Vojna na Ukrajine Ukrajincom sa podarilo získať kontrolu nad 30 obcami v Kyjevskej oblasti

Dianie sledujeme online:

22.16 V sobotu sa podarilo z obliehaných ukrajinských miest evakuovať viac ako 4 200 civilistov. Ukrajinský denník Kyiv Independent hovorí o evakuáciách z oblasti Luhanska a z miest Mariupol a Berďansk.

21.54 Rusko podľa ukrajinského vyjednávača uviedlo, že návrhy mierovej zmluvy pokročili dosť na to, aby o nich mohli rokovať priamo prezidenti oboch krajín. Je možné, že tak v najbližších dňoch dôjde k rokovaniam medzi Putinom a Zelenským, informovala ČT 24. 

20.35 V ukrajinskom meste Buča severozápadne od Kyjeva ležalo na ulici najmenej 20 tiel v civilnom odeve. Spravodajcovia do tohto mesta, v ktorom sa v posledných týždňoch odohrávali ťažké boje, vstúpili spolu s ukrajinskými silami po tom, čo sa odtiaľ stiahli ruské jednotky.

Vo videu zverejnenom online bolo vidieť na ceste v obytnej oblasti Buče telá mužov, z ktorých jeden mal spútané ruky za chrbtom a vedľa neho ležal otvorený ukrajinský pas. Hoci príčina smrti týchto osôb nebola bezprostredne známa, najmenej jeden z nich mal na hlave strelné zranenie. Farba kože mŕtvych mužov mala bledý voskový odtieň, čo môže naznačovať, že tam ležali zrejme už niekoľko dní.

More and more bodies of civilians murdered by the occupiers are found in the liberated suburbs of #Kyiv.

The whole world must see the atrocities of the invaders. pic.twitter.com/cIzpTKbm5R

— NEXTA (@nexta_tv) April 2, 2022

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že nemajú informácie o identite obetí ani o tom, ako zomreli. „Toto územie nebolo pod kontrolou Ukrajiny“, keď boli zabití, povedal pre AFP pod podmienkou anonymity regionálny predstaviteľ. „Mohli by to byť civilisti zabití počas bombardovania alebo ich mohli zastreliť ruskí vojaci. Budú sa tým zaoberať poriadkové sily,“ dodal.

Starosta Buče Anatolij Fedoruk v sobotňajšom telefonáte pre AFP uviedol, že v masových hroboch bolo v tomto meste pochovaných už 280 ľudí. „Všetci títo ľudia boli zastrelení, zabití do tyla,“ povedal s tým, že išlo o mužov aj ženy a medzi mŕtvymi videl tiež 14-ročného chlapca. Mnohí zo zabitých ľudí mali na sebe, ako dodal, na znak toho, že nie sú ozbrojení, biele pásky. Niektorých z nich podľa jeho slov zabili, keď sa pokúsili prekročiť rieku Bučanka a dostať sa na územie pod kontrolou Ukrajiny.

Fedoruk dodal, že v uliciach zničeného mesta leží množstvo tiel, ktoré dosiaľ nemohli odviezť. Spravia tak, keď im na to ženisti udelia súhlas, a to „o tri až štyri dni“, dodal Fedoruk. Koľko civilistov prišlo počas bojov s ruskou armádou o život, podľa neho zatiaľ nie je možné odhadnúť.

Ukrajina v sobotu vyhlásila, že ruské sily ustupujú zo severných oblastí krajiny ležiacich neďaleko metropoly Kyjev a podľa všetkého sa chcú zamerať na útoky na východe a juhu Ukrajiny.

Mesto Buča, ktoré bolo tento týždeň oslobodené spod kontroly ruských síl, však v dôsledku ťažkých bojov zostalo zničené. Reportéri AFP uviedli, že v obytných blokoch bolo vidieť diery po výbuchoch granátov a na uliciach množstvo zničených áut. V Buči a neďalekom meste Irpiň prebiehali jedny z najtvrdších bojov od začiatku ruskej ofenzívy, ktorej cieľom bolo obkľúčiť hlavné mesto Kyjev. (tasr)

19.30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil ruských vojakov, ktorí ustupujú alebo sú vytláčaní ukrajinskými silami, že úmyselne nastražujú míny v oblastiach severnej Ukrajiny. 

„Na severe našej krajiny útočníci ustupujú. Je to pomalé, ale zjavné. Na niektorých miestach sú vytláčaní pomocou bojov, inde svoje pozície opúšťajú sami,“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom v sobotu.      

„Nastražujú míny na celom tomto území. Podmínované sú domy, vybavenie a dokonca aj telá mŕtvych ľudí,“ dodal. Pre svoje tvrdenia však nepredložil nijaké dôkazy.

Meanwhile Ukrainian drivers near Borodyanka of Kyiv region via @_catiko pic.twitter.com/WLRSLdhH5v

— Liveuamap (@Liveuamap) March 30, 2022

Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o komentár v tejto veci nereagovalo. Agentúra Reuters uvedené obvinenia prezidenta Zelenského nevedela nezávisle overiť.

Bezpečnostné zložky v sobotu po tom, ako sa v obci Dmytrivka západne od Kyjeva našlo za deň vyše 1 500 výbušnín, varovali ľudí žijúcich v mestách a obciach Kyjevskej oblasti, ktoré sa nedávno podarilo Ukrajine oslobodiť, aby boli opatrní.

Zelenskyj v tejto súvislosti dodal, že prebieha úsilie o zaistenie bezpečnosti daných oblastí a zneškodnenie mín. „Naďalej je však nemožné vrátiť sa k normálnemu životu, aký sme poznali,“ uviedol.

Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč v sobotu uviedol, že ukrajinské jednotky získali späť kontrolu nad viac ako 30 obcami v Kyjevskej oblasti vrátane miest Buča a Brovary. Na východnej a južnej Ukrajine však naďalej prebiehajú intenzívne boje, najmä o ovládnutie prístavného mesta Mariupol, dodal Arestovyč. (tasr)

18.06 Ukrajinu od začiatku ruskej invázie opustilo už takmer 4,14 milióna obyvateľov, pričom na Slovensko prišlo 294 885 z nich, vyplýva z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zverejnených v sobotu. 

UNHCR informoval, že z Ukrajiny utieklo celkovo 4 137 842 ľudí, čo je oproti piatku nárast o takmer 35 000. Zhruba 90 percent utečencov sú ženy a deti, keďže muži od 18 do 60 rokov majú zakázané opustiť krajinu. Okrem občanov ušlo z krajiny aj takmer 205 500 cudzincov, ktorí na Ukrajine študovali alebo pracovali, uviedla Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). 

Staršia žena sedí v utečeneckom centre 2. apríla 2022 vo Varšave. Foto - TASR/AP

OSN uviedla, že svoje domovy od začiatku ruskej vojenskej invázie opustilo viac ako desať miliónov Ukrajincov a takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby. Detský fond OSN (UNICEF) upozornil, že vojna vysídlila zhruba 4,5 milióna detí.

Z Ukrajiny ušlo do Poľska 2 405 703 ľudí vrátane 1,1 milióna detí. Rumunsko prijalo 629 917 utečencov z Ukrajiny, 391 592 ušlo do Moldavska a 379 988 prekročilo ukrajinsko-maďarské hranice. (tasr)

17.34  Ukrajinské jednotky získali naspäť kontrolu nad viac ako 30 obcami v Kyjevskej oblasti, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč s tým, že Ukrajina opäť ovládla i mestá Buča a Brovary.

Ako informovala televízia Sky News, Arestovyč súčasne upozornil, že na východnej a južnej Ukrajine naďalej prebiehajú intenzívne boje, najmä o ovládnutie prístavného mesta Mariupol.

Ďalší poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak v sobotu potvrdil, že ruské sily sa „rýchlo sťahujú“ z Kyjevskej a Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny.

Video zverejnené na Twitteri zachytáva telá mŕtvych civilistov v uliciach Buče:

„Vzhľadom na všetky pohyby a koncentráciu okupačných jednotiek je celkom jasné, že Rusko zvolilo ako prioritnú inú taktiku,“ dodal Podoľak v správe na sieti Telegram.

Podľa neho ruské jednotky majú za úlohu „stiahnuť sa smerom na východ a juh, udržať si kontrolu nad rozsiahlymi okupovanými územiami (nielen v Doneckej a Luhanskej oblasti) a tam si upevniť pozície (...), aby mohli diktovať svoje podmienky“.

Britská spravodajská televízia Sky News s odvolaním sa na britské ministerstvo obrany v sobotu informovala, že ruské sily sa stiahli aj zo strategicky kľúčového letiska Hostomeľ neďaleko Kyjeva. (tasr)

16.28 Ukrajinská vláda očakáva, že sa v priebehu soboty v krajine otvorí sedem evakuačných koridorov, oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, infomovala o tom spravodajská stanica CNN. 

Vereščuková v sobotu na Facebooku potvrdila, že jeden koridor povedie z Mariupola do Záporožia. Do Záporožia ešte v piatok dorazila kolóna 42 autobusov, ktoré viezli evakuovaných obyvateľov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. Autobusy viezli ľudí, ktorým sa predtým podarilo utiecť z Mariupola do Ruskom okupovaného mesta Berďansk. Odtiaľ boli autobusmi prevezení do Záporožia vyše 200 kilometrov severozápadne od Mariupola.

Ďalšie oznámené humanitárne koridory budú viesť z mesta Berďansk do Záporožia a z miest Rubižne, Severodoneck, Popasna a Lysyčansk do mesta Bachmut, približuje CNN.

Z Mariupola evakuovali v priebehu piatka do bezpečia vyše 3 000 ľudí, z rôznych ukrajinských miest sa v včera podarilo evakuovať celkovo 6 266 ľudí. (tasr)

15.31 Najmenej štyri osoby utrpeli zranenia v juhoukrajinskom meste Enerhodar, keď ruské sily násilným spôsobom rozohnali demonštráciu proti okupácii.  Počas zásahu bolo zadržaných niekoľko protestujúcich.

„Okupanti rozohnávajú protestujúcich explóziami,“ uviedla správa mesta v aplikácii Telegram, kde zverejnila aj video zobrazujúce, ako na námestie dopadlo niekoľko omračujúcich granátov a na mieste bolo tiež vidieť stúpať biely dym.

„Dnes ráno sa obyvatelia mesta zhromaždili na pokojnej demonštrácii na podporu Ukrajiny. Spievali hymnu a zhovárali sa... keď sa začali rozchádzať, zastali tam policajné dodávky a útočníci začali miestnych ľudí do nich tlačiť,“ napísala na Telegrame ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom, ktorú citovala stanica BBC.

Spoločnosť dodala, že v priebehu niekoľkých minút mestom otriasli výbuchy a rozsiahle ostreľovanie a vystrašení ľudia sa rozutekali. Niektorých zo zranených by mali po ošetrení v nemocnici prepustiť ešte počas soboty. Neďaleko Enerhodaru sa nachádza Záporožská jadrová elektráreň – najväčšia v Európe –, ktorej sa 4. marca zmocnili ruské jednotky a vyvolali poplach, keď ostreľovanie spôsobilo požiar vo výcvikovom zariadení. (tasr)

14.40 Ruská vesmírna agentúra Roskosmos obnoví normálne vzťahy so svojimi partnermi v rámci prevádzky medzinárodnej vesmírnej stanice ISS až po zrušení sankcií, ktoré Západ uvalil na Moskvu. V sobotu to povedal šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin.

Cieľom sankcií, ktoré krajiny Západu uvalili na Moskvu v dôsledku jej útoku na Ukrajinu, je podľa Rogozina „zabiť ruskú ekonomiku a uvrhnúť našich ľudí do zúfalstva a hladu“.

„Preto som presvedčený, že obnovenie normálnych vzťahov medzi partnermi na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a inými projektmi je možné len úplným a bezpodmienečným odstránením týchto nezákonných sankcií,“ napísal Rogozin na sociálnych sieťach.

Napriek napätiu medzi Ruskom a Západom spolu kozmonauti na ISS aj naďalej do istej miery spolupracujú, v stredu sa americký astronaut Mark Vande Hei spolu s dvoma ruskými kolegami vrátil na Zem na ruskej vesmírnej lodi Sojuz.

Rogozin však avizoval, že Roskosmos čoskoro predloží úradom svoje návrhy o tom, kedy úplne ukončiť spoluprácu s vesmírnymi agentúrami Spojených štátov, Kanady, EÚ a Japonska. Šéf Roskosmosu predtým vyhlásil, že sankcie Západu uvalené voči Moskve by mohli spôsobiť pád ISS.

Európska vesmírna agentúra (ESA) v marci oznámila, že pozastavuje spoluprácu s Roskosmosom na misii ExoMars, ktorá má na Mars dopraviť prieskumné vozidlo. (tasr)

14.05 Neďaleko hlavného mesta Kyjev našli telo ukrajinského novinára a dokumentárneho fotografa Maxa Levina (40), ktorý bol nezvestný vyše dvoch týždňov. V sobotu to oznámil šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, informuje agentúra AFP. 

„(Levin) zmizol v Kyjevskej oblasti na mieste prebiehajúceho konfliktu 13. marca. Jeho telo bolo nájdené 1. apríla v obci Huta-Mežyhirska,“ uviedol Jermak na Telegrame.

Miestna nezisková organizácia Masmediálny inštitút citovala predbežné zistenia prokuratúry, podľa ktorých žurnalistu usmrtili „dve strely“ vypálené príslušníkmi ruskej armády.

Max Levin, otec štyroch detí, dlhodobo pracoval pre ukrajinský spravodajský portál LB.ua, ako aj pre medzinárodné médiá vrátane agentúr Reuters, AP a stanice BBC. (tasr)

13.27 Pápež František na aktuálnej návšteve Malty podľa agentúry Reuters doteraz najtvrdšie skritizoval Rusko a jeho prezidenta za inváziu na Ukrajinu. Aj keď priamo nemenoval Vladimira Putina, povedal, že istý „potentát“ podnecuje konflikty z nacionalistických pohnútok.

„Z východu Európy, z krajiny, kde vychádza slnko, sa teraz rozšírili temné tiene vojny. Mysleli sme si, že invázia do iných krajín, divoké pouličné boje a atómové hrozby sú ponurými spomienkami na vzdialenú minulosť,“ povedal pápež v prejave k maltským predstaviteľom. „Avšak ľadové vetry vojny, ktoré prinášajú len smrť, skazu a nenávisť, sa mocne opreli do životov mnohých ľudí a zasiahli nás všetkých,“ dodal.

„Zase znovu nejaký potentát, bohužiaľ, v zajatí anachronických tvrdení týkajúcich sa nacionalistických záujmov, vyvoláva a podnecuje konflikty, zatiaľ čo obyčajní ľudia cítia potrebu budovať budúcnosť, ktorá buď bude spoločná, alebo nebude vôbec,“ vyhlásil pričom však nespomenul priamo Rusko ani Putina. Zároveň rázne odsúdil „neoprávnenú agresiu" a „zverstvá" páchané počas vojny.

Pápež už predtým odmietol používať v súvislosti s vojnou na Ukrajine terminológiu Kremľa, ktorý o invázii hovorí ako o špeciálnej vojenskej operácii. (čtk, reuters)

Vatikánska sedma Ďalšie zbrane a sankcie? Šialenstvo! Po kritike agresora pápež zacielil na Západ

Imrich Gazda

Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Imricha Gazdu.

13.15 Ruské jednotky sa dávajú na rýchly ústup z oblastí v okolí Kyjeva i mesta Černihiv na severnej Ukrajine.

Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na sobotné vyhlásenie ukrajinského prezidentského poradcu Mychajla Podoľaka.

„V súvislosti s rýchlym ústupom Rusov z oblastí Kyjeva i Černihiva... je úplne jasné, že Rusko zvolilo novú taktiku: ustúpiť na východ a na juh,“ uviedol Podoľak na sociálnych webových sieťach.

Červený kríž sa podľa AFP medzitým pripravuje na ďalší pokus o bezpečný odsun civilistov z obliehaného prístavného mesta Mariupol na juhu Ukrajiny. Už v noci na sobotu oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, že z Mariupola evakuovali v priebehu piatka do bezpečia vyše 3000 ľudí.

Reportér AFP v piatok neskoro večer zase uviedol, že do ukrajinského mesta Záporožie dorazila kolóna asi 30 autobusov vezúcich Mariupolčanov.

Podoľak na Twitteri v sobotu ďalej napísal, že ruské jednotky sa po zjavnom ústupe od Kyjeva a Černihiva začali koncentrovať na východe a na juhu Ukrajiny. Ich cieľom je pritom podľa Podoľaka čo najpevnejšie ovládnuť široký pás okupovaného územia, zriadiť tam protivzdušnú obranu, čo najviac zredukovať svoje straty a začať diktovať podmienky.

„Bez ťažkých zbraní sa nám (však Rusov) nepodarí vyhnať,“ poznamenal poradca prezidenta Zelenského. (tasr)

11.44 Ukrajinská armáda naďalej zatláča v bojoch neďaleko Kyjeva ruské jednotky, uviedli podľa agentúry DPA britské tajné služby.

Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany sa už ruské jednotky údajne stiahli z letiska v Hostomeli, o ktoré sa zvádzajú intenzívne boje už od prvého dňa vojnového konfliktu na Ukrajine.

Ukrajina „opäť získala niekoľko dedín“, píše sa v najnovšej krátkej správe britského rezortu obrany.

„Na východe Ukrajiny zabezpečili ukrajinské jednotky po ťažkých bojoch uvoľnenie hlavnej dopravnej tepny v južnom Charkove,“ uvádza britské ministerstvo. (tasr)

09.15  Ruské rakety zasiahli v sobotu na strednej Ukrajine dve mestá, pričom zničili ich infraštruktúru i obytné budovy. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne oficiálne zdroje.

„Poltava: Raketa zničila v noci jeden z hospodárskych objektov. Kremenčuk: Ráno mnoho útokov na mesto,“ napísal na internete šéf Poltavskej oblasti Dmytro Lunin.

Poltava je hlavným mestom administratívneho územného celku Poltavská oblasť, rozkladajúceho sa východe od ukrajinskej metropoly Kyjev. Kremenčuk je zase jedným z najdôležitejších miest v tomto regióne.

O prípadných obetiach na životoch či zranených neboli bezprostredné informácie. O útoku informoval aj ukrajinský denník Kyiv Independent, odvolával sa však na rovnaký zdroj. 

07.48 Americké ministerstvo obrany v noci na sobotu oznámilo, že Ukrajine poskytne ďalšiu vojenskú pomoc, tentoraz v hodnote 300 miliónov dolárov. Pomoc bude určená na posilnenie ukrajinských obranných kapacít. 

Hovorca Pentagónu John Kirby priblížil, že pôjde o laserom navádzané raketové systémy, bezpilotné lietadlá, obrnené vozidlá, zariadenia na nočné videnie a muníciu. Súčasťou balíka pomoci majú byť aj zdravotnícky materiál, terénne vybavenie či náhradné diely.

Kirby dodal, že USA už Kyjevu poskytli od začiatku ruskej invázie bezpečnostnú pomoc v hodnote vyše 1,6 miliardy dolárov.

Noviny The New York Times (NYT) v piatok večer zároveň informovali, že USA sa na žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského rozhodli spolupracovať so spojencami aj na prevoze tankov sovietskeho typu z ich územia na Ukrajinu. 

Išlo by o prvý prípad, keď by USA pomohli s takýmto presunom tankov. Podrobnosti o tom, z ktorých krajín by sa mal presun uskutočniť ani o aký počet tankov by išlo, však neboli bezprostredne známe.  NYT vo svojej správe citujú nemenovaného amerického predstaviteľa oboznámeného so situáciou. Uvádza pritom, že zmienené tanky by mali Ukrajine umožniť delostreleckú paľbu na veľké vzdialenosti – na ruské ciele v Donbase. 

07.21 Z obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol evakuovali v piatok do bezpečia vyše 3 000 ľudí. Povedal to v noci sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého citovala agentúra AFP.

Zelenskyj uviedol, že v piatok „fungovali humanitárne koridory v troch oblastiach: Doneckej, Luhanskej a Záporožskej“. Evakuovať sa podľa neho podarilo celkovo „6 266 ľudí vrátane 3 071 z Mariupola“. Zelenskyj podľa stanice BBC dodal, že Ukrajina sa okrem toho s Ruskom dohoduje na „odvoze mŕtvych a zranených“ z Mariupola, pričom úlohu sprostredkovateľa v tejto otázke zohráva Turecko.

Spravodajca agentúry AFP v piatok neskoro večer informoval, že do ukrajinského mesta Záporožie dorazila kolóna asi 30 autobusov vezúcich obyvateľov z Mariupola. Niektoré z autobusov privážali ľudí, ktorí utiekli vlastnými dopravnými prostriedkami z Mariupola, a neskôr ich z iných miest previezli autobusmi do Záporožia.

Nebolo preto bezprostredne zrejmé, či Zelenskyj a spravodajca AFP hovorili o rovnakých evakuovaných osobách. (tasr)

07.10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom najnovšom nočnom videoprejave Rusko opäť obvinil z ďalších vojnových zločinov. Uviedol napríklad aj to, že Moskva sa pokúša odvádzať do boja ako brancov aj ľudí z anektovaného Krymu. Informuje o tom spravodajkyňa denníka The Guardian.

Zelenskyj ďalej povedal, že ruskí vojaci sa zo severu Ukrajiny sťahujú „pomalým, ale viditeľným“ spôsobom. Dodal, že v niektorých prípadoch ich vytlačili ukrajinské sily, ale v iných odišli aj z vlastnej vôle.

„Ostáva po nich úplná pohroma a množstvo nebezpečenstiev, to je pravda,“ povedal.

Rusi podľa jeho slov oblasť pri svojom odsune zamínujú, a to dokonca v okolí domov či mŕtvol ležiaciach na zemi, cituje ho agentúra AP. Zelenskyj zároveň varoval, že aj pri odsune môžu pokračovať aj s bombardovaním.

„Každý, kto sa do tejto oblasti vráti, musí byť veľmi opatrný,“ pokračoval ukrajinský prezident. „Stále nie je možné vrátiť sa k normálnemu život, aký bol predtým... Počkajte, kým bude naša zem vyčistená (odmínovaná) a kým si nebudete istí, že nie je možné ďalšie ostreľovanie,“ dodal.

Zelenskyj ďalej uviedol, že na východe krajiny je situácia „aj naďalej mimoriadne ťažká“. Okrem toho povedal, že ruské sily sa hromadia v Donbase smerom na Charkov a „chystajú sa na ešte silnejšie“ útoky. „Sú pred nami ťažké boje. Nemôžeme si myslieť, že sme už prešli všetkými skúškami,“ dodal.

Ukrajinský prezident okrem toho uviedol, že začiatok ruskej brannej sezóny priniesol tento rok „zaručenú smrť pre mnohých mladých chlapcov“. Ruským rodinám zároveň adresoval varovanie: „Nepotrebujeme tu ďalších mŕtvych ľudí. Zachráňte svoje deti, aby sa z nich nestali zloduchovia. Neposielajte ich do armády. Urobte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste ich udržali nažive. Nechajte ich doma,“ povedal.

Rusko obvinil aj z toho, že sa snaží brať do armády aj ľudí z anektovaného polostrova Krym, čo označil za porušenie humanitárneho práva, a Západ vyzval na uvalenie ďalších sankcií. Na obyvateľov Krymu apeloval, aby do ruskej armády vstúpiť odmietli. Ak by sa im to však nepodarilo, majú sa podľa jeho slov „pri prvej príležitosti“ vzdať ukrajinskej armáde. „My to všetko pochopíme. Ostanete žiť,“ dodal.

Zelenskyj okrem toho informoval, že Rusko dosadilo v niektorých oblastiach na juhu Ukrajiny do vedenia prorusky zmýšľajúcich „dočasných lídrov“, ktorí sa vyhrážajú zamestnancom miestnych úradov či podnikov a nútia ich k spolupráci. Zelenskyj v tejto súvislosti upozornil, že následkom bude čeliť každý, kto sa stane takýmto vodcom, čiže, ako povedal, „kolaborantom“.

Zelenskyj predtým v rozhovore pre stanicu Fox News uviedol, že sankcie, ktoré na Moskvu uvalil Západ v dôsledku invázie, zjavne fungujú. Potrebné je však podľa jeho slov vyvíjať ďalší tlak. (tasr)

06.20 Do ukrajinského mesta Záporožie dorazila v piatok kolóna autobusov vezúcich evakuovaných obyvateľov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. Informoval o tom priamo z miesta spravodajca agentúry AFP.

Autobusy viezli ľudí, ktorým sa predtým podarilo utiecť z Mariupola do Ruskom okupovaného mesta Berďansk. Odtiaľ boli autobusmi prevezení do Záporožia ležiaceho vyše 200 kilometrov severozápadne od Mariupola. Uviedli to samotní evakuovaní aj tamojší predstavitelia.

Ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková prostredníctvom aplikácie Telegram zverejnila počas piatka videozáznam, v ktorom potvrdila, že evakuácie prebiehajú úspešne.

„Vedzte a verte: sme s vami,“ prihovorila sa obyvateľom Mariupola. „Dnes, keď nahrávame toto video, sú autobusy už na ceste a vezú obyvateľov Mariupola do bezpečia; 42 autobusov,“ povedala.

AFP uvádza, že jej spravodajca neskôr v Záporoží narátal približne 30 z týchto autobusov s obyvateľmi z Mariupola.

„Vieme, ako veľmi chcete byť zachránení. Budeme sa každý deň snažiť a pokúšať uspieť v tom, aby ste dostali šancu na odchod z tohto mesta, a čo je najdôležitejšie, aj (šancu) na žiť pokojný život,“ uviedla tiež Vereščuková v zmienenom zázname. (tasr)

05.15 Ukrajinský minister zahraničných vecí oznámil, že so svojím americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom telefonicky hovoril o hospodárskom a vojenskom posilnení Ukrajiny.

„Telefonoval som s Blinkenom o krokoch na posilnenie Ukrajiny hospodársky a vojensky, aby sme mohli aj naďalej účinne odvracať ďalšie ruské útoky,“ napísal Kuleba. Ukrajinský šéf diplomacie sa zároveň Spojeným štátom poďakoval za podporu, ktorú už jeho krajine poskytli. Kuleba takisto napísal, že budú nasledovať ďalšie „zásahy“ voči ruskej ekonomike, finančnému systému a obchodu.

Blinken na Twitteri uviedol, že s Kulebom viedol „užitočný“ rozhovor. „Bolo dobré nadviazať na naše nedávne stretnutie vo Varšave s cieľom prediskutovať spôsoby, akými USA, (ich) spojenci a partneri pomáhajú Ukrajine brániť sa proti nevyprovokovanej a neoprávnenej vojne (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ napísal. (tasr)

Čo sa udialo v piatok 1. apríla:

Vojna na Ukrajine Pomôžeme vám obnoviť krajinu, vyhlásila v Kyjeve šéfka europarlamentu

Postoj

„Európsky parlament, Európska únia a ľudia v Európe stoja pri Ukrajine. Preto som dnes tu,“ povedala Roberta Metsolová.