Machaj kritizuje Šimkovičovej návrh o RTVS Pripomína mi to komunistov. Snažia sa nás spolitizovať uzurpátorským spôsobom

Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase je nástrojom spolitizovania verejnoprávneho priestoru. V reakcii na predložený návrh ministerstva kultúry to povedal súčasný generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. Myslí si zároveň, že na predloženej verzii nie je v koalícii absolútna zhoda.

„Návrh je politickým zásahom, ktorý spôsobí, že sa verejnoprávne médium dostane pod silný politický tlak,“ uviedol Machaj.

„Tento spôsob je vyslovene uzurpátorský,“ dodal. Za výslovne politický orgán považuje navrhovanú programovú radu, ktorej väčšinu členov má voliť parlament. „Pripomína mi to časy komunizmu a cenzorov,“ poznamenal.

Odmieta zdôvodnenie, že zmena v RTVS je nevyhnutná v dôsledku zaujatosti a neobjektívnosti spravodajstva, upozorňuje, že tento dôvod vychádza z domnienok predkladateľov, nie relevantných faktov. Neakceptuje ani argumenty, že návrh novej organizácie vychádza z osvedčených zahraničných modelov.

„Napríklad poľský model, na ktorý sa predkladatelia odvolávajú, je už v rekonštrukcii,“ upozornil. Je presvedčený, že jedným z hlavných zámerov návrhu je zbaviť ho mandátu.

Naznačil zároveň, že predložená verzia by sa nemusela zhodovať s tou, ktorou sa budú zaoberať zákonodarcovia. „Mám indície, že v koalícii nie je stopercentná zhoda na tejto verzii,“ uviedol Machaj.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) sa chce k legislatívnemu návrhu vyjadriť na tlačovej konferencii, avizovala ju na štvrtok.

Čítajte tiež

Šimkovičová predložila zmeny v RTVS Navrhuje kontrolu programu, nový názov aj zmenu voľby riaditeľa

Postoj TASR

Riaditeľa by mala po novom voliť sedemčlenná rada zložená z troch nominantov ministra a štyroch zvolených v parlamente.

Fico: Treba urobiť poriadok s RTVS čím skôr

Premiér Robert Fico reagoval na zmenu zákona v súvislosti s RTVS cez status na facebooku. 

„Na Slovensku kľúčové médiá rezignovali na svoju úlohu riadne, včas a objektívne informovať a zatiaľ čo pri súkromných médiách je to zložitejšie, pri RTVS nesieme priamu politickú zodpovednosť za kvalitu tohto média," uviedol Fico. 

„Ak sme pred voľbami sľubovali poriadok, tak v RTVS ho treba urobiť čím skôr, keďže tendenčný mediálny obraz, ktorý vytvára, veľa krát ani len nešiel okolo reality."

Opozícia hovorí o ovládnutí inštitúcie

Navrhované zmeny kritizuje KDH. Podľa hnutia ide o bezprecedentné konanie. Tvrdí, že ministerstvo chce účelovo zrušiť doterajší Rozhlas a televíziu Slovenska a nahradiť ho novou inštitúciou Slovenskou televíziou a rozhlasom.

„Tým odstráni súčasné vedenie a dosadí si do verejnoprávnej inštitúcie svojich ľudí,“ reaguje KDH.

„Môže sa zdať, že ide o slovnú hračku v názve inštitúcie, no tá má však fatálny vplyv na nezávislosť verejnoprávnych médií. Tie sa novým zákonom dostávajú do rúk vládnej moci a stávajú sa de facto štátnym médiom,“ vysvetľuje poslanec člen kultúrneho výboru Jozef Hajko. 

Po novom už nebude voliť generálneho riaditeľa verejnoprávneho vysielateľa Národná rada, ale novovzniknutá Rada Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorej troch členov nominuje priamo ministerstvo a štyroch parlament.

„Ide o zjavné ovládnutie verejnoprávneho média vládou a o jeho spolitizovanie. Nad pokrivenou verejnoprávnosťou vysielaného programu bude dohliadať Programová rada Slovenskej televízie, ktorej deväť členov bude voliť parlament a dvaja budú zástupcami zamestnancov novej inštitúcie. Vzhľadom na štýl zmien a spôsob, akým sa budú kreovať orgány Slovenskej televízie a rozhlasu, môžeme programovú radu pokojne vnímať ako politický cenzorský orgán vládnej moci,“ spresňuje Hajko. 

Podľa SaS sú navrhované zmeny snahou o ovládnutie inštitúcie, sú škodlivé pre slobodu slova a demokraciu. Strana chystá aj hromadnú pripomienku, obrátiť sa chce tiež na Európsku komisiu.

„Snahou vládnej koalície je ovládnuť verejnoprávnu televíziu a rozhlas, aby sa z nezávislých správ stali správy, ktoré budú lahodiť Robertovi Ficovi (Smer), Andrejovi Dankovi (SNS) a Petrovi Pellegrinimu (Hlas),“ vyhlásil podpredseda SaS Branislav Gröhling. Kritizoval ambíciu rezortu kultúry zásadne zmeniť kontrolnú radu a voľbu členov, z ktorých troch má priamo voliť a odvolávať minister kultúry.

Negatívne vníma, že rada by volila aj riaditeľa média. Hovorí o neakceptovateľnom útoku na RTVS, ktorý nás vzďaľuje od demokratických krajín. Aj preto SaS s PS organizujú v piatok protest v Bratislave.

Predseda PS Michal Šimečka hovorí, že koalícia chce vytvoriť „propagandistické médium, ktoré bude servilne pomáhať vláde a ktoré bude pretláčať proruské naratívy“. Je presvedčený, že vláda postupuje podľa maďarského scenára, ktorým sa snaží postupne ovládnuť nielen bezpečnostné sily, ale aj médiá.

„Je dôležité sa proti tomu postaviť,“ zdôraznil Šimečka s tým, že okrem opozičných aktivít na pôde parlamentu očakáva aj zvýšený tlak občianskej verejnosti. 

Eurokomisárka Jourová: Zaslúži si to pozornosť

Poslanci Európskeho parlamentu budú v stredu schvaľovať nové právne predpisy na ochranu novinárov a médií v krajinách EÚ pred politickými alebo ekonomickými zásahmi. Hlasovaniu v utorok predchádzala rozprava s podpredsedníčkou Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou, ktorá upozornila na situáciu médií na Slovensku, informuje spravodajca TASR.

Europoslanci budú hlasovať o návrhu európskeho zákona o slobode médií, na ktorom sa europarlament predbežne dohodol s ministrami členských krajín (Rada EÚ) v decembri 2023.

Utorňajšia debata s Jourovou mala aj "slovenský rozmer". Česká eurokomisárka pri opise situácie v oblasti slobody médií v EÚ prešla z angličtiny do rodného jazyka s upozornením, že chce povedať niekoľko slov o Slovensku a vzťahu novej slovenskej vlády k médiám.

„Sledujeme najmä situáciu médií a novinárov," povedala Jourová s pripomenutím, že na Slovensku došlo k vražde novinára Jána Kuciaka „práve preto, že bol veľmi schopným novinárom, ktorý dokázal pracovať s verejnými informačnými zdrojmi a pokrýval korupčné kauzy spojené aj s politickou sférou".

„Hovoríme tu o slobode médií a keď si pomyslím na situáciu a vývoj na Slovensku, tak sa mi chce povedať, že včera bolo neskoro," uviedla komisárka.

Spresnila, že sleduje správy, že sa má zmeniť fungovanie slovenskej verejnoprávnej televízie, čo je podľa nej jedna z vecí, ktorá si zaslúži nielen pozornosť Európskej komisie. „Zaslúži si to pozornosť každého, kto rozumie tomu, že v každej krajine by mali byť skutočne silné médiá verejnej služby a nie médiá, ktoré budú slúžiť ako hlásne trúby strany a vlády," odkázala.

Nový zákon EÚ zaväzuje členské štáty, aby chránili nezávislosť médií pred vládnymi, politickými, ekonomickými alebo súkromnými zásahmi. Zakáže všetky formy zásahov do redakčných rozhodnutí a zabráni vonkajšiemu nátlaku na novinárov, aby zverejnili svoje zdroje alebo sa stali predmetom používania špionážneho softvéru.

Jarjabek: Môže za to súčasná opozícia

Ak opozícia obviňuje zo snáh o zoštátnenie verejnoprávnej RTVS, mala by obviňovať samu seba. Pre TASR to uviedol poslanec a člen parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer).

„Bola to práve súčasná opozícia, ktorá zrušením koncesionárskych poplatkov vytvorila z RTVS štátne médium zo dňa na deň,“ upozornil na krok, ktorý iniciovala v závere roka 2022 SaS.

Utorkovú kritickú reakciu opozície na predložený nový zákon o Slovenskej televízii a rozhlase a najmä jej poukazovanie na snahu vlády vytvoriť z telerozhlasu propagandistický nástroj Jarjabek odmieta.

„Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo,“ komentuje vyjadrenia politických oponentov. „Opozícia zapríčinila všetko to, čo sa okolo televízie deje, i to, ako sa deje,“ vyhlásil poslanec. Argumentuje v tejto súvislosti, že zrušením tzv. koncesionárskych poplatkov opozícia de facto zničila duálny systém na slovenskom mediálnom trhu.

Je presvedčený, že RTVS je v súčasnosti v situácii, „že s ňou treba niečo robiť“.

„To, čo prežíva RTVS, je na nový zákon, ak chceme zachovať existenciu verejnoprávnej inštitúcie,“ zdôraznil. Samotný legislatívny návrh nechcel bližšie analyzovať, očakáva, že v priebehu legislatívneho procesu sa môže meniť. Odmietol však, že prvoradou otázkou by bolo personálne obsadenie orgánov verejnoprávneho média.

„V prvom rade je potrebné riešiť financovanie a organizačnú štruktúru, ako budú ďalej televízia a rozhlas fungovať, aby si uchovali istú autonómiu,“ upozornil. „Až potom, v tej poslednej fáze sa budeme baviť o tom, kto bude riaditeľom,“ dodal.

Nechcel špekulovať, či môže byť k návrhu zákona mimoriadne rokovanie parlamentu. „Je potrebné si počkať na znenie zákona, ktoré príde do parlamentu,“ zopakoval.

Michelko: Bude viac vyváženosti a objektivity

Navrhované zmeny majú podľa predsedu parlamentného výboru pre kultúru a médiá Romana Michelka (SNS) priniesť väčšiu vyváženosť, nestrannosť a objektivitu.

Michelko vidí pri navrhovaných zmenách inšpiráciu verejnoprávnymi médiami napríklad v Nórsku či Španielsku. Zdôraznil, že k návrhu zákona sa začína pripomienkové konanie. „Nevylučujem možnosť miernych obmien,“ uviedol v utorok novinárom.

„Ak budú voliť manažment ľudia, ktorí nesmú mať žiadnu priamu väzbu na politické strany a budú odborníci, nie politici, myslím si, že je to skôr posun dobrým smerom,“ doplnil Michelko.

Programovú radu by mali podľa jeho slov tvoriť odborníci, ktorí sú „zžití“ s inštitúciou.

„Budú viac pripomienkovať a v spolupráci s manažmentom viac určovať vysielanie,“ skonštatoval šéf výboru. Priestor na väčšiu objektivitu v RTVS podľa neho existuje, pretože reakcie voličov voči telerozhlasu sú kritické.