80 rokov od deportácií V Košiciach sa konala konferencia Odvlečení do gulagov v Sovietskom zväze

Vo štvrtok sa v košickom Múzeu obetí komunizmu konala konferencia Odvlečení do gulagov v Sovietskom zväze.

Na podujatí vystúpili slovenskí a českí odborní pracovníci, ktorí sa tejto téme dlhodobo venujú. Adam Hradílek z Ústavu pro studium totalitních režimů v Prahe prezentoval súčasný stav výskumu o zavlečených do gulagov. Je aj spoluautorom knihy Gulag a Československo – Válka, ktorá vyšla v minulom roku, a v Košiciach sa vo štvrtok konala aj jej prezentácia spojená s diskusiou s autorom.

Lukáš Holata z rovnakej inštitúcie priblížil dokumentovanie táborov a vzdelávacie nástroje. Peter Juščák je autorom niekoľkých kníh o osobách odvlečených do gulagov a na konferencii priblížil viaceré z nich.

Spisovateľ a bloger Miroslav Pollák hovoril o téme gulagov a regióne Spiša. László Köteles, podpredseda maďarského kultúrneho združenia Csemadok, priblížil tému odvlečených z Moldavy nad Bodvou a okolia.

Foto: Postoj/Lukáš Obšitník

Záverečné dva príspevky predniesli historik Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský a doktorandka na Katedre histórie a didaktiky dejepisu PdF UK v Bratislave Diana Godžaková.

Pracovníci Múzea obetí komunizmu v Košiciach pripravili aj rozsiahlu výstavu venovanú téme deportácií do gulagov, ktorá je aktuálne dostupná v areáli múzea.

Podujatie organizovali Múzeum obetí komunizmu, Ústav pamäti národa a Ústav pro studium totalitních režimů.

Usporiadateľ výstavy o biskupovi Korcovi Pavol HricNeviem, či je na Slovensku ešte nejaký autor, ktorý by napísal toľko kníh

Jana  Vinterová

Múzeum pri príležitosti podujatia pripravilo aj 60-stranovú brožúrku s odbornými textami venovanými téme deportácií a vybranými príbehmi odvlečených osôb. Na svojich webových stránkach sprístupňuje aj mapu obcí s vyznačením mien osôb odvlečených do gulagov.

Podľa riaditeľa Pavla Hrica múzeum za uplynulé štyri roky fungovania navštívilo už viac než 11-tisíc návštevníkov.

Na konci konferencie v rámci diskusie vystúpilo aj viacero účastníkov, ktorí sa podelili s príbehmi svojich príbuzných odvlečených do ZSSR, napríklad bývalá poslankyňa NR SR a Európskeho parlamentu Zita Pleštinská.

 Foto: Postoj/Lukáš Obšitník

Foto: Postoj/Lukáš Obšitník

Foto: Postoj/Lukáš Obšitník

Celkový počet osôb odvlečených v rokoch 1944 a 1945 z územia Slovenska do Sovietskeho zväzu je problematické určiť. Deportácie vo veľkej časti prebiehali na základe udaní rôznych ľudí v jednotlivých obciach a zoznamy odvlečených sa niekedy zachovali v obecných archívoch. Často však deportácie orgánmi NKVD prebiehali aj pomerne nekoordinovane.

Počas prípravy súhrnnej publikácie Zločiny komunizmu na Slovensku, vydanej v roku 2001, vznikla databáza odvlečených s počtom 6972 osôb, ktorá čerpala z dokumentov v ruských archívoch. V neskorších rokoch inú databázu na základe vlastného výskumu archívnych materiálov bývalého Ministerstva zahraničných vecí ČSR spracovala profesorka Milada Polišenská a vydal ju Ústav pamäti národa. Táto databáza obsahovala zoznam 7421 odvlečených osôb. Pracovníci Múzea obetí komunizmu po spárovaní oboch databáz a odstránení duplicitných mien dospeli k celkovému počtu 12 780 osôb odvlečených do sovietskych táborov v systéme GULAG.

Okrem toho bolo do sovietskych táborov systému GUPVI, určených pre vojnových zajatcov, odvlečených aj viac než 30-tisíc Slovákov.