Komentáre a názory 28. október 2015

Byť kňazom nie je na osem hodín denne (Reakcia )

Ľudovít Malý
Ľudovít Malý
Prinášame reakciu kňaza Ľudovíta Malého na rozhovor s profesorom Jánom Dudom s titulkom Kňazi by mali pracovať aspoň osem hodín denne.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Ľudovít Malý

Byť kňazom nie je na osem hodín denne (Reakcia )
Prinášame reakciu kňaza Ľudovíta Malého na rozhovor s profesorom Jánom Dudom s titulkom Kňazi by mali pracovať aspoň osem hodín denne.

Nepochybujem o tom, že vdp. profesor Ján Duda svoje slová v článku Kňazi by mali pracovať aspoň osem hodín denne myslel úprimne a v princípe s ním súhlasím. Avšak už samotný názov zmieneného príspevku vyvolával dojem, akoby kňazi nepracovali dostatočne, akoby odslúžením „omšičky“ mali fajront. Cítil som, že by bolo žiaduce doplniť pohľad na činnosť kňaza práve z tej perspektívy, ktorá mi v názoroch môjho brata v kňazskej službe vyslovene chýbala a ktorá neraz chýba aj kresťanom.

Výrok profesora Jána Dudu, súdneho vikára spišskej diecézy, že „... je dôležité, aby kňazi pracovali aspoň 8 hodín denne, tak ako každý iný človek“ (denník Postoj 17. 10. 2015), považujem za nie príliš šťastný. Nik nepochybuje o tom, že aj kňaz má pracovať. Má sa však práca kňaza porovnávať s prácou „každého iného človeka“? Povedzme taký pastoračný kňaz. Síce žije medzi ľuďmi, ale charakter jeho života je odlišný od života „každého iného človeka“.

Kňazstvo, ktoré kňaz prijal, nie je prácou, ale poslaním. Katolícky kňaz nie je zamestnancom svetskej  firmy, aby sme sa na jeho činnosť pozerali optikou 8-hodinového pracovného času. Poslanie kňaza nemožno zúžiť na osem hodín aktivít denne, pretože obsahuje iný rozmer.

Ako hodnotiť úspech kňaza

V čom je teda problém? V chápaní identity a poslania kňaza. Mylné predstavy plodia mylné očakávania. Často sa ako meradlo úspešnosti kňaza používajú len vonkajšie aktivity. Koľko toho vybudoval, opravil, zabezpečil, koľko stretiek zorganizoval atď. Netvrdím, že to nie je potrebné. Ak však chýba vyváženosť a vonkajšie aktivity nie sú nesené tými vnútornými, príde k vyprázdneniu. Do akej miery vlastne môžeme hodnotiť úspešnosť kňaza?

Kňaz je rozsievač Božieho slova. Ak Boh požehná jeho činnosť, úroda neprichádza hneď, ale neskôr, po dlhom, niekedy po veľmi dlhom období. Kým však nejaká úroda príde, okrem zveľaďovania toho, čo bolo zasiate, treba čakať, dúfať a modliť sa. Najmä trpezlivosť čakať chýba dnešnému človeku. A môže chýbať aj kňazovi.

Vyváženosť je práve v tom, že to, čo zasejeme vonkajšími aktivitami, musíme nechať dozrieť. A dozrievanie i úroda je Božia vec, Božia aktivita. Zaujímavé je, ako to funguje v prírode. Okamih siatia je najkratší zo všetkých činností. Dlhšie trvá príprava pôdy a najdlhšie je dozrievanie, teda čas čakania na úrodu. Preto musím polemizovať aj o ďalšom výroku súdneho vikára: „... kňazom sa predsa stal každý preto, aby bol aktívny, aby konal.“  Mnohoraké aktivity patria do života kňaza, ale, ako učí Benedikt XVI., kňazstvo nie je v prvom rade súborom aktivít, je to požiadavka žiť istým spôsobom.

Ten istý pápež zdôrazňuje, že: „Aby boli s ním (s Kristom) – to je prvá a základná časť kňazského povolania.“

Dá sa a je vôbec vhodné započítavať do nejakého 8hodinového pracovného času čas strávený osobnou modlitbou, modlitbou za zverený ľud (tá patrí medzi najvážnejšie povinnosti), rozjímaním, slávením liturgie hodín, počúvaním Sv. Písma? Veď práve toto je primárny spôsob, ako kňaz prebýva so svojím Majstrom. Nevynímajúc dôležitý čas strávený prípravou kázní, katechéz, príhovorov, štúdiom.  

A to je činnosť, ktorú síce nemožno merať vonkajšou aktivitou, ale v konečnom dôsledku je najdôležitejšia. „Naopak platí, že kňazstvo je len vtedy pravé, keď skrze ohlasovanie zmení svet silou modlitby, ktorá má väčší dosah než všetky naše skutky...“ tvrdí Benedikt XVI. Zjednodušene možno povedať, že kňaz „pracuje“ najprv a hlavne tak, že je so svojím Pánom vyššie spomenutými spôsobmi, aby mohol byť účinne s tými, ktorí sú mu zverení, a robiť, čo je potrebné. Ľudia túžia v kňazovi spoznať nielen normálneho človeka, ale najmä priateľa Ježiša Krista, „Božieho chlapíka“, takého, ktorý je blízko Bohu, aby mohol byť blízko ľuďom.

Nielen ľudia sa majú oprieť o službu kňaza, ale i kňaz sa má oprieť o pomoc ľudí.Zdieľať


Sú kňazi, ktorí nevyužívajú efektívne čas, majú veľké rezervy, nedávajú dobrý príklad..., aj to patrí k „mysteriu iniquitatis“. Z vlastnej skúsenosti však musím povedať, že je viac kňazov, ktorí „ idú naplno“. A väčšina z nich sa má čo obracať, aby stihla všetky povinnosti tak ako treba a k nim pridávajú nie málo navyše. Práve mnohí z nich s počudovaním čítali vety o tom, že by mali pracovať aspoň 8 hodín „tak ako každý iný človek“.

Kto kňazstvo chápe ako poslanie, službu spoločenstvu, komu nie je cudzie slovo obeta, tomu netreba hovoriť o 8-hodinovom pracovnom čase, ten poslúži aj mimo úradných hodín, ak je to možné. Kňaz nemusí chodiť do práce, on sa do práce budí a s ňou líha, lebo je to súčasť jeho bytia. Že treba zmeniť prístup kňazov k ľuďom? Áno, niektorí by to mali urobiť. Možno ešte skôr by títo kňazi mali zmeniť prístup k sebe.

Byť normálny

Pravdou však ostáva, že v oblasti prístupu k ľuďom máme rezervy, na ktorých budeme musieť popracovať. Zároveň si myslím, že podobne by mali v niektorých prípadoch urobiť aj ľudia. Napríklad v tom, ako vnímajú poslanie kňaza, aké sú ich očakávania od kňaza, aká je ich ochota pomôcť kňazovi vo farnosti alebo v boji s jeho slabosťami. Nielen ľudia sa majú oprieť o službu kňaza, ale i kňaz sa má oprieť o pomoc ľudí.

Skôr ako meranie času práce kňaza by nás mala zaujímať odpoveď na otázku: Ako v týchto časoch urobiť poslanie kňaza účinnejším? Myslím, že nie zvyšovaním množstva aktivít, ale rovnomernejším rozložením síl. Plnším žitím svojej charizmy: kňaz má byť odborník na duchovný život a nie kvalitu strešnej krytiny. Primeranou prípravou na to, v čom má byť kňaz naozaj doma (Služobník Božieho slova).

Nie na všetko sám, ale dať priestor ľuďom (a „občas“ aj Duchu Svätému). Byť normálny, nepovažovať sa za nenahraditeľného (zmysel pre humor iste prospeje) a nezabudnúť, že svet spasil Kristus, nie my.

Keď k tomu pridáme serióznu permanentnú osobnostnú i odbornú formáciu (ako žalostne nám kňazom toto chýba), zmysel pre kňazské spoločenstvo, primeraný oddych, zo strany biskupa seriózny záujem, pravdivý postoj a bratský prístup a aspoň štipku záujmu zo strany veriacich, nebude toľko excesov, vybočení a pádov kňazov a ich služba bude iste účinnejšia.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0