Vojna na Ukrajine Nejdem do Kyjeva preto, aby som si naprával renomé, vraví premiér Heger

Sledujeme online:

23.59 V ukrajinskom prístavnom meste Odesa počuť veľa výbuchov.

23.22 Ruské jednotky pravdepodobne páchajú podobné „zverstvá“ ako v Buči pri Kyjeve aj v iných častiach Ukrajiny. Po zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli uviedol šéf americkej diplomacie Antony Blinken.

Ukrajinské orgány tvrdia, že v Buči po odchode ruských vojakov našli stovky zavraždených civilistov. Blinken pripomenul, že ruské jednotky naďalej okupujú mnoho ukrajinských miest a je dôvod domnievať sa, že v nich páchajú podobné zverstvá. Spojené štáty podľa Blinkena pred začiatkom ruskej invázie varovali, že súčasťou plánu Kremľa bude páchať zločiny proti civilistom. „To, čo ostáva po ruskom ústupe, je strašná smrť a skaza,“ dodal Blinken. (tasr)

23.00 Ukrajinské jednotky, ktoré bojovali v okolí dediny Dmytrivka, asi 11 kilometrov od mesta Buča, zabíjali zajatých ruských vojakov, niektorí mali ruky zviazané za chrbtom.

Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba pripustil, že počas vojny môže aj na strane ukrajinských síl dôjsť k takýmto „izolovaným incidentom“. Pripomenul však zverstvá ruských síl – ostreľovanie nemocnice v Mariupole či masakru v Buči – za ktoré vraj nesie zodpovednosť jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov, pretože ich ospravedlňuje, prípadne spochybňuje, že sa vôbec stali.

Vojna Ukrajinci zabíjali zajatých ruských vojakov. Hovorili, že to ani nie sú ľudia

Juraj Brezáni

Drastické činy ukrajinskej armády zachytáva video potvrdené americkým denníkom New York Times.

22.12 Starosta Dnipra vyzval ženy, deti a seniorov, aby opustili mesto. Dôvodom je očakávané zintenzívnenie bojov na východe krajiny. Podobné varovanie vydali miestne orgány aj v Luhanskej oblasti, pričom naliehali na občanov, aby odišli do bezpečia, kým je čas.

Ukrajinské orgány tvrdia, že ruské jednotky sa preskupujú a pripravujú na nové vojenské ťaženie v Donbase, kam patria aj Donecká a Luhanská oblasť. „Situácia v Donbase sa zhoršuje a domnievame sa, že apríl bude náročný,“ vyhlásil starosta Dnipra Borys Filatov. Dodal, že mesto by mali opustiť všetci, ktorí nehrajú kľúčovú rolu pri fungovaní miestnej ekonomiky.

Miliónové Dnipro bolo doteraz ušetrené ťažkých bojov, aké sa odohrávali na východe a juhu Ukrajiny. Rusko útoky na civilné obyvateľstvo naďalej popiera, masaker v Buči napríklad označilo za "surovú a cynickú provokáciu" zo strany Kyjeva. (tasr)

21.20 V Boroďanke v Kyjevskej oblasti sa po odsune Rusov našlo už 26 mŕtvych tiel, uviedla ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. Nepriblížila, či ukrajinské úrady určili príčinu úmrtí spomínaných obetí.

„Boroďanka je na tom najhoršie z hľadiska (úrovne) zničenia a neistoty týkajúcej sa obetí,“ uviedla. Ruské sily zároveň obvinila z toho, že na toto mesto vykonávali nálety pred tým, než sa ho zmocnili.

Venediktovová ešte v pondelok povedala, že následky ruskej invázie v ukrajinskom meste Boroďanka môžu byť ešte horšie ako v meste Buča. Obe mestá sa nachádzajú v Kyjevskej oblasti a ruské jednotky sa z nich stiahli len pred niekoľkými dňami.

Počet obetí v Boroďanke, ktorá leží 23 kilometrov západne od Buče, by podľa Venediktovovej tvrdenia, ktoré však ďalej nerozviedla, mohol byť vyšší ako kdekoľvek inde. Venediktovová v pondelok tiež uviedla, že na rôznych miestach Kyjevskej oblasti sa po odsune ruských vojakov našli telá už 410 zabitých civilistov. Mnohí z nich mali zviazané ruky či strelné zranenia. Približne 330-340 mŕtvych tiel sa našlo len na uliciach alebo v masových hroboch v meste Buča. (tasr)

19.30 Mnohí Ukrajinci sa v poslednom období vracajú zo zahraničia domov, a to napriek pokračujúcej ruskej invázii. Len za uplynulú nedeľu vstúpilo na územie Ukrajiny 22-tisíc jej občanov. Utečenci sa vracajú na Ukrajinu z viacerých krajín, pričom humanitárni pracovníci upozorňujú, že najťažšie podmienky majú v Maďarsku. Podľa nich je pre Ukrajincov v tejto krajine problémom aj jazyková bariéra, stúpajúca inflácia a nedostatok pracovných príležitostí.

Hoci podľa humanitárnych pracovníkov maďarský premiér Viktor Orbán po prepuknutí utečeneckej vlny z Ukrajiny zmiernil svoju protiimigračnú rétoriku, 400-tisíc Ukrajincom, ktorí prišli do Maďarska, sa dostalo len málo pomoci zo strany štátu. Väčšina záťaže spojenej s prílevom utečencov tak zostala na pleciach dobrovoľníkov a mimovládnych organizácií.

Na Ukrajinu sa vracajú najmä ženy s deťmi, pričom ich počet začal narastať koncom marca. Niektorí utečenci tvrdia, že radšej budú so svojimi rodinami žiť v podzemnom kryte, než aby čelili neistote v cudzej krajine. Iným sa zas minuli peniaze či nemajú kam ísť. Ďalší sa vracajú domov, aby pomohli s útekom svojim starším príbuzným, ktorým sa krajinu nepodarilo opustiť.

Odborníci na migráciu a utečencov hovoria, že takéto správanie nie je neobvyklé, no zvyčajne poukazuje na nedostatočnú pomoc zo strany humanitárnych a vládnych inštitúcií v hostiteľských krajinách. Dodávajú, že niektorých utečencov mohli povzbudiť nedávne bojové úspechy ukrajinskej armády, čo v nich mohlo vyvolať pocity stabilnejšej situácie doma.

Od začiatku ruskej invázie opustili Ukrajinu viac ako štyri milióny ľudí, na Slovensko prišlo viac ako 308-tisíc z nich. (tasr)

19.10 NATO schválilo ďalšie zbrane pre Ukrajinu, Stoltenberg odmietol povedať aké. Generálny tajomník Aliancie zároveň opäť zdôraznil, že vojna môže potrvať ešte niekoľko rokov.

Súčasťou nového balíka pre Ukrajinu je aj finančná a humanitárna pomoc, priblížil šéf NATO. „Diskutovali sme o tom, ako ešte pomôžeme, vrátane pomoci v oblasti kybernetickej bezpečnosti a poskytnutia vybavenia pre ochranu Ukrajiny pred chemickými a biologickými hrozbami,“ dodal Stoltenberg.

18.35 Valné zhromaždenie OSN pozastavilo členstvo Ruska v Rade pre ľudské práva. Za rezolúciu hlasovalo 93 štátov, 24 bolo proti a 58 ďalších sa hlasovania zdržalo. USA, krajiny EÚ, Británia a Ukrajina rezolúciu podporili, zatiaľ čo napríklad Čína, Sýria, Bielorusko a Rusko boli proti.

Návrh rezolúcie bol vypracovaný po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v ukrajinskom meste Buča. „Vojnoví zločinci nemajú čo robiť v orgánoch OSN zameraných na ochranu ľudských práv. Ďakujeme všetkým členským štátom, ktoré podporili príslušnú rezolúciu VZ OSN,“ napísal ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. (tasr)

17.59 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba zdôraznil, že jeho krajina potrebuje dodávky zbraní od členských štátov NATO do niekoľkých dní, inak bude neskoro. „Veľa ľudí zomrie, veľa civilistov príde o svoje domovy a veľa dedín bude zničených. Práve preto, že táto pomoc prišla príliš neskoro,“ povedal.

„Nepochybujem o tom, že Ukrajina bude mať zbrane potrebné na boj... Nehovoríme o zozname zbraní. Hovoríme o harmonograme,“ povedal Kuleba novinárom. Kyjev už od vypuknutia vojny koncom februára žiada Západ o ťažkú vojenskú techniku – protilietadlové systémy, delostrelectvo, obrnené vozidlá a stíhačky.

„Bitka o Donbas (na východe Ukrajiny) vám svojimi veľkými operačnými manévrami, zapojením tisícov tankov, obrnených vozidiel, lietadiel a delostrelectva pripomenie druhú svetovú,“ povedal Kuleba. „Rusko má svoj plán, my máme svoj – a o výsledku tejto bitky sa rozhodne na bojisku,“ dodal. (tasr)

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Foto – TASR/AP

17.15 Zábery z Buče narušili pozitívnu atmosféru, ktorá panovala po nedávnych rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou, uviedol po zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu.

Čavušoglu povedal, že „zábery z Buče, Irpiňa a iných oblastí sú neakceptovateľné“. Je však presvedčený, že mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom budú pokračovať, pravdepodobne opäť v Turecku. Čavušoglu sa stretol aj so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom, ktorému odkázal, že udalosti v Buči boli „hanebné“.

Turecko nedávno v Istanbule zorganizovalo mierové rokovania medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou. Turecký minister zahraničných vecí 31. marca uviedol, že šéfovia diplomacií Ruska a Ukrajiny by sa mohli stretnúť v priebehu najbližších dvoch týždňov. (tasr)

16.25 Rusko obvinilo Ukrajinu z menenia podmienok prípadnej mierovej dohody. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že ukrajinským vyjednávačom nezáleží na ukončení bojov. Ukrajinská strana medzičasom vyzvala Kremeľ, aby na znak svojej pripravenosti na dialóg obmedzil svoje útoky.

„Včera (v stredu) ukrajinská strana predložila svoj návrh dohody... Predstavuje odklon od najdôležitejších ustanovení prebratých na stretnutí v Istanbule 29. marca,“ povedal minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. „Vnímame to ako prejav toho, že kyjevský režim je ovládaný Washingtonom a jeho spojencami, ktorí tlačia na (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského, aby pokračoval v nepriateľských akciách,“ dodal.

Ukrajinská delegácia totiž v Turecku „jasne povedala, že budúce (medzinárodné) bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa nebudú vzťahovať na polostrov Krym a mesto Sevastopol,“ vysvetlil Lavrov s tým, že v súčasnom návrhu „takéto jasné vyjadrenie chýba.“

Predstavitelia Kyjeva navyše podľa Lavrova žiadajú, aby o krymskom polostrove a separatistických územiach na východe Ukrajiny rokoval Zelenskyj priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Je to neprijateľné,“ zhrnul ruský šéf diplomacie postoj Moskvy. (tasr)

15.52 Slovensko podporuje vytvorenie medzinárodného tribunálu na potrestanie vojnových zločincov na Ukrajine. Premiér Eduard Heger preto ponúkne ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému tím odborníkov na vyšetrovanie vojnových zločinov v Buči a ďalších mestách.

Pomôže so zdokumentovaním svedectiev Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou. Predseda vlády o tom informoval na tlačovej konferencii. Spoločne so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou sa so Zelenským stretnú v piatok v Kyjeve.

Slovensko chce tiež pomôcť s vývozom pšenice z Ukrajiny vlakmi cez Slovensko. Podľa Hegera sa tak zmierni celosvetový tlak na ceny potravín. „Dnes sú prístavy, ktorými štandardne odchádzala pšenica do celého sveta, blokované,“ poznamenal. Zelenského chce premiér informovať aj o humanitárnom hube v Košiciach, z ktorého sa vyváža pomoc na Ukrajinu.

15.45 Poľský prezident Andrzej Duda povedal, že vojnové zločiny Ruska v ukrajinskom meste Buča napĺňajú definíciu genocídy. Uviedol to v rozhovore pre CNN.

Prezident ďalej uviedol, že cieľom ruskej invázie je zlikvidovať ukrajinský národ, pričom ruské tvrdenia o „denacifikácii“ Ukrajiny boli zámienkou na páchanie masakrov.

Poľský prezident Duda Vojnové zločiny Ruska v ukrajinskom meste Buča napĺňajú definíciu genocídy

TASR

15.18 „Za chrbtom Bieloruska nemôže byť uzatvorená žiadna dohoda...“ vyhlásil bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. Dodal, že Bielorusko musí byť zapojené do rokovaní o vyriešení konfliktu na Ukrajine. Zároveň očakáva, že v priebehu nasledujúcich dní bude rokovať s Vladimirom Putinom.

„Za chrbtom Bieloruska nemôže byť uzatvorená žiadna dohoda... Keďže ste nás do toho zatiahli – hovorím najmä o západných krajinách –, tak na rokovaniach musí, prirodzene, zaznieť aj pozícia Bieloruska,“ uviedol Lukašenko. Bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej pritom podľa agentúry Reuters zašiel ešte ďalej, keď vyhlásil, že Lukašenko sa musí osobne zúčastniť na záverečných rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. (tasr)

14.59 Premiér Eduard Heger hovorí, že nejde do Kyjeva preto, aby si napravil renomé. „Strach nemám,“ tvrdí.

Ukrajinskému prezidentovi Volodomyrovi Zelenskému chce predstaviť konkrétne návrhy povojnovej pomoci Ukrajine, ktoré majú súvisieť s vytvorením fondu na obnovu krajiny a so zrýchleným prijímaním do EÚ.

Ukrajine chce ponúknúť aj tím odborníkov na vyšetrovanie vojnových zločinov Ruska. S Hegerom ide do Kyjeva aj analytik Alexander Duleba, ktorý je vedúcim pracovníkom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

14.12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Západ, aby postavil Rusko pred spravodlivosť.

Kroky Ruska totiž podľa Zelenského neboli mierené iba proti Ukrajine, ale proti celej Európe.

„Môžeme raz a navždy naučiť Rusko a každého iného potenciálneho agresora, že tí, čo si vyberú vojnu, vždy prehrajú... tí, ktorí sa vyhrážajú Európe ekonomickou a energetickou krízou, vždy prehrajú,“ uviedol Zelenskyj v príhovore pred gréckym parlamentom.

Ukrajinský líder pritom zopakoval svoju výzvu, aby demokratický svet odmietol ruskú ropu a úplne vylúčil ruské banky z medzinárodného finančného systému. Zároveň vyzval gréckych zákonodarcov, aby použili voj vplyv v Európe a pomohli zachrániť ľudí v obliehanom prístavnom meste Mariupol. (reuters, afp, tasr)

12.45 Nemecká tajná služba zachytila rozhovory ruských vojakov o vraždení civilistov.

„Najskôr vypočúvate vojakov, potom ich zastrelíte,“ zhovárajú sa ruskí vojaci. Rozprávajú sa aj o streľbe na cyklistu.

Čítajte tiež

Nové zistenia o masakri v Buči Nemecká tajná služba zachytila rozhovory ruských vojakov o vraždení civilistov

Postoj

12.39 Verejná služba spoločne s tromi stovkami dobrovoľníkov vyčistila od trosiek v oslobodenom meste Irpiň už asi 20 percent ulíc.

Informovala o tom ukrajinská novinárka s odvolaním sa na telegramový účet starostu mesta Irpiň Olexandra Markušyna.

Around 20 percent of #Irpin streets have been cleaned from debris already, just over a week after the city was liberated from Russian occupants. Hundreds of people volunteered to help.💔 pic.twitter.com/V6CSP9V9PA

— Anastasiia Lapatina (@lapatina_) April 6, 2022

12.04 Francúzsko si predvolalo ruského veľvyslanca v Paríži po tom, čo jeho ambasáda zverejnila na Twitteri fotografiu s tvrdením, že snímka zachytáva „filmový pľac“ Ukrajincov, kde hrajú zavraždených civilistov v meste Buča.

„Rozhodol som zareagovať na odporné a provokačné vyjadrenia ruskej ambasády vo Francúzsku týkajúce sa zverstiev v Buči a predvolal som si ruského veľvyslanca,“ napísal v tweete francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian. (tasr)

11.38 Poslanie amerických zbraní na Ukrajinu neprispeje k úspechu mierových rozhovorov, hovorí Kremeľ.

„Samozrejme, že to bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou negatívny vplyv,“ povedal k dodávkam zbraní hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. (reuters, the guuardian)

10.57 Starosta Charkova Ihor Terechov reagoval na výzvy vicepremiérky Iryny Vereščukovej, aby obyvatelia východnej Ukrajiny ušli pred očakávanou obnovenou ruskou ofenzívou.

Terechov povedal, že on ani armáda nepokladajú v tejto chvíli hromadnú evakuáciu z Charkova, druhého najväčšieho ukrajinského mesta, za nutnú, ale že výzva na evakuáciu sa týkala okresov Lozova a Barvinkove v Charkovskej oblasti. Tieto okresy sa nachádzajú južne od mesta Charkov.

Samotné mesto Charkov je dobre vybavené a pripravené na sebaobranu, vyhlásil Terechov. Dodal, že rozhodnúť sa musí každý jednotlivec sám za seba, či vzhľadom na prebiehajúce ostreľovanie odíde. Charkov mal pred začiatkom vojny približne 1,5 milióna obyvateľov. (dpa, tasr)

Rusi mučili a znásilňovali deti, tvrdí ukrajinská ombudsmanka

Michal Lukáč

V dedine Viktorivka okupanti podľa jej slov držali v pivnici rukojemníkov, medzi ktorými boli aj seniori a novorodenci. Jeden z mužov zomrel na astmu, pretože mu neposkytli prístup k liekom. Následne prinútili ostatných, aby pochovali jeho telo v lese.

10.49 Pokračuje ostreľovanie malého mesta Popasna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, oznámila ukrajinská armáda.

Je to súčasť plánu Ruska obnoviť útoky na mestá Rubižne a Nyžne, ležiace v širšom okolí Severodonecka v Luhanskej oblasti, vysvetlil generálny štáb. Dodal, že ruskí vojaci sa „neúspešne“ pokúsili prelomiť ukrajinské obranné línie pri obci Novotoškivske, takisto v Luhanskej oblasti.

Na územiach okupovaných ruskými vojakmi sú páchané ďalšie násilnosti proti civilistom a ruské jednotky podnikajú „nútené presídľovanie“ obyvateľov Mariupola do častí Doneckej oblasti obsadených Ruskom, uvádza v správe generálny štáb. Informácie nie je možné nezávisle overiť, dodala DPA. (tasr, dpa)

10.37 Ukrajina tlačí na Západ, aby zvýšil dodávky zbraní.

„Moja agenda je veľmi jednoduchá. Sú na nej iba tri položky – zbrane, zbrane a zbrane,“ uviedol ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba pre novinárov pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.

„Vyzývam všetkých spojencov, aby odložili bokom svoje váhanie a neochotu poskytnúť Ukrajine všetko, čo potrebuje,“ pokračoval. (afp, tasr)

10.10 Ukrajina považuje ochotu Maďarska platiť za ruský plyn v rubľoch za nepriateľský čin.

Uviedlo to ukrajinské ministerstvo zahraničia. Dodalo, že postoj Maďarska k obvineniam z ruských zverstiev posilňuje ruský pocit beztrestnosti a povzbudzuje Rusko, aby páchalo nové zverstvá voči Ukrajincom.

„Ak chce Maďarsko skutočne pomôcť ukončiť vojnu, postupujte takto: prestať ničiť jednotu v EÚ, podporte nové protiruské sankcie, poskytnite Ukrajine vojenskú pomoc a nevytvárajte ďalšie zdroje financovania ruskej vojenskej mašinérie. Nikdy nie je neskoro dostať sa na správnu stranu histórie,“ povedal hovorca ukrajinského rezortu diplomacie. (the guardian)

9.41 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici prešlo v stredu 2 628 obyvateľov Ukrajiny. Z toho 716 mužov, 1 291 žien a 621 detí.

O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 851 osôb. Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 308 454 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 63 185 osôb. (tasr, mvsr)

9.15 Zelenskyj apeloval na ruských občanov.

„Ak sa čo len trochu hanbíte za to, čo robí ruská armáda na Ukrajine, potom je to pre vás, ruských občanov, kľúčový okamih: musíte žiadať – len žiadať – ukončenie tejto vojny,“ povedal. (tasr)

7.53 Ruskí vojaci sa „preskupujú a robia prieskum“ pre ofenzívu v Donbase na východe Ukrajiny, kde sa nachádzajú aj odštiepenecké ukrajinské republiky.

Uviedli to ukrajinské ozbrojené sily v správe o 42. dni bojov. V správe sa zároveň uvádza, že ruskí vojaci sa v súčasnosti snažia predovšetkým „prelomiť obranu“ ukrajinských zložiek v Doneckej oblasti a plne sa zmocniť prístavného mesta Mariupol. Ruské jednotky podľa ukrajinskej armády pokračujú aj v ostreľovaní Charkova na ukrajinskom severovýchode.

Ruskí vojaci podľa správy používajú železničné trate na rýchly presun vojenského nákladu. Do železničnej stanice Kupiansk na východe Ukrajiny dorazili z ruského Belgorodu zbrane a technické vybavenie, uvádza ukrajinská armáda.

Tá zároveň oznámila, že sa jej podarilo opäť dobyť dedinu Osokorivka, ktorá sa nachádza na juhu Ukrajiny neďaleko mesta Cherson. BBC však upozorňuje na to, že sa jej tieto informácie nepodarilo nezávisle overiť. (bbc, tasr)

7.41 V Mariupole bolo zabitých už viac ako 5-tisíc civilistov, hovorí starosta.

Vadym Bojčenko uviedol, že ruské sily bombardovali nemocnice vrátane jednej, kde uhorelo 50 ľudí. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že ruská armáda za posledných 24 hodín zaútočila na mesto 118 náletmi.

Podľa Kyjeva ruskí vojaci zhromažďujú telá, aby zničili dôkazy o vojnových zločinoch. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Rusko blokuje humanitárny prístup do mesta, pretože chce skryť dôkazy o „tisícoch“ zabitých ľudí. „Myslím si, že Rusko sa bojí, že ak úspešne pošleme humanitárnu pomoc do Mariupola, potom celý svet uvidí, čo sa tu deje,“ poznamenal. 

„Mariupol je momentálne peklo. Tisíce ľudí boli zabitých alebo zranených,“ dodal. (the guardian)

6.08 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedol, že na stretnutí so svojimi partnermi z NATO a G7 bude žiadať o „všetky potrebné zbrane“.

Kuleba, ktorý by sa mal osobne zúčastniť na rokovaniach NATO v Bruseli, vo svojom videopríspevku povedal, že „hlavnou témou mojej diskusie v Bruseli bude dodávka všetkých potrebných zbraní Ukrajine“. Zároveň vyzval zahraničných spojencov Ukrajiny, aby voči Rusku uvalili maximálne sankcie.

„Jediný spôsob, ako odvrátiť ruskú vojnu rozširujúcu sa za hranice Ukrajiny, je poskytnúť nám plnú podporu. Maximálne sankcie. Všetky zbrane. Politika ,neprovokovať Putina‘ v posledných rokoch veľmi zlyhala,“ povedal Kuleba. (sky news, tasr)

4.02 Ukrajina môže „absolútne“ vyhrať vojnu proti Rusku, vyhlásil hovorca Pentagónu John Kirby.

„Samozrejme, že to môžu vyhrať. Dôkazom sú skutočné výsledky, ktoré vidíte každý deň. Určite môžu vyhrať,“ povedal Kirby.

Jeho vyjadrenie zaznelo v deň, keď americký minister zahraničných vecí Antony Blinken potvrdil, že USA budú aj naďalej podporovať Ukrajinu v jej boji proti Rusku. (sky news, tasr)

3.05 V garáži v ukrajinskom meste Hostomeľ bolo objavených 11 tiel.

Mŕtvymi sú údajne civilisti, ktorých zabili ruskí vojaci, uviedla DPA s tým, že tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Hostomeľ sa nachádza neďaleko metropoly Kyjev. Ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová v stredu uviedla, že v Hostomeli, ktorý 35 dní okupovali ruské sily, je nezvestných viac ako 400 ľudí.

„Po 35 dňoch okupácie je v Hostomeli nezvestných vyše 400 osôb. Svedkovia tvrdia, že niektorí z nich boli zabití, avšak kde sa nachádzajú ich pozostatky, nie je známe,“ povedala Denisovová. (dpa, ukrajinska pravda, tasr)

2.09 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Západ, aby sa dohodol na embargu na ruskú ropu. 

Ukrajinský prezident vo svojom najnovšom videoprejave povedal, že Moskva zarába na vývoze ropy toľko peňazí, že nemusí brať mierové rozhovory vážne. Vyzval preto „demokratický svet“, aby sa vyhýbal ruskej rope.

Zelenskyj taktiež povedal, že bude naďalej trvať na úplnom zablokovaní ruských bánk v medzinárodnom finančnom systéme. „Niektorí politici sa stále nevedia rozhodnúť, ako obmedziť tok petrodolárov a eur za ropu do Ruska, aby neohrozili svoje vlastné ekonomiky,“ povedal Zelenskyj.

„Jedinou otázkou je, koľko ukrajinských mužov, koľko ukrajinských žien bude môcť ruská armáda zabiť, kým vy, určití politici, a my vieme, kto ste, nájdete nejaké odhodlanie,“ dodal Zelenskyj. 

Vyhlásil tiež, že slabé sankcie dávajú Rusku povolenie na útok. „Západné krajiny dnes oznámili nový balík sankcií proti Ruskej federácii. Tento balík má veľkolepý vzhľad. Ale to nestačí,“ pokračoval.

„Stále sa to dá len ťažko nazvať úmerným zlu, ktoré svet videl v Buči,“ dodal. (sky news, tasr, bbc)

1.04 Česká vláda rozhodla o ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine.

Malo by ísť o obranné zbrane v hodnote 133 miliónov korún (približne 5,4 milióna eur).

„Ide o nešpecifikovaný vojenský materiál zo zásob Českej republiky,“ uviedla na tlačovej konferencii ministerka obrany Jana Černochová a dodala, že bližšie ho nemôže špecifikovať. Celková hodnota darovaného materiálu Ukrajine predstavuje už 1,1 miliardy korún. (čt24, tasr)

0.05 Z ukrajinských miest bolo v stredu evakuovaných cez humanitárne koridory 4 892 civilistov, uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

Úrady evakuovali ľudí cez 11 humanitárnych koridorov. Na porovnanie, v utorok bolo z ukrajinských miest evakuovaných 3 846 ľudí.

Medzinárodný výbor Červeného kríža v stredu na sociálnej sieti Twitter oznámil, že do ukrajinského mesta Záporožie ležiaceho na juhovýchode krajiny sa podarilo v stredu z obliehaného Mariupola a ďalších oblastí evakuovať vyše tisíc ľudí. (sky news, tasr)

Čo sa udialo v stredu 7. apríla:

Čítajte tiež

Vojna na Ukrajine Rusi sa stiahli z okolia Kyjeva a Černihiva, zrejme chystajú útok na východe

Postoj

Premiér Eduard Heger pôjde na Ukrajinu so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Stretnú sa s prezidentom Zelenským.