Tatranská víchrica v roku 2004 patrila v Európe k najväčším veterným kalamitám.

„O sile tatranskej bóry svedčí i fakt, že bola zaradená medzi desať najničivejších európskych vetrových kalamít za posledných 30 rokov,“ uviedla Správa Tatranského národného parku (TANAP) na sociálnej sieti.

Bóra je silný, studený a nárazový padavý vietor vyskytujúci sa na záveternej strane pohorí. Kalamita z 19. novembra 2004 v Tatrách zasiahla najmä ich centrálnu časť, čiže zhruba územie od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare.

„V rámci Projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov, ktorého cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, sa lesníkom podarilo obnoviť zhruba polovicu vetrom zničeného územia. O zvyšok sa postarala príroda,“ skonštatovala Správa TANAP.

Veterná smršť bola výzvou i pre výskumníkov, ktorí svoju pozornosť zamerali na sledovanie vývoja lesných ekosystémov na plochách so spracovanou i s nespracovanou kalamitou.

„Tie porovnávali s územiami, ktorým sa vietor vyhol, i tými, kde úradoval oheň a lykožrút. Mimochodom, práve počas tzv. pokalamitného výskumu bola prvýkrát na Slovensku použitá metóda Eddy Covariance na meranie uhlíkovej bilancie s využitím veží,“ dodala správa národného parku.