Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
12. máj 2022, 07:30

Vojna na Ukrajine

Udržať obranu v Azovstali nie je možné, tvrdia obrancovia a žiadajú pomoc

Udržať obranu v Azovstali nie je možné, tvrdia obrancovia a žiadajú pomoc

Foto: TASR/AP

Obrancovia Azovstaľa sú presvedčení, že ich obeta nie je zbytočná.

To najdôležitejšie:

  • Putin rozpúta vojnu aj v Podnestersku, tvrdí šéfka amerických tajných.
  • Predstaviteľ kolaborujúci s Ruskom požiada Putina o anexiu Chersonu.
  • Do Kyjeva sa vrátili už dve tretiny obyvateľov, tvrdí starosta Kličko.

Dianie sme sledovali online:

21.00 V Čiernom mori horí podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov ďalšia ruská loď.

Má ísť o podporné plavidlo Vsevolod Bobrov, ktoré sa ruské námorníctvo rozhodlo odtiahnuť z oblasti Hadieho ostrova do prístavu v meste Sevastopoľ. Informovala o tom vo štvrtok spravodajská stanica CNN, ktorá sa odvolala na hovorcu odeskej oblastnej vojenskej správy Serhija Bratčuka.

Internetový portál týždenníka Newsweek citoval poradcu ukrajinského rezortu vnútra Antona Geraščenka, ktorý na sociálnej sieti Twitter napísal, že aj podľa jeho zdrojov začala ruská loď horieť.

„Rusko prišlo v Čiernom mori o ďalšiu loď. Podľa mojich zdrojov bola loď zasiahnutá a vypukol požiar. Je to úplne nová pomocná loď projektu 23120 Vsevolod Bobrov," napísal Geraščenko na Twitteri. Informácie o zasiahnutí lode a následnom požiari nebolo možné nezávisle overiť. (cnn, tasr)


19.54 Z ostreľovania obytného domu tankom v dedine Stepanki na východe Ukrajiny obvinili ruských vojakov ukrajinské úrady a svedkovia, ktorí poskytli rozhovory pre agentúru AFP.

Pri spomínanom ostreľovaní prišlo o život niekoľko civilistov. K incidentu podľa AFP došlo ešte 27. marca v dedine Stepanki pri druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov. Ruské okupačné jednotky podľa výpovedí svedkov spustili paľbu z tanku na dom, pričom zahynuli dvaja muži a jedna žena, uviedla na platforme Telegram ukrajinská generálna prokuratúra.

Charkovská polícia i svedkovia informovali, že ostreľovanie si vyžiadalo štyri obete a dvoch zranených, pripomína AFP s tým, že nezrovnalosť nebolo možné bezprostredne vysvetliť. Prokuratúra však uviedla, že sa začalo vyšetrovanie v prípade vojnového zločinu a úkladnej vraždy.

Svedkovia pre AFP spresnili, že šesť ľudí, ktorí v spomínanom dome žili, sa v čase, keď sa priblížil ruský tank, nachádzali na dvore a pili čaj. "Začali vchádzať do domu, aby sa ukryli," uviedla Oľha Karpenková (52), ktorej dcéra bola medzi obeťami na životoch. Tank zamieril a vystrelil na nich vo chvíli, keď vchádzali do domu. (afp, tasr)


19.20 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyjadrila výhrady k požiadavke Ukrajiny na dodanie stíhačiek zo Západu.

Povedala to na začiatku stretnutia ministrov zahraničných vecí skupiny G7 v letovisku Weissenhäuser Strand na severe Nemecka. 

Baerbocková poukázala na to, že západné mocnosti odmietli výzvu Ukrajiny na zavedenie bezletovej zóny nad krajinou. Dodala, že Berlín "zaujal jasné stanovisko" aj v otázke poskytnutia lietadiel.

Nemecká spolková vláda aj členské štáty NATO sú striktne proti zriadeniu bezletovej zóny nad Ukrajinou, pretože sa obávajú, že jej presadzovanie by mohlo viesť k priamej konfrontácii medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom, pripomenula DPA.

Šéfka nemeckej diplomacie spresnila, že počas svojej utorkovej návštevy v Kyjeve hovorila o tom, "ako môžeme podporiť Ukrajinu, predovšetkým pokiaľ ide o jej schopnosť brániť sa, bez toho, aby sme prispeli k tomu, že NATO sa stane účastníkom tejto vojny". (tasr)


18.46 Udržať obranu v komplexe oceliarní Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupol je nemožné a Kyjev by mal všetkých svojich vojakov zachrániť.

Vláda však nereaguje dostatočne. Povedal to jeden z veliteľov ukrajinského pluku Azov Sviatoslav Palamar. 

Ukrajinské sily v tejto oblasti čeliacej ruskému bombardovaniu podľa Palamara hlásia 6-tisíc bojovníkov, ktorí utrpeli ťažké zranenia, a tento počet sa zvyšuje. Nie je tam dostatok antibiotík ani ďalšieho materiálu a každý deň dochádza k úmrtiam, píše ABC. Vzdať sa však podľa Palamara neplánujú.

Ukrajinská vláda podľa jeho slov mala reagovať skôr a nemala dovoliť, aby sa ruské sily dostali k prístavnému mestu Mariupol. Sila nepriateľa je podľa neho dominantná a odpor kladú obrancovia v oceliarni Azovstaľ. „Nariadili nám udržiavať obranu a naďalej to plníme v nesmierne náročných podmienkach,“ povedal.

Vláda by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, zdôraznil veliteľ. „Tvrdia, že robia všetko, čo môžu. Udržať však obranu v týchto podmienkach nie je možné a ja chcem, aby tiež urobili i nemožné na záchranu svojich vojakov,“ povedal. Obrancovia sa podľa jeho slov spoliehajú na možnosť evakuácie na základe medzinárodných záruk.

Obrancovia Azovstaľa sú však podľa Palamara presvedčení, že ich obeta nie je zbytočná. „Čelíme mnohým vojakom, ktorí bojujú s veľkým množstvom munície, delostreleckých granátov a ďalších zbraní, a keby sme ich nezneškodnili, posunuli by obrannú líniu,“ povedal. Táto obranná línia je v súčasnosti podľa jeho slov najrozsiahlejšia na Ukrajine. Obeta obrancov podľa Palamarových slov priniesla mimoriadne prínosy Ukrajine i celému svetu. „Zastavili sme nepriateľa a to nám poskytlo čas, aby naša krajina dostala zbrane a Rusi nepostupovali,“ povedal.

Obrancov bojujúcich v Azovstali označil za ozajstných hrdinov, na ktorých by všetci mali byť hrdí. Velenie podľa jeho slov robí všetko, čo je v jeho silách, na záchranu života všetkých vojakov.

Palamar takisto vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby okamžite zasiahlo. „Situácia je náročná a kritická,“ povedal a dodal, že svetoví lídri by mali na ruského prezidenta Vladimira Putina vytvoriť nátlak a prinútiť ho dodržiavať všetky medzinárodné zmluvy, ako napríklad Ženevské konvencie. (abc, tasr)


18.03 Štyri ruské letecké útoky sa zamerali na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk v ukrajinskej Poltavskej oblasti.

Oznámil to oblastný gubernátor Dmytro Lunin. Lunin na sociálnej sieti napísal, že v Poltavskej oblasti vo vnútrozemí Ukrajiny bolo možné počuť explózie z týchto útokov.

Lunin začiatkom apríla oznámil, že rafinéria v Kremenčuku po ruskom útoku už nie je funkčná. Moskva na konci apríla tvrdila, že túto rafinériu opätovne zasiahla a zničila ďalšie zariadenia na spracovanie a uskladnenie ropy. (ap, tasr)


17.43 Holandský premiér Mark Rutte vo videopríhovore v angličtine pred poslancami ukrajinského parlamentu uviedol, že Holandsko je už pripravené zastaviť dovoz ruskej ropy.

Rutte ukrajinským poslancom pripomenul, že balík sankcií, ktoré doteraz EÚ uvalila na Rusko, je „bezprecedentný“. Ako dodal, Únia musí čo najskôr urobiť ďalší „veľký krok“ a prestať nakupovať ruskú ropu.

„Dovoľte mi jasne povedať, že Holandsko je bezodkladne pripravené urobiť tento krok spolu s našimi partnermi a spojencami,“ vyhlásil Rutte.

Holandská vláda už pred Rutteho vystúpením v ukrajinskom parlamente avizovala, že plánuje postupne ukončiť dovoz ruského plynu do konca tohto roka. Začiatkom mája Európska komisia uviedla, že chce, aby členské krajiny EÚ do šiestich mesiacov zastavili všetky dovozy ruskej ropy a do konca roka dovážali iba rafinované produkty z ropy. Takýto krok si však vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov. (tasr)


17.08 Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto povedal, že Fínsko je vážne znepokojené nepredvídateľným správaním Ruska

„Vojna začatá Ruskom ohrozuje bezpečnosť a stabilitu celej Európy,“ povedal Haavisto prostredníctvom videokonferencie poslancom Európskeho parlamentu.

Fínsko podľa ministra možnosti členstva v NATO na úrovni parlamentu zvažuje už niekoľko rokov. „Myslím, že 18 rokov tvrdíme, že ak sa bezpečnostná situácia v blízkosti Fínska alebo v oblasti Baltského mora zmení, sme pripravení uvažovať o členstve v NATO,“ povedal Haavisto pre BBC.

„Psychicky sme na to pripravení, no ešte sa neobjavila potreba zlepšiť bezpečnosť, nemali sme pocit ohrozenia,“ priblížil minister. Názor mnohých Fínov sa však podľa jeho slov zmenil po 24. februári tohto roka, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajine. (ap, bbc, tasr)


16.49 Nemecká banka Commerzbank neplánuje opustiť Rusko napriek tlakom, aby zahraničné spoločnosti z Ruska po útoku na Ukrajinu odišli

Generálny riaditeľ Commerzbank Manfred Knof vo štvrtok pre novinárov povedal, že ruský biznis „nie je na predaj“. Ruská divízia druhej najväčšej banky v Nemecku zamestnáva približne 140 ľudí. „Commerzbank zostane v Rusku dovtedy, dokiaľ tam budú nemeckí klienti realizovať svoj biznis,“ povedal Knof. (tasr, afp)


16.24 Ruské sily nikde na Ukrajine výrazne nepostúpili a ukrajinské sily získali ďalšie územie severovýchodne od Charkova.

Ukrajinská protiofenzíva severne od mesta Charkov prinútila ruské jednotky k defenzíve a vyžiadala si posilnenie a doplnenie strát, ktoré malo zabrániť ďalšiemu postupu Ukrajiny k ruským hraniciam. Ruské úsilie pozdĺž južnej osi a v Doneckej a Luhanskej oblasti zostáva podobne zastavené a ruské sily nedosiahli žiadne významné zisky vzhľadom na pokračujúcu úspešnú ukrajinskú obranu.

Informujú o tom Ozbrojené sily SR v pravidelnej správe. 

Ruské sily ostreľovali ukrajinské pozície v okolí Izjumu, ale nepodnikli žiadny potvrdený postup. Pokračovali tiež v pozemných ofenzívach na západ v Doneckej a Luhanskej oblasti. Ruské jednotky pokračovali v pokusoch o obkľúčenie oblasti Rubižne-Severodoneck-Lysyčansk a ukrajinské zdroje hlásili intenzívne boje v Severodonecku, Lysyčansku, Rubižne, Bilohorivke, Vojevodivke, Nyžnie a Toškivka, Orikhove. Ruské sily sa pravdepodobne pripravujú na novú líniu postupu smerom na Bakhmut, asi 50 kilometrov juhovýchodne od Slovjanska, pozdĺž diaľnice M03.

Ruské sily strieľajú na cestu, ktorá vedie medzi Lysyčanskom a Bakhmutom, aby zadržali ukrajinské jednotky. Bakhmut leží západne od Popasna a hranice Doneckej-Luhanskej oblasti, ktorú ruské sily údajne prekročili 10. mája. Cieľom presunu smerom na Bachmut je pravdepodobne získať prístup k diaľnici M03 a pokračovať v severozápadnom ťahu smerom na Slovjansk. Ruské sily pokračovali v neúspešných pozemných útokoch v okolí mesta Doneck, ako to bolo už niekoľko dní. (tasr)


15.37 Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že západné sankcie proti Rusku vyvolávajú celosvetovú ekonomickú krízu.

Putin na stretnutí o ekonomických záležitostiach uviedol, že západné krajiny „poháňajú pri zavádzaní sankcií príliš veľké politické ambície a rusofóbia“, pritom tieto sankcie „poškodzujú ich vlastné ekonomiky a blahobyt ich vlastných občanov“.

Ruský prezident vyhlásil, že „sankcie vyvolávajú celosvetovú krízu“ a budú viesť k „vážnym následkom pre Európsku úniu a tiež pre niekoľko najchudobnejších krajín sveta, ktoré už čelia nebezpečenstvu hladu“.

Vyslovil aj obvinenie, že „západné elity sú ochotné obetovať zvyšok sveta, aby si udržali celosvetovú nadvládu“. Ruský líder trval na tom, že ruská ekonomika úspešne odoláva vplyvu západných sankcií a že ruské spoločnosti zaplnia medzery, ktoré zostali po stiahnutí západných podnikov.

Západ vrátane EÚ uvalil na Rusko sankcie za to, že podniká nevyprovokovanú inváziu na Ukrajine, kde jeho vojaci zabíjajú aj civilistov a dopúšťajú sa brutalít. (ap, tasr)


15.10 Za väčšinu civilných obetí počas ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu je zodpovedná ruská armáda a jej pridružené ozbrojené skupiny. Na základe zistení svojho úradu to oznámila vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. 

Prevažná väčšina civilných obetí je v dôsledku útokov ťažkého delostrelectva, raketových a leteckých útokov, uviedla Bacheletová. Rozsah nezákonného zabíjania – vrátane indícií o masových vraždách v Kyjevskej oblasti – nazvala Bacheletová šokujúcim.

„Podľa našich informácií možno síce takéto incidenty pripísať obom stranám konfliktu, no zdá sa, že za väčšinu týchto obetí sú zodpovedné ruské ozbrojené sily a pridružené ozbrojené skupiny,“ povedala Bacheletová na osobitnom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva.

Rada OSN pre ľudské práva vo štvrtok rozhodne, či poverí vyšetrovateľov oficiálne preskúmať udalosti, ku ktorým došlo v Kyjeve a iných regiónoch v priebehu februára a marca. Podľa ukrajinských úradov tam ruské sily zavraždili stovky civilistov. (sky news, tasr, ap)


14.34 Britský premiér Boris Johnson pochybuje, že bude možné opätovne normalizovať diplomatické vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom po tom, čo svojím príkazom zaútočiť na Ukrajinu „hrubo porušil“ ľudské práva a medzinárodné pravidlá. 

„Nič nie je nemožné, ale neviem si predstaviť, ako by sme mohli teraz normalizovať vzťahy s Putinom,“ povedal Johnson v rozhovore, ktorý odvysielala britská rozhlasová stanica LBC vo štvrtok. Predmetný rozhovor sa uskutočnil v stredu, keď bol britský premiér na pracovnej návšteve Švédska a Fínska.

Johnson upozornil, že normalizácia vzťahov s Kremľom by bola chyba, pričom poukázal na udalosti po ruskej anexii Krymského polostrova pred ôsmimi rokmi. Medzinárodné spoločenstvo vtedy síce konanie ruskej armády odsúdilo a uvalilo na Moskvu sankcie, zároveň však s Ruskom ďalej vyjednávalo a spolupracovalo, čo Kremeľ posmelilo v jeho agresii voči Ukrajine, vysvetlil Johnson.

„Ak by teraz Ukrajinci uzavreli s Putinom akúkoľvek dohodu, existuje riziko, že by urobil presne to isté. A oni to vedia. Takže skrátka – nie, žiadna normalizácia vzťahov. Spojené kráľovstvo má v tom úplne jasno,“ povedal britský premiér. (reuters, tasr)


13.35 Ruské ostreľovanie mesta Novhorod-Siverskyj v Černihivskej oblasti si vyžiadalo tri obete a 12 zranených. Oznámila to ukrajinská pohotovostná služba. Mesto sa nachádza na severovýchode Ukrajiny, zhruba 45 kilometrov južne od ruských hraníc.

Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus v príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že útok sa odohral v noci a zasiahol kritickú infraštruktúru vrátane školy, administratívnych budov a obytných domov. Útok si podľa neho vyžiadal mŕtvych a zranených, avšak neuviedol ich počet.

Inzercia

Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko v Černihivskej oblasti „vykonalo delostrelecké útoky“. V posledných týždňoch táto oblasť zaznamenala menej útokov ako iné východoukrajinské regióny.

Z utorkovej správy ukrajinskej pobočky Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyplýva, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu preukázateľne prišlo o život 3381 civilistov. (tasr)


12.15 Príjmy Ruska z ropy tento rok aj napriek bojkotu vzrástli o 50 percent, uviedla Medzinárodná agentúra pre energetiku.

Moskva každý mesiac v tomto roku získala takmer 20 miliárd USD (18,95 miliardy eur), keď objem predaja ropy a ropných produktov dosiahol okolo 8 miliónov barelov (1 barel = 159 litrov) denne, uviedla IEA vo svojej mesačnej správe. A to aj napriek tomu, že pre obchodné reštrikcie prijaté po ruskej invázii na Ukrajinu sa mnohí obchodníci a rafinérie vyhýbajú ruskej rope.

Dodávky z Ruska pokračujú, aj keď Európska únia (EÚ) pripravuje zákaz dovozu a medzinárodné koncerny, ako Shell či TotalEnergies, prisľúbili, že prestanú nakupovať ruskú ropu. Zvýšený záujem o zlacnenú ropu z Ruska majú Čína a India. (tasr)


11.00 Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch konštatuje, že kazetovú muníciu používajú zrejme obe strany vojnového konfliktu na Ukrajine.

Organizácia uvádza, že ruské jednotky použili najmenej šesť typov kazetovej munície opakovane pri útokoch, ktoré zabili civilistov a poškodili domy, nemocnice a školy. (tasr)


10.24 Kyjev žiada, aby mu EÚ rezervovala miesto, a to aj keby mal prístupový proces trvať nejaký čas. Vo štvrtok to v Berlíne uviedol šéf ukrajinského rezortu diplomacie Dmytro Kuleba.

„Nejde o čo najrýchlejšie členstvo Ukrajiny v EÚ. Ale je pre nás veľmi dôležité, aby Ukrajina to miesto mala zarezervované,“ povedal Kuleba v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD. „Často počúvame, že Ukrajina patrí do Európy, patrí do európskej rodiny – a teraz ide o vyhradenie tohto miesta,“ dodal.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok vyhlásil, že bude trvať desaťročia, kým sa Ukrajina stane členom Európskej únie, a namiesto toho naznačil možnosť vytvorenia „európskeho politického spoločenstva“, v ktorom by mohla byť Ukrajina či postbrexitová Británia.

„Táto nová európska organizácia by umožnila demokratickým európskym štátom (...) nájsť si nový priestor pre politickú spoluprácu, bezpečnosť, spoluprácu v energetike, doprave, investíciách, infraštruktúre či pohybe ľudí,“ uviedol Macron.

Krátko pred týmto prejavom francúzskeho prezidenta predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová oznámila, že komisia ako výkonný orgán EÚ vyjadrí svoj názor na snahu Ukrajiny o členstvo v júni. (tasr)


10.05 Ukrajina oznámila, že znovu dobyla obec Pytomnyk, ktorá leží v Charkovskej oblasti severne od mesta Charkov a približne na polceste k hranici s Ruskom.

„Okupačné sily prešli (v danej oblasti) do defenzívy, aby spomalili tempo ofenzívy našich jednotiek,“ píše sa v najnovšej situačnej správe ukrajinského ministerstva obrany. (tasr)


9.40 Ukrajinský veliteľ brigády námornej pechoty v Azovstali žiada o pomoc Elona Muska. Serhij Volyna chce, aby Musk pomohol s evakuáciou ľudí z komplexu oceliarní.

Volyna uviedol, že si vytvoril účet na Twitteri iba preto, aby sa skontaktoval s Muskom. „Ľudia hovoria, že si prišiel z inej planéty, aby si naučil ľudí veriť v nemožné,“ napísal Volyna v príspevku smerom k Muskovi. „Naše planéty sú vedľa seba, keďže ja žijem tam, kde je takmer nemožné prežiť. Pomôž nám dostať sa z Azovstaľa do sprostredkovateľskej krajiny. Ak nie ty, kto potom?“ pokračoval ukrajinský veliteľ.

Volyna zároveň vyzval „každého človeka na planéte Zem“, aby pomohol tejto správe dostať sa k Muskovi.

Kyjev tento týždeň oznámil, že v komplexe oceliarní Azovstaľ je stále uväznených viac ako tisíc ukrajinských vojakov, pričom je viacero z nich zranených.

Ženy, deti a starí ľudia boli z tohto metalurgického komplexu evakuovaní v rámci humanitárnych misií, ktoré sprostredkovala Organizácia Spojených národov a Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Musk podporil Ukrajinu svojou satelitnou internetovou službou Starlink, ktorá krajine pomáha získať prístup na internet v prípade zlyhania alebo zničenia telekomunikačných sietí. (tasr)


8.25 Poradca starostu mesta Mariupol Petro Andriuščenko v stredu povedal, že ruské jednotky zablokovali všetky evakuačné trasy z mesta.

Po týždňoch ostreľovania a bombardovania je v Mariupole len málo budov vhodných na bývanie. Je aj veľmi málo potravín a pitnej vody, informoval Andriuščenko s tým, že niektorí ľudia, ktorí zostali v meste, spolupracujú s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.

Agentúra AP pripomenula, že ruské jednotky stále bojujú o získanie kontroly nad rozsiahlym areálom oceliarní Azovstaľ, ktorý ako svoju poslednú baštu bránia ukrajinskí ozbrojenci – príslušníci pluku Azov, národnej gardy a ďalších zložiek ukrajinských ozbrojených síl.

Títo vojaci sa odmietajú vzdať, pretože tvrdia, že by ich ruskí vojaci mučili alebo zabili. Žiadajú však evakuáciu svojich ranených druhov.

V súvislosti s tým Ukrajina Rusku navrhla výmenu ranených obrancov Azovstaľa za ruských vojnových zajatcov. „Dohoda zatiaľ nebola dosiahnutá. Rokovania pokračujú,“ dodala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. (ap, tasr)


7.52 Podľa ukrajinskej armády sa ruské sily opäť pokúšajú prekročiť rieku Donec pri meste Lyman. Otvoril by sa im tak priestor na útok na mesto Sloviansk v Doneckej oblasti.


7.35 Na Ukrajine sa má začať súdny proces s prvým ruským vojakom, ktorý je v súvislosti s prebiehajúcou ruskou inváziou v tejto krajine obvinený zo spáchania vojnového zločinu. Oznámila to v stredu ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová.

Spomenutý 21-ročný ruský vojak, identifikovaný ako Vadim Šišimarin, je momentálne vo väzbe. Obvinený je podľa slov prokurátorky zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu.

Šišimarin, ktorý bol príslušníkom tankového práporu, údajne tohto civilistu zastrelil 28. februára cez okno auta v obci Čupachivka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Civilistovi, ktorý sa viezol na bicykli, tak chcel údajne zabrániť v tom, aby ho usvedčil z krádeže auta.

Venediktovová priblížila, že ruskému vojakovi v prípade usvedčenia hrozí až 15-ročné väzenie, uvádza Sky News.

Ukrajinská generálna prokurátorka ešte v apríli informovala, že úrady evidujú „obrovské množstvo prípadov“ zabitia ukrajinských civilistov ruskými vojakmi. Uviedla pritom, že spolu so svojím tímom sa zaoberá takmer 8000 prípadmi vojnových zločinov hlásenými z celej krajiny. (sky news, tasr)


7.18 Rusko obvinilo Ukrajinu z ostreľovania ruskej dediny Solochi, pričom hlási jedného mŕtveho a šesť zranených.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov v príspevku zverejnenom na platforme Telegram uviedol, že v dedine bol v dôsledku ostreľovania čiastočne zničený jeden z domov.

Dodal, že tamojších obyvateľov evakuujú do bezpečia. Situáciu v Belgorodskej oblasti pritom označil za vôbec „najťažšiu“ odvtedy, ako ruský prezident Vladimir Putin vyslal 24. februára ruské vojská na Ukrajinu.

Rusko v ostatných týždňoch obvinilo Ukrajinu z ostreľovania viacerých ruských dedín a obcí ležiacich v pohraničných oblastiach. Kyjev sa k útokom priamo neprihlásil, poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak však nedávno označil takéto incidenty za „karmu“. Deklaroval pritom, že „Ukrajina sa bude brániť akýmkoľvek spôsobom“, aj útokmi „na vojenské sklady a základne“. (tasr)


7.02 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v stredu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o obrannej pomoci, spolupráci v energetickom sektore a o rastúcom počte sankcií uvaľovaných na Rusko.

„Absolvoval som pravidelný rozhovor s kancelárom Olafom Scholzom. Hovorili sme o obrannej pomoci, spolupráci v energetickom sektore a pribúdajúcich sankciách uvaľovaných na ruského agresora. Ceníme si dialóg na vysokej úrovni a podporu v našom boji,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.

Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit uviedol, že Scholz počas telefonátu zdôraznil, že ozbrojený konflikt na Ukrajine musí ukončiť Rusko.

„Kancelár a ukrajinský prezident si tiež vymenili názory týkajúce sa veľmi konkrétnych a praktických spôsobov, ako pokračovať v pomoci Ukrajine, a súhlasili, že ostanú v blízkom kontakte,“ povedal Hebestreit.

The Guardian pripomína, že Zelenskyj pozval Scholza, aby 9. mája navštívil Ukrajinu a spravil tak silné politické gesto. Nemeckí lídri totiž podľa britského denníka v minulosti často v tento dátum, keď Rusko oslavuje Deň víťazstva, navštevovali Moskvu. Scholz však napokon v pondelok Ukrajinu nenavštívil a namiesto toho zostal v Berlíne, kde privítal francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Schloz s Macronom pritom spoločne navštívili Brandenburskú bránu, ktorá bola na znak podpory nasvietená v ukrajinských farbách.

Agentúra Reuters poznamenala, že Scholz sa zdráhal navštíviť Ukrajinu po tom, ako Kyjev neprejavil ochotu privítať nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera. Ten je na Ukrajine spájaný s nemeckou politikou, ktorá presadzovala blízke obchodné a iné vzťahy s Ruskom. Ukrajinu však v utorok navštívila nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Tá je najvyššou nemeckou predstaviteľkou, ktorá navštívila Kyjev od začiatku ruskej invázie. (tasr)


6.40 Od začiatku ruskej invázie bolo zabitých 561 príslušníkov ukrajinskej Národnej gardy a ďalších 1697 utrpelo zranenia. Uviedol to v stredu najvyšší predstaviteľ tohto bezpečnostného orgánu, ktorý priamo spadá pod ukrajinské ministerstvo vnútra. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, podľa ktorej išlo o vôbec prvú oficiálnu bilanciu obetí, keďže ukrajinské úrady, podobne ako tie ruské, o svojich stratách na bojisku takmer nehovoria.

Šéf operačného oddelenia hlavnej správy Národnej gardy Oleksij Nadtočyj informácie o počte zabitých a zranených príslušníkov zverejnil počas online brífingu. Bilancia zahŕňa aj členov nacionalistického pluku Azov, keďže ide o jednotku spadajúcu pod Národnú gardu. Kyjev ešte v utorok uviedol, že v oceliarňach Azovstaľ je stále 1000 mužov z pluku Azov, ktorí čelia ruským jednotkám.

Podľa agentúry Reuters zverejňujú ukrajinskí predstavitelia len veľmi zriedkavo údaje o vojakoch zabitých v boji, pričom ministerstvo obrany v Kyjeve ešte neponúklo žiadne konkrétne informácie o svojich vojenských stratách. V polovici apríla však ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že v boji s ruskými agresormi prišlo o život zhruba 2500 až 3500 vojakov a že počet zranených sa pohybuje okolo hranice 10-tisíc. Tieto údajne však nebolo možné nezávisle overiť. (tasr)


6.25 Proruskí separatisti v meste Doneck na Donbase v stredu oslavovali ôsme výročie svojvoľne vyhlásenej nezávislosti od Ukrajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Námestie ústavy v centre mesta v stredu premenovali podľa ruského dôstojníka, ktorý bol medzi prvými ruskými príslušníkmi zabitými počas „špeciálnej vojenskej operácie“, ako ruský prezident Vladimir Putin nazýva agresiu na Ukrajine.

Šéf samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin a Engels Gadžimagomedov, otec zabitého dôstojníka Nurmagomeda Gadžimagomedova, spoločne pripevnili novú tabuľku so zmeneným názvom. Miestni obyvatelia, ktorí podporujú proruských separatistov, prišli na miesto položiť kvety.

„Deň Doneckej ľudovej republiky“ sa tento rok z bezpečnostných dôvodov oslavoval bez obvyklých hromadných podujatí.

Ukrajinské sily bojujú vo východnom regióne Donbas proti separatistom, podporovaným Ruskom, už od roku 2014. Pred začiatkom invázie Ruska na celú Ukrajinu 24. februára tohto roka uznala Moskva Doneckú a Luhanskú oblasť za nezávislé štáty. (tasr)

Čo sa udialo v stredu 11. mája:

Dnes treba vedieť

pred 16 minútami

Najviac vysokoškolsky vzdelaných ľudí je v Bratislavskom kraji

Ďalšie kraje už majú výrazný odstup a podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov je značne nižší.

pred hodinou

Pojednávanie v kauze evidencie Andreja Babiša vo zväzkoch komunistickej Štátnej bezpečnosti má byť 14. júna. Český expremiér bol vo zväzkoch ŠtB vedený ako agent pod krycím menom Bureš, sám však spoluprácu s ŠtB popiera a trvá na tom, že je vo zväzkoch vedený neoprávnene. V spore o ochranu osobnosti podal žalobu na Ústav pamäti národa ešte v roku 2012. (tasr)

pred 4 hodinami

Počasie: denná teplota sa bude pohybovať v rozmedzí 13 až 21 stupňov. Čaká nás jasný až polojasný deň, od juhu bude postupne pribúdať oblačnosť a popoludní bude miestami dážď. Fúkať bude prevažne slabý vietor. (shmú)

Inzercia

Inzercia

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.