné podmienky budú podľa predpovedí v najbližších dňoch náročné, Kličko sa obrátil na tých obyvateľov hlavného mesta, ktorí majú možnosť dočasne odísť z Kyjeva na miesta s alternatívnymi zdrojmi elektriny a tepla, aby tak urobili.
Ukrajina v reakcii na útok iniciuje zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN a Rady Ukrajina – NATO, oznámil minister zahraničných vecí Ukrajiny Andrij Sybiha.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.