Predstavitelia Ukrajiny, Fínska a pobaltských štátov v nedeľu kritizovali francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za jeho vyjadrenia, že Rusku by mali byť poskytnuté bezpečnostné záruky v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z webovej stránky denníka Financial Times (FT).

Macron hovoril o bezpečnostných zárukách pre Rusko v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1, ktorý bol zverejnený v sobotu. Predtým absolvoval rokovanie s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Títo dvaja lídri podľa Macrona hovorili o tom, že USA a Európa musia pripraviť „budúcu bezpečnostnú architektúru“.

Kyjev podľa FT odmietol akékoľvek vyjadrenia o tom, že by ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi mali byť po konflikte udelené ústupky.

„Niekto chce poskytnúť bezpečnostné záruky krajine teroristov a zabijakov,“ uviedol na Twitteri tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. „Namiesto Norimbergu – podpísať s Ruskom dohodu a potriasť si rukami,“ dodal. Norimbergom Danilov pripomenul norimberské procesy s nacistami po druhej svetovej vojne, píše FT.

Svet podľa Danilova namiesto toho potrebuje bezpečnostné záruky od Ruska. „Denuklearizované a demilitarizované takzvané Rusko je najlepšia záruka mieru pre Európu a svet,“ napísal na Twitteri.

Bývalý fínsky premiér Alexander Stubb takisto vyjadril nesúhlas s Macronom. „Jediné bezpečnostné záruky, na ktoré by sme sa mali sústrediť, sú zásadne neruské,“ napísal na Twitteri.

„Ak chce ktokoľvek vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru, ktorá teroristickému štátu povoľuje pokračovať vo svojich metódach zastrašovania, mal by si to znovu premyslieť,“ napísal na Twitteri bývalý litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius.

K Macronovým vyjadreniam sa pre FT vyjadril aj lotyšský minister obrany Artis Pabriks, ktorý upozornil na Putinove tvrdenia, že „za vojnu sú zodpovedné Západ a Ukrajina a Rusko je nevinná obeť“.

Macron už v minulosti čelil kritike za svoj mäkký postoj voči Moskve po tom, ako povedal, že Západ by Rusko pre vojnu „nemal ponížiť“, pretože aj po skončení vojny bude Rusko susednou krajinou, píše FT.