Vojna na Ukrajine Do Kyjeva sa vrátili už dve tretiny obyvateľov, tvrdí starosta Kličko

Dianie sledujeme online:

21.07 Volodymyr Zelenskyj povedal v prejave maltským zákonodarcom, že Ukrajina napriek prosbám nedostala také množstvo zbraní, aké by potrebovala na odblokovanie obkľúčenia Mariupola a na oslobodenie tohto mesta od ruských síl. 

„Obrancovia stále kladú odpor v oceliarňach Azovstaľ (v Mariupole). Využívame všetky možné diplomatické nástroje na ich záchranu, ale Rusko nepripúšťa žiadne navrhované možnosti. Požiadali sme našich partnerov o poskytnutie zbraní, aby sme odblokovali Mariupol a zachránili civilistov a vojakov,“ povedal Zelenskyj, ktorý sa s maltskými zákonodarcami spojil prostredníctvom videokonferencie. Ukrajinský prezident dodal, že potrebné množstvo zbraní Ukrajine nebolo dodané.

Zelenskyj tiež informoval, že ukrajinské veľké a malé mestá boli počas dvaapolmesačnej invázie zasiahnuté 2250 raketami. „Bombardovanie neprestáva, ani počas dňa, ani počas noci,“ povedal.

Prezident ďalej povedal, že ruská blokáda prístavov na pobreží Čierneho a Azovského mora znamená, že Ukrajina nemôže vyvážať obilie a slnečnice, čo vyvolá krízu na svetovom trhu s potravinami.

„Ak nebudeme môcť vyvážať pšenicu, jačmeň, slnečnice, slnečnicový olej, potom to znamená, že ľudia v severnej Afrike a v Ázii budú mať nedostatok potravín a ceny pôjdu hore,“ uviedol Zelenskyj.

„Neskôr bude nasledovať nový chaos a nová migračná kríza a myslím si, že vy už pociťujete takúto krízu z oblastí susediacich s Maltou,“ upozornil ukrajinský prezident. (tasr)

21.03 Štyria gubernátori ruských regiónov v utorok odstúpili, práve v období, keď krajina začína pociťovať dôsledky západných ekonomických sankcií. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

Šéfovia Tomskej, Saratovskej a Kirovskej oblasti a Marijskej republiky oznámili svoj okamžitý odchod z úradu, pričom šéf Riazanskej oblasti uviedol, že sa nebude uchádzať o ďalšie funkčné obdobie.

Voľby sú vo všetkých týchto piatich regiónoch naplánované na september.

Hoci sú gubernátori ruských oblastí volení, politicky podliehajú Kremľu. Niekoľkí z odchádzajúcich gubernátorov zastupujú regióny, kde vládnuca strana Jednotné Rusko dosiahla vo vlaňajších parlamentných voľbách slabé výsledky.

Nepopulárnych gubernátorov bežne z úradu odvolávajú, pričom často podávajú demisiu hromadne v jarných mesiacoch.

Ilia Graščenkov, šéf expertnej organizácie Centrum rozvoja regionálnej politiky v Moskve, povedal, že Kremeľ odvoláva slabých gubernátorov v čase zhoršujúcej sa ekonomickej perspektívy krajiny, ktorú oslabujú aj západné sankcie.

„Je potrebné ekonomiku reštrukturalizovať, predovšetkým v tých regiónoch, kde je výrazný západný ekonomický vplyv. Týchto gubernátorov treba nahradiť mladšími alternatívami,“ uviedol Graščenkov.

Ekonomika Ruska sa má v roku 2022 zmenšiť o 8,8 percenta, uviedlo ministerstvo hospodárstva. (tasr)

18.59 Bielorusko rozmiestni špeciálne operačné jednotky v troch oblastiach v blízkosti svojich hraníc s Ukrajinou. Oznámil to náčelník bieloruského generálneho štábu Viktor Gulevič.

TASR informácie prevzala od agentúry Reuters, ktorá upozornila, že oznámenie o rozmiestnení síl prišlo krátko po tom, ako autoritársky prezident Alexandr Lukašenko hovoril o úlohe rakiet ruskej výroby pri posilňovaní obrany krajiny.

„Spojené štáty a ich spojenci pokračujú v budovaní svojej vojenskej prítomnosti na štátnych hraniciach Bieloruskej republiky,“ vyhlásil Gulevič. „Toto zoskupenie sa za uplynulých šesť mesiacov viac ako zdvojnásobilo v kvantite aj kvalite,“ dodal generál bez poskytnutia dôkazov. Zároveň dodal, že armáda z tohto dôvodu rozmiestňuje protivzdušnú obranu, delostrelectvo a raketové jednotky na cvičenia na západe Bieloruska.

Minsk sa podľa Reuters už mesiace sťažuje, že štáty Severoatlantickej aliancie zhromažďujú vojakov v blízkosti bieloruských hraníc. Poľsko, Litva a Lotyšsko v reakcii na tvrdenia Bieloruska zvýšili počet aj intenzitu vojenských cvičení.

Minsk, ktorý je blízkym spojencom Moskvy, v marci vyhlásil, že jeho ozbrojené sily sa nezúčastňujú na ruskej „špeciálnej operácii“ na Ukrajine. Krajina však podľa Reuters „poslúžila ako odrazový mostík“ pre Rusko na vyslanie tisícov vojakov.

Bieloruský prezident Lukašenko v utorok uviedol, že Moskva súhlasila s tým, že pomôže Minsku vyrábať rakety podobné typu Iskander, ktoré Rusi používajú na Ukrajine, a že chce, aby Bielorusko pokračovalo v používaní raketových systémov S-300 a S-400.

„Sme realisti, chápeme, že NATO nedokážeme poraziť. Môžeme však spôsobiť škody najmä tým územiam, z ktorých na nás budú útočiť,“ povedal Lukašenko. Prezident ešte v pondelok obvinil Západ z toho, že je vo vojne s Ruskom. Lukašenko zároveň obvinil „západné elity“ z vyzdvihovania nacizmu. (tasr)

Šéfka amerických tajných služieb Putin rozpúta vojnu aj v Podnestersku

TASR

„Putin s najväčšou pravdepodobnosťou usudzuje, že Rusko má väčšiu schopnosť a ochotu podstupovať výzvy než jeho protivníci, a zrejme sa spolieha na to, že odhodlanie USA a EÚ bude slabnúť, keď sa zhorší nedostatok potravín a narastie inflácia aj ceny energií," vyhlásila Avril Hainesová.

16.55 Starosta ukrajinskej metropoly Kyjev Vitalij Kličko zverejnil na sociálnej sieti Telegram informáciu, že výdavky na obnovu budov v hlavnom meste po ruských útokoch dosiahnu výšku 70 miliónov eur. Uviedol to portál britského denníka The Guardian.

Podľa Klička je dôsledkom ruskej vojenskej agresie to, že celkovo bolo v Kyjeve poškodených 390 budov, z nich 222 sú bytové budovy.

„Už máme určených 20 domov, kde by sa mali najprv začať rekonštrukčné práce. Takže ľudia sa budú môcť čoskoro vrátiť do svojich domovov. Ostreľovanie a bombardovanie mesta poškodilo 75 vzdelávacích inštitúcií, z nich 20 boli predškolské zariadenia, ďalej 17 zariadení zdravotnej starostlivosti, 11 kultúrnych zariadení,“ uviedol starosta.

Do ukrajinskej metropoly sa vrátili už dve tretiny obyvateľov, oznámil tiež v utorok Kličko. Ako pripomína agentúra AFP, značná časť obyvateľov z mesta ušla v dôsledku ruskej invázie, ktorá sa začala koncom februára.

„Pred vojnou žilo v Kyjeve 3,5 milióna ľudí. Takmer dve tretiny obyvateľov hlavného mesta sa vrátili,“ povedal Kličko na tlačovom brífingu.

Do mesta sa po stiahnutí ruských vojsk začali postupne vracať aj diplomati. Americká chargé d'affaires na Ukrajine Kristina Kvienová sa so svojím tímom vrátila do Kyjeva v nedeľu. Niektoré západné krajiny už opätovne otvorili svoje veľvyslanectvá v Kyjeve po tom, ako sa hlavné boje presunuli z okolia ukrajinskej metropoly na východ a juh krajiny. (tasr)

15.00 Počet vnútorne vysídlených obyvateľov Ukrajiny v dôsledku vojny už prekročil hranicu osem miliónov, čo predstavuje v porovnaní s údajmi z marca 24-percentný nárast. V utorok to uviedla Medzinárodná organizácia pre migráciu. (tasr)

14.58 V rozľahlom areáli oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol je viac ako 1000 ukrajinských ozbrojencov, pričom mnohí z nich sú zranení. Pre agentúru AFP to uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková.

Oceliarne Azovstaľ sú poslednou baštou ukrajinského odporu v bojmi zničenom prístavnom meste a stali sa symbolom boja proti ruskej invázii.

Vereščuková počas uplynulého víkendu uviedla, že z areálu Azovstaľa v rámci humanitárnej misie koordinovanej Organizáciou Spojených národov a Červeným krížom evakuovali všetky ženy, deti a starších ľudí.

Vo vyjadrení pre AFP Vereščuková v utorok odmietla tvrdenia dvoch predstaviteľov mesta Mariupol, podľa ktorých v sieti tunelov vybudovaných pod komplexom ešte za sovietskych čias zostáva naďalej približne 100 civilistov.

Informovala súčasne, že Ukrajina sa obrátila na medzinárodné organizácie a žiada ich vyvinúť tlak na Rusko, aby v súlade so Ženevským dohovorom umožnilo z Azovstaľa evakuáciu vážne zranených, vojenského zdravotníckeho personálu a iných osôb nezúčastňujúcich sa na bojoch.

Vereščuková podľa vlastných slov dostala ubezpečenie, že „Turecko je pripravené“ pomôcť pri evakuácii ľudí z Azovstaľa. Uskutočnila by sa po mori a podľa Vereščukovej by vzhľadom na počet ľudí, ktorí v komplexe zostávajú, mohla trvať asi týždeň.

Vicepremiérka však zdôraznila: „Musia existovať dohody a záruky, že Rusko nezačne strieľať... Potrebujeme železné záruky v písomnej forme. To je to, na čom teraz pracujeme.“

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v nedeľu na sociálnych sieťach napísal, že Kyjev sa nezastaví, kým neevakuuje z Azovstaľa „všetkých našich ľudí“. (tasr)

14.21 Do Kyjeva sa vrátili už dve tretiny obyvateľov, uviedol starosta Vitalij Kličko.

Ako pripomína agentúra AFP, značná časť obyvateľov z mesta ušla v dôsledku ruskej invázie, ktorá sa začala koncom februára.

„Pred vojnou žilo v Kyjeve 3,5 milióna ľudí. Takmer dve tretiny obyvateľov hlavného mesta sa vrátili,“ povedal Kličko na tlačovom brífingu.

Do mesta sa po stiahnutí ruských vojsk začali postupne vracať aj diplomati. Americká charge d'affaires na Ukrajine Kristina Kvienová sa so svojím tímom vrátila do Kyjeva v nedeľu. Niektoré západné krajiny už opätovne otvorili svoje veľvyslanectvá v Kyjeve po tom, ako sa hlavné boje presunuli z okolia ukrajinskej metropoly na východ a juh krajiny. (afp, tasr)

14.18 Ukrajina dostane od Slovenska takú pomoc, akú bude vedieť naša krajina poskytnúť. Zhodli sa na tom minister obrany Jaroslav Naď a šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok.

Naď tvrdí, že diskusia o poskytnutí stíhačiek Ukrajine neprebieha. Korčok zopakoval, že Ukrajine treba dať kandidátsky status na vstup do EÚ. Zároveň sa poďakoval Národnej rade, že umožnila ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vystúpiť pred poslancami.

Podľa Naďa sa aktuálne s partnermi rieši poskytnutie techniky v prípade, že by sme dostali náhradu. Tvrdí, že diskusia o poskytnutí stíhačiek Mig-17 neprebieha. Ukrajina má podľa neho priority skôr v pozemnej bojovej technike, keďže boje aktuálne prebiehajú najmä medzi delostrelectvom.

Náš postoj v súvislosti s podporu Ukrajiny je podľa Korčoka jasný. „O všetkom ďalšom sa rokuje, všetko ďalšie zvažujeme, ako to urobiť tak, aby bola zachovaná obranyschopnosť Slovenska. To, čo Ukrajinci potrebujú a my môžeme poskytnúť, poskytneme,“ reagoval Korčok na výzvy Zelenského na ďalšiu pomoc

14.00 Výbor fínskeho parlamentu pre obranu odporučil, aby Fínsko požiadalo o prijatie do NATO.

Výbor svoje odporúčanie zdôvodnil slovami, že vstup do NATO je tou najlepšou možnosťou, ako zaistiť bezpečnosť štátu, ktorý má s Ruskom 1300-kilometrovú hranicu.

Členstvo Fínska v NATO by podľa výboru totiž výrazne prispelo k tomu, aby sa krajina nestala cieľom agresie zo strany Ruska, píše denník Kurier.

Vo štvrtok má svoj osobný názor vo veci prípadného členstva v NATO zverejniť fínsky prezident Sauli Niinistö a očakáva sa, že následne svoju pozíciu ohlási aj premiérka Sanna Marinová. (tasr)

12.52 Česká polícia bude prísnejšie kontrolovať, či utečenci tvrdiaci o sebe, že sú utečenci z Ukrajiny, majú v pasoch pečiatku o prekročení hraníc Európskej únie.

Oznámil to v utorok český minister vnútra Vít Rakušan.

„Problém sa nedá vyriešiť tak, že prijmeme každého,“ cituje ministra iDNES.cz. Rakušan podľa servera Novinky.cz upozornil, že rómski utečenci z Ukrajiny majú často aj maďarské občianstvo, a teda nemajú v skutočnosti nárok na pomoc v Česku. (idnes, novinky, tasr)

12.19 „Chápem, že je to pre vás ťažké,“ hovorí v prejave v parlamente Volodymyr Zelenskyj o pozícii Slovenska pri zastavení dodávok ruského plynu a ropy.

Poznamenal však, že aj v prípade Ukrajiny sa Rusi dlhý čas snažili o to, aby bola závislá od ich plynu. „Ukrajina prešla chybami, ktorým sa môže Slovensko a Európa vyhnúť,“ povedal s tým, že treba odmietnuť ruskú ropu, lebo je to otázka slobody. 

„Chceme napredovať do EÚ a byť spojencami. Po viac ako dvoch mesiacoch vojny Ukrajinci spolu s našimi priateľmi tu a v celej Európe prejavili solidaritu, čo sa týka slobody, a preukázali to, že Rusko nebude vedieť zopakovať rok 1968 a rozšíriť tyraniu,“ povedal slovenským poslancom.

Čítajte tiež

Zelenskyj sa prihovoril Slovákom Chápem, že je to pre vás ťažké. Odmietnuť ruskú ropu je otázka slobody

TASR Postoj

Ukrajinský prezident tiež poprosil Slovensko, aby bolo hlasom Ukrajiny v Európskej únii. 

12.12 „Chcem sa vám poďakovať za všetku pomoc, ktorú Slovensko poskytuje Ukrajine. Ceníme si vašu obrannú podporu a rozhodnosť, ktorá hovorí o tom, že sloboda bez sily je márna,“ hovorí Volodymyr Zelenskyj v príhovore slovenskému parlamentu. 

Dodáva, že si cení našu solidaritu s Ukrajinou. Hovorí, že premiér Eduard Heger bol jedným z prvých zahraničných priateľov, ktorý videl na predmestí Kyjeva, čo urobili Rusi. 

Ak podľa jeho slov nezastavíme ruské vojská pre zločiny, ktoré urobili v ukrajinskej Buči a Boroďanke, môžu prísť podľa neho aj na územie Slovenska.

Ukrajina si podľa tamojšej hlavy štátu cení obrannú podporu od Slovenska. "Bolo by dobré, aby sa to od vás naučili aj iné krajiny Európy a sveta," povedal Zelenskyj s tým, že Ukrajina si cení aj našu solidaritu s Ukrajinou na úrovni EÚ.

12.05 Prejav Volodymyra Zelenského v Národnej rade Slovenskej republiky:

10.55 Členské štáty Európskej únie by mohli už tento týždeň dospieť k dohode o zastavení dovozu ruskej ropy do konca tohto roka, uviedol francúzsky minister pre európske záležitosti Clément Beaune.

Embargo na ruskú ropu je súčasťou šiesteho balíka sankcií EÚ, o ktorom sa aktuálne rokuje. Niektoré členské štáty, ktoré sú vysoko závislé od ruskej ropy, sa však proti nemu postavili a požadujú garancie zabezpečenia alternatívnych zdrojov.

Nové rokovania medzi európskymi lídrami sa uskutočnia v utorok telefonicky, zúčastnia sa na nich napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a maďarský premiér Viktor Orbán.

Orbán trvá na finančných garanciách pre výstavbu nových ropovodov a ďalšej infraštruktúry potrebnej na to, aby sa Maďarsko odpojilo od ruskej ropy. Takisto požaduje viacročné prechodné obdobie, počas ktorého by ďalej dovážalo ruskú ropu.

EK už koncom minulého týždňa ponúkla Maďarsku, Slovensku a Česku výnimky, podľa ktorých by mohli dovážať ruskú ropu do konca roka 2024. Leyenová sa v pondelok v Budapešti stretla s Orbánom a uviedla, že v rokovaniach nastal pokrok. (lci, tasr)

10.13 Pod troskami budovy v meste Izium bolo nájdených 44 tiel.

Oznámil to guvernér Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov, ktorý uviedol, že päťposchodová budova bola zničená pri ruskom útoku začiatkom marca. (the kyiv independent)

10.02 Je „veľmi pravdepodobné“, že Fínsko požiada o členstvo v NATO. V rozhovore pre CNN to povedala fínska ministerka pre európske záležitosti Tytti Tuppurainenová.

Hoci Helsinki ešte neprijali rozhodnutie vo veci prípadného členstva v NATO, išlo by podľa nej o „veľmi prirodzenú odozvu“ na vojnu na Ukrajine. Ak Fínsko požiada o vstup do NATO, ministerka dúfa, že „ratifikačný proces bude čo možno najrýchlejší“.

„Preferovali by sme, samozrejme, susedské vzťahy (s Moskvou), ktoré by boli založené na priateľstve a spolupráci,“ uviedla fínska ministerka. „Je to však Rusko, ktoré sa dištancovalo od bezpečnostného poriadku, a je to Rusko, ktoré začalo vojnu v Európe. Je to Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu. Ľudia vnímajú túto novú realitu a nastal preto čas vstúpiť do NATO,“ uviedla Tuppurainenová. (cnn, tasr)

9.55 Rusko pri plánovaní invázie na Ukrajinu podcenilo intenzitu ukrajinského odporu.

Uviedlo to britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o vývoji vojny na Ukrajine. „Ruský plán invázie bol s vysokou pravdepodobnosťou založený na mylnom predpoklade, že narazí len na limitovaný odpor a ruskí vojaci budú schopní rýchlo obkľúčiť a obísť populačné centrá,“ uviedlo ministerstvo vo svojom najnovšom spravodajskom brífingu.

Tento chybný predpoklad bol dôvodom, prečo ruské sily v úvodnej fáze invázie kládli dôraz na rýchly postup, aby „dosiahli rýchle víťazstvo s minimálnymi nákladmi“. Tento prístup viedol podľa britského ministerstva k neudržateľným stratám a následnému prehodnoteniu rozsahu ruských vojenských operácií na Ukrajine.      

Zlyhanie pôvodného plánu spôsobilo, že šéf Kremľa Putin nemohol počas pondelkového slávnostného prejavu na moskovskom Červenom námestí deklarovať nijaký výrazný úspech vojenského ťaženia na Ukrajine. (the guardian, tasr)

9.30 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici v pondelok prešlo 2 192 osôb. Z toho bolo 698 mužov, 1 165 žien a 329 detí.

O dočasné útočisko požiadalo 327 žiadateľov. Zároveň na výstupe zo Slovenska smerom na Ukrajinu prešlo 2 085 osôb.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine vstúpilo na územie Slovenska 410 551 utečencov. Dočasné útočisko získalo od marca 74 851 žiadateľov. (tasr)

8.26 Tri ruské hypersonické rakety Kinžal odpálené z lietadla zasiahli v pondelok dva hotely v oblasti juhoukrajinského prístavného mesta Odesa.

Sedem rakiet, avšak nie typu Kinžal, odpálila ruská armáda na nákupné centrum v Odese, pričom usmrtila jednu osobu a zranila päť ďalších. 

Pri útoku na hotely údajne utrpeli zranenia dve osoby, avšak CNN poznamenala, že túto informáciu nedokázala nezávisle potvrdiť. Americká televízia preverila autenticitu dvoch videí kolujúcich na sociálnych sieťach, podľa ktorých útok značne poškodil hotel v prímorskom letovisku Zatoka, nachádzajúcom sa blízko Odesy. Jedno z týchto videí zverejnila aj mestská samospráva v Odese.

Ako poznamenáva CNN, nie je jasné, prečo ruská armáda útočila práve na hotely a kto sa v nich nachádzal.

Podľa agentúry AP sa medzičasom ruská armáda priblížila k víťazstvu v prístavnom meste Mariupol. S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Pentagónu agentúra napísala, že v oblasti sa nachádza približne 2000 ruských vojakov oproti 2000 ukrajinským obrancom ukrytým v podzemí metalurgického kombinátu Azovstaľ, ktorý je terčom pokračujúcich ruských útokov.

Pádom Mariupola by Ukrajina prišla o dôležitý prístav a ruská armáda by mohla svoje zdroje presunúť do iných oblastí Donbasu, poznamenáva AP.

Vojna na Ukrajine, ktorá je známa ako obilnica Európy, výrazne narušila dodávateľské reťazce. „Videl som plné sýpky obilia, pšenice a kukurice pripravenej na vývoz,“ vyhlásil po pondelkovej návšteve Odesy predseda Európskej rady Charles Michel. V súvislosti s blokádou čiernomorských prístavov vyjadril obavy z „dramatických následkov“ nemožnosti vývozu obilia do chudobnejších krajín. (cnn. tasr, ap)

8.01 Rusko neplánuje zatvárať svoje veľvyslanectvá v Európe v reakcii na „nepriateľské“ kroky Západu a rozširovanie sankcií voči Moskve.

Uviedol to námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško. „Toto (zatváranie ambasád) nemáme vo zvyku,“ povedal Gruško. „Sme presvedčení, že činnosť diplomatických zastúpení je dôležitá,“ povedal Gruško pre ruskú štátnu agentúru RIA Novosti.

Reuters pripomína, že v pondelok ruského veľvyslanca v Poľsku Sergeja Andrejeva obliali proukrajinskí demonštranti červenou farbou. K incidentu došlo, keď chcel – pri príležitosti osláv ruského Dňa víťazstva – na varšavskom cintoríne položiť kvety na pamiatku sovietskych vojakov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny.      

Moskva, ktorá už 76. deň vedie vojenskú agresiu voči Ukrajine, reagovala na udalosť vyjadrením „ostrého protestu“. (reuters, tasr)

Čítajte tiež

Ruského veľvyslanca v Poľsku obliali červenou farbou

Postoj TASR

Stalo sa tak, keď chcel pri príležitosti ruského Dňa víťazstva na varšavskom cintoríne položiť kvety na pamiatku sovietskych vojakov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny.

7.38 Biely dom kritizoval šéfa Kremľa Vladimira Putina za prepisovanie dejín a šírenie dezinformácií počas  prejavu, ktorý predniesol v pondelok na slávnostnej vojenskej prehliadke v Moskve.

Hovorkyňa Bieleho domu zároveň odmietla Putinovo „absurdné“ tvrdenie, že vojnu na Ukrajine vyvolala agresia zo strany Západu. 

„To, čo sme počuli hovoriť Putina, je revizionistická verzia dejín, ktorá nadobudla formu dezinformácie,“ uviedla v pondelok večer hovorkyňa Jen Psakiová.

Zdôraznila, že 9. máj, by mal byť v prvom rade o oslave mieru a európskej jednoty a zároveň o pripomínaní si porážky nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne. Putin podľa nej namiesto toho vo svojom prejave „prekrucoval dejiny“, aby odôvodnil svoj ničím neoprávnený útok voči Ukrajine. (reuters, tasr)

6.56 Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že ešte nezaznamenal pokrok v úsilí ukončiť vojnu na Ukrajine.

„To, čo chceme dosiahnuť, je prímerie, a to hneď, ako to je možné,“ povedal Macron v Berlíne, kde sa stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Prímerie je podľa jeho slov jediný spôsob, ako dosiahnuť pokrok v rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom a následne aj stiahnutie ruských vojsk.

Francúzsky prezident zdôraznil, že Ukrajinu by ďalšie krajiny mali podporiť v mierových rokovaniach. O podmienkach týchto rokovaní by pritom mala podľa Macrona rozhodnúť samotná Ukrajina. „Stojíme na strane zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, nič viac, nič menej,“ povedal.

Scholz povedal, že je dôležité pokračovať aj naďalej v úsilí o deeskaláciu napätia.

Obaja lídri zároveň privítali fakt, že ruský prezident Vladimir Putin v pondelok počas svojho príhovoru pri príležitosti osláv víťazstva Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne neoznámil žiadne nové kroky, ktoré by viedli k rozšíreniu vojny na Ukrajine. (dpa, tasr)

6.18 Za „pochod porazených“ označil bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko vojenskú prehliadku v Moskve pri príležitosti 77. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. 

Porošenko označil Slávnosti v Moskve za pochod porazených, a nie Deň víťazstva. „Toto je ďalší dôkaz, že (ruský prezident Vladimir) Putin sa úplne zbláznil,“ uviedol bývalý ukrajinský prezident pre Sky News.

„On žije v absolútne paralelnom svete, v inom vesmíre,“ povedal Porošenko v súvislosti s Putinom. Ukrajinský exprezident sa následne priamo obrátil na Putina so slovami: „Toto je ukrajinské územie a nemá to s vami nič spoločné, nenávidíme vás.“

„Povedal, že v skutočnosti je proti NATO. Pán Putin, NATO je pre bezpečnosť členských štátov a nie je proti vám, to vy sa pokúšate zaútočiť na každého vrátane štátov NATO,“ dodal podľa Sky News Porošenko, ktorý funkciu ukrajinskej hlavy štátu zastával v období rokov 2014 – 2019. (sky news, tasr)

6.05 Americký prezident Joe Biden podpísal zákon, ktorý umožní urýchliť dodávky zbraní na Ukrajinu.

Tento zákon je pritom založený na opatrení z čias druhej svetovej vojny, ktoré pomohlo Spojeným štátom a ich spojencom poraziť nacistické Nemecko.

Biden podpísal zákon, ktorým obnovil tzv. Zákon o pôžičke a prenájme (Lend-Lease Act) z čias druhej svetovej vojny, vo svojej Oválnej pracovni za prítomnosti novinárov, pričom uviedol, že Spojené štáty podporujú Ukrajincov bojujúcich za svoju vlasť a demokraciu v brutálnej vojne ruského prezidenta Vladimira Putina.

Šéf Bieleho domu zároveň uviedol, že si uvedomuje, že Spojené štáty vynaložili na pomoc Ukrajine už niekoľko miliárd dolárov. „Cena za boj je vysoká, no ustupovanie agresii by bolo ešte drahšie,“ cituje Bidena denník The Washington Post. (afp, wp, tasr)

5.57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že Ukrajina odovzdala druhú časť dotazníka pre vstup do Európskej únie.

Zelenskyj tak spravil počas videohovoru s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Podľa vyhlásenia kancelárie ukrajinského prezidenta bola druhá časť dotazníka odovzdaná šéfovi delegácie EÚ na Ukrajine Mattimu Maasikasovi.

„Čakáme na zváženie a závery Európskej komisie. Bol by som rád, keby tieto závery boli pozitívne, a chcel by som, aby boli vďaka vám (Ursule von der Leyenovej) poskytnuté rýchlejšie,“ cituje slová Zelenského jeho kancelária.

Predsedníčka EK podľa prezidentovej kancelárie uviedla, že Európska komisia bude usilovne pracovať na posúdení kompletného dotazníka, ktorý Ukrajina odovzdala, pričom prisľúbila, že EK prijme v tejto súvislosti rozhodnutie v júni tohto roka. (the guardian, tasr)

5.41 Z náznakov, ktoré zaznamenalo americké ministerstvo obrany, vyplýva, že Ukrajinci sú počas ruskej vojenskej invázie na Ukrajine násilne odvádzaní zo svojej vlasti a posielaní do Ruska. 

„Neviem povedať, koľko je táborov alebo ako vyzerajú,“ uviedol pre novinárov hovorca Pentagónu John Kirby. „Máme však náznaky, že Ukrajinci sú proti svojej vôli odvádzaní do Ruska,“ dodal hovorca Pentagónu. Zároveň uviedol, že takéto konanie je hanebné a nezodpovedá správaniu zodpovednej veľmoci.

O podozreniach súvisiacich s násilným odvádzaním civilného obyvateľstva Ukrajiny z obsadených území do Ruska predtým informoval aj samotný Kyjev. Podľa ukrajinskej ombudsmanky Ľudmyly Denisovovej bolo do Ruska doposiaľ odvedených z Ukrajiny už takmer 1,2 milióna ľudí vrátane asi 200-tisíc detí. (reuters, tasr)

5.20 Americký prezident Joe Biden uviedol, že sa obáva toho, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin nemá riešenie pre vojnu na Ukrajine.

Biden na benefičnom podujatí vo Washingtone uviedol, že Putin sa podľa neho mylne domnieval, že invázia na Ukrajinu rozdelí Severoatlantickú alianciu a Európsku úniu.

„Som presvedčený, že Putin veril, že dokáže zlomiť NATO, že veril, že rozbije Európsku úniu,“ uviedol Biden, podľa ktorého sa Západ namiesto toho spoločne postavil na stranu Ukrajiny.

Šéf Bieleho domu zároveň uviedol, že si o Putinovi myslí, že je vypočítavý, pričom Biden vyjadril obavy, že Putin nemá v súčasnosti riešenie pre vojnu na Ukrajine. „Snažím sa prísť na to, čo s tým urobíme,“ uviedol Biden. (reuters, tasr)

Čo sa udialo v pondelok 9. mája:

Čítajte tiež

Vojna Putin odkázal armáde a separatistom, že bojujú, aby bránili Rusko

Postoj

Ruský prezident označil inváziu na Ukrajinu za správne rozhodnutie. Prirovnal ju k bojom počas druhej svetovej vojny.