Nový film o Reaganovi Príliš zdôrazňuje jeho rétoriku. Reálne politické zápasy, ktoré vyhral, preto veľmi nepochopíme

Do roku 2024 neexistoval žiadny významný film o Reaganovi. Jeho príbeh je však potrebné vyrozprávať, keďže je riziko, že s výmenou generácií, s novými politickými konfliktmi a dokonca aj s príchodom nových technológií sa na najdôležitejšieho prezidenta 20. storočia (hneď po F. D. Rooseveltovi) zabudne.

Reagan bol tiež posledným prezidentom, ktorý sa stal výnimočne a trvalo populárnym, pričom dosiahol aj významné politické víťazstvá a stal sa tak vzorom, podľa ktorého sa môžu merať jeho nasledovníci.

Film Reagan (2024) mal preto možnosť stať sa pamätným dielom s najdôležitejšou funkciou, akú môže náš film mať, a to zlepšovať pamäť národa.

Už len výroba takéhoto diela porušuje určité hollywoodske tabu, keďže elity v kultúrnej oblasti Reagana vášnivo nenávideli, možno ešte viac než Nixona, keďže bol úspešnejší.

Film má výnimočnú výhodu aj v tom, že hlavnú úlohu hrá Dennis Quaid a jeho manželku Nancy Penelope Ann Millerová. Reagana bolo možné počuť v rádiu a vidieť v televízii také dlhé obdobie, že je náročné stvárniť ho tak, aby to bolo pre divákov prijateľné. Obaja však hrajú svoje úlohy spoľahlivo.

Film je myslený ako obhajoba muža, ktorého veľkosť jeho politickí protivníci popierali. Vo viacerých voľbách ich porazil, ale vyhrať nad ním dokázali v hádam dôležitejšom zmysle.

Reagan bol úžasným prezidentom, ale film o ňom nie je úžasný. Je príjemný, lebo nám ponúka možnosť opäť vidieť celý jeho život od detstva po dôchodok. Jeho príbeh sa však pokúša prerozprávať z pohľadu ruského agenta KGB (Jon Voight), ktorý sledoval jeho kariéru, a tu sa začína problém so zápletkou.

Chcelo by to výborného spisovateľa, aby sme pochopili, prečo by sa civilizovaní ľudia vôbec chceli pozrieť na svet z hľadiska vražednej tyranie. Je však pravdou, že pochopiť svojich nepriateľov nejakým spôsobom skutočne potrebujeme.

No film Reagan nedokáže ponúknuť žiadnu predstavu o tom, čo urobilo zo Sovietov obávaných nepriateľov, a už vôbec nie o tom, ako vyzerá svet za americkými hranicami.

Film je myslený ako obhajoba muža, ktorého veľkosť jeho politickí protivníci popierali. Vo viacerých voľbách ich porazil, ale vyhrať nad ním dokázali v hádam dôležitejšom zmysle. Využitie fiktívneho sovietskeho agenta pripúšťajúceho výhru Reagana v studenej vojne možno najlepšie pochopiť ako kritiku tých liberálov, ktorí, ako napríklad v Time v januári 1990, vyhlásili Gorbačova za muža desaťročia.

Film však Reaganovo víťazstvo aj pamäť obecenstva považuje za samozrejmé. Z toho dôvodu môže mať úspech len u dôchodcov. Mladší diváci nepoznajú konflikty 80. rokov a už vonkoncom nevedia nič o Reaganovej kariére predtým, ako sa stal prezidentom.

Trailer k filmu Reagan

Chýba dráma domácej opozície

Jadrom filmu Reagan je antikomunizmus, zjednotenie politického záväzku a aktivít v Reaganovom živote od jeho pôsobenia v Združení filmových a televíznych hercov až po pád Berlínskeho múru. Film naráža na toto celoživotné presvedčenie a Reaganovo miesto v politike, no sprostredkovať nebezpečenstvo komunizmu – či už v Amerike, alebo v zahraničí – sa mu nedarí.

Udalosti vo filme ponúkajú argumenty, ktoré by ešte mohli prispieť ku kritike liberálnych elít v kultúre ako otrokov ideológie: komunisti v Hollywoode v 40. rokoch, potom hippies na konci 60. rokov – a mohli pridať aj médiá v 80. rokoch. Ale film Reagan sa neuberá týmto smerom, čím premárňuje najvýznamnejšiu príležitosť vynárajúcu sa z jeho zápletky, a to vysvetliť Reaganovu domácu opozíciu.

Film naznačuje, že Ameriku zachránilo Reaganovo šoumenstvo. V skutočnosti to však boli zbrane a bohatstvo, ako aj ochota použiť oboje.

Tento neúspech vyplýva z rozhodnutia nahradiť Reaganovu politiku jeho rétorikou a k tomu ešte pridáva jej najžiarivejšie aspekty. Dostávame film, ktorý Ameriku aj Reagana zjemňuje. To určitým spôsobom korešponduje s našou túžbou pamätať si dobré veci, no politický konflikt robí nezrozumiteľným.

V niekoľkých menej zaujímavých okamihoch film naznačuje, že Ameriku zachránilo Reaganovo šoumenstvo. V skutočnosti to však boli zbrane a bohatstvo, ako aj ochota použiť oboje. Diváci presvedčení takouto zidealizovanou víziou sú, paradoxne, vťahovaní do zúfalstva nad svojou vlastnou situáciou, keďže očakávajú ľahké víťazstvá namiesto konfliktov, v ktorých sa Reaganovi darilo.

Ako je to v prípade Ameriky, tak je to aj u Reagana. Vidíme muža, ktorého vychovala silná matka ako dobrého evanjelikálneho kresťana a zároveň tvrdého človeka. Jeho otec bol alkoholik, ale chlapca to nezasiahlo, naopak, vyrástol v silného, zdravého záchrancu.

Veľká hospodárska kríza v príbehu nefiguruje, namiesto toho mierime do Hollywoodu. Ani v jeho výchove, ktorá sa pre náš prospech zdôrazňuje ako formatívna, ani v jeho profesionálnej činnosti Reagana nikdy nepochopíme. Zobrazuje sa ako jeden z nás, možno lepší ako väčšina z nás. No nie ako ten, kým bol, čo je tou najzriedkavejšou vecou v Amerike: veľmi úspešným prezidentom.

Film oveľa lepšie ukazuje Reaganov milostný vzťah s Nancy, život, ktorý potreboval na to, aby sa stal politikom. V kontexte antikomunizmu sa roztomilo stretávajú, no rýchlo sa ukazuje, že Nancy má v sebe určitú hĺbku a stáva sa jeho najvernejšou dôverníčkou. Toto je, samozrejme, komplikáciou pre celý príbeh, pretože človek očakáva, že Reagan zrejme hovoril so svojou manželkou o veciach, ktoré mal skrývať nielen pred svojimi voličmi, ale aj pred vlastným kabinetom, a predsa táto pozoruhodná žena tie veci múdro tajila.

Film dobre ukazuje, že nebol vojnovým štváčom

Poslednou chybou je sentimentálny záver: Reaganovo verejné vyhlásenie o tom, že má alzheimera, a jeho posledná jazda na koni.

Veľkolepý film by sa bol skončil Reaganovým prejavom na rozlúčku, pozoruhodným príhovorom, ktorý si zasluhuje väčšiu pozornosť. V neposlednom rade aj preto, že by nám pripomenul, že Reagan bol seriózny a realistický, pokiaľ ide o úspechy a zlyhania, a že predvídal zlyhanie vlastenectva, „kultúrnu vojnu“, čo je politická kríza, v ktorej sa teraz nachádzame.

Dnes už nie je také samozrejmé, že by sa kresťanský vodca mohol stať takým populárnym a zjednocujúcim, ako bol Reagan. Musíme pochopiť prečo. 

Film sa snaží ukázať aj Reaganovu vieru: od jeho chlapčenského rozhodnutia dať sa pokrstiť cez snahu pochopiť svoj osud a nájsť odvahu konať na základe viery v prozreteľnosť až po jeho modlitby v roku 1970 s priateľom Patom Boonom a pastorom, ktorého vo filme hrá Boone.

Niečo vo filme naznačuje, že Reagan bol takmer predurčený, ale na to by bol potrebný vynikajúci režisér. Pripomenulo mi to film režiséra Johna Forda Mladý Lincoln.

Človek by sa chcel dozvedieť viac, keďže viera hrala v Reaganovom živote takú úlohu, akú mal progresivizmus v živote jeho protivníkov, a práve nezhody v tejto oblasti spôsobili v 80. rokoch nekonečnú hystériu.

Najzvláštnejším nepochopením Reagana, ktoré si liberáli vychutnávali, bolo, že bol vojnovým štváčom, a film to dobre vyvracia.

Aj v tomto ohľade však jeho ideologickí protivníci zaujali voči kresťanstvu pozoruhodne nepriateľský postoj a dnes už nie je také samozrejmé, že by sa kresťanský vodca mohol stať takým populárnym a zjednocujúcim, ako bol Reagan. Musíme pochopiť prečo. Bohužiaľ, film Reagan nám pri tom veľmi nepomáha.

Pôvodný text: Does Reagan the Movie Do Justice to Reagan the President? Uverejnené v spolupráci s Acton Institute, preložila Daniela Richards.