Zelenskyj uvalil nové sankcie, týkajú sa aj sýrskeho prezidenta Bašára Asada
Foto - TASR/AP
„Ukrajinské sankcie sú súčasťou globálneho tlaku na Rusko,“ povedal Zelenskyj počas svojho pravidelného večerného príhovoru. Na sankčný zoznam zaradil právnické a fyzické osoby prevažne z Ruska, ale aj z Iránu a zo Sýrie, ktoré patria medzi spojencov Moskvy.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uvalil sankcie na vyše 440 osôb a firiem z Ruska, Iránu a Sýrie. Medzi sankciovanými osobami je aj Moskvou podporovaný sýrsky prezident Bašár Asad, informovala v nedeľu agentúra DPA.
Zelenskyj podpísal príslušný dekrét, ktorý navrhla ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, v sobotu 18. marca. Na sankčný zoznam bolo zaradených 141 právnických a 300 fyzických osôb prevažne z Ruska, ale aj z Iránu a Sýrie, ktoré patria medzi spojencov Moskvy.
Ukrajinské opatrenia najnovšie postihli nielen sýrskeho prezidenta Asada, ale aj premiéra Husajna Arnúsa a ministra zahraničných vecí Fajsala Makdáda. Sankcie zavedené na obdobie desiatich rokov zahŕňajú zablokovanie vkladov, obmedzenia obchodných a tranzitných operácií, zákaz privatizácie na Ukrajine, pozastavenie plnenia ekonomických a finančných záväzkov a odobratie ukrajinských štátnych vyznamenaní.
Medzi ruskými podnikmi postihnutými novými ukrajinskými sankciami sú aj zbrojárske koncerny Kalašnikov a Almaz-Antej. Sankcie boli uvalené aj na firmy podieľajúce sa na dodávkach iránskych dronov do Ruska.
"Ukrajinské sankcie sú súčasťou globálneho tlaku na Rusko," povedal Zelenskyj v sobotu vo svojom pravidelnom večernom príhovore.
V súvislosti so sankciami pripomenul, že Rusko v roku 2015 začalo vojenskú intervenciu v Sýrii a pomohlo tak udržať pri moci režim tamojšieho prezidenta Bašára Asada. Kritizoval skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo vtedy zostalo pasívne a otvorilo tak cestu k ruskej útočnej vojne voči Ukrajine.
"Ľudia v Sýrii nedostali primeranú medzinárodnú ochranu a a to dalo Kremľu a jeho komplicom pocit beztrestnosti," povedal Zelenskyj, ktorého citovala agentúra DPA.
Dnes treba vedieť
Dôkazom, aký košatý a miestami ťažko uchopiteľný je pontifikát pápeža Františka, sú aj komentáre a analýzy, ktoré vyšli v uplynulých dňoch pri príležitosti 10. výročia jeho zvolenia. Zhŕňa ich a hodnotí Imrich Gazda.
Francúzska vláda prežila prvé hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente. Čeliť bude ešte jednému návrhu, o ktorom sa však predpokladá, že bude mať ešte menšiu podporu poslancov. (tasr)
Medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo zemetrasením postihnutému Turecku a Sýrii pomoc vo výške siedmich miliárd eur, oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson na darcovskej konferencii v Bruseli. (tasr)
Vojna na Ukrajine
Ruská ofenzíva sa môže blížiť k svojmu vrcholu, tvrdia americkí experti
Inštitút pre štúdium vojny vo svojej poslednej správe o situácii na bojisku píše, že ruské útočné operácie sa v posledných týždňoch spomalili.
Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 350 miliónov dolárov. Oznámil to minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Zásielka bude obsahovať množstvo rozličných druhov munície vrátane rakiet do raketometov HIMARS, munície do húfnic a bojových vozidiel pechoty, ale aj protiradarové rakety HARM a protitankové strely. Okrem toho USA pošlú na Ukrajinu aj cisternové vozidlá a riečne člny. (tasr)
Popularita Oscarov medzi Američanmi dlhodobo klesá. Kým v roku 1998 slávnostný večer sledovalo rekordných 55 miliónov divákov a do roku 2018 ich bolo pravidelne viac ako 30 miliónov, za posledných 5 rokov ich počet neprekročil 20-miliónovú hranicu. Je otázne, či sa to kvótami podarí zmeniť. Píše Michal Lukáč.
Ukrajinská tajná služba sa prihlásila k likvidácii zradcu v Chersonskej oblasti
„Organizátor mučiarní v Chersonskej oblasti Serhij Moskalenko bol nedávno zlikvidovaný na dočasne okupovanom území,“ uviedla v tajná služba v pondelkovom vyhlásení.
V Nazarete útočili na kresťanskú školu
„Toto sa stalo prvýkrát. Nie sme zvyknutí na takéto násilie, najmä vo vzťahu k našim školám,“ hovorí pomocný biskup Latinského patriarchátu Jeruzalema.
Josep Borrell
Putin môže byť okamžite zatknutý v takmer 130 krajinách sveta
Šéf diplomacie EÚ spresnil, že hoci ruské úrady odmietajú toto rozhodnutie s odôvodnením, že Rusko nie je signatárom Rímskeho štatútu, ktorý položil základy tohto medzinárodného súdu, praktické dôsledky tohto rozhodnutia sú zrejmé.
Nezmeškajte hlavné udalosti dňa. Odoberajte newsletter Dnes treba vedieť a každý pracovný deň vám náš spravodajský tím do mailu pošle večerný prehľad tých najdôležitejších udalostí a zaujímavý text alebo video z Postoja, ktoré by ste si nemali nechať ujsť. Prihlásiť sa môžete tu.
