Lídri EÚ sa ani po troch dňoch nedokázali dohodnúť na pláne obnovy

Stanoviská štátov sa do pondelkového rána - napriek niekoľkým kompromisným návrhom z dielne predsedu Európskej komisie Charlesa Michela - nepodarilo zjednotiť. Rokovanie lídrov krajín EÚ o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 – 2027 a o fonde obnovy, sa počas troch dní postupne vyvíjalo a zmeny sa niekoľkokrát dočkal pôvodný návrh predsedu Európskej rady Charlesa Michela.

Ten počítal pre nasledujúce roky s rozdelením viac ako 1,82 bilióna eur z tohto rozpočtového dvojbalíka, no narazil na odpor niektorých štátov na čele s Holandskom, ktoré požadovali pri fonde obnovy výrazné zníženie grantov a zvýšenie podielu pôžičiek.

Zatiaľ čo Michel pôvodne navrhoval vyčleniť z celkového balíka 750 miliárd eur na grantový systém 500 miliárd eur a na pôžičky sumu 250 miliárd eur, v záujme dosiahnutia dohody v sobotu navrhol zníženie grantov na 450 miliárd eur. Štáty šetrnej štvorky Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko (F4) však požadovali pokles výšky grantov na necelých 300 miliárd eur. Proti tomu sa zasa postavili krajiny južného krídla EÚ najmä Taliansko a Španielsko, ktoré by mali z grantov najviac profitovať.

Rozpory zostali napríklad v možnostiach štátov ovplyvňovať vyplácanie prostriedkov z fondu obnovy. Holandský premiér Mark Rutte chcel, aby preplatenie prostriedkov museli schváliť všetky krajiny, a nie iba Európska komisia. Michel navrhol, aby oprávnenosť vyplatenia financií v prípade nesúhlasu niektorého z členských štátov posúdila Európska rada alebo rada ministrov financií EÚ.

Kontroverzným bodom v Michelovom návrhu, najmä pre Maďarsko a Poľsko, bolo naviazanie vyplatenie financií na plnení kritérií právneho štátu. Pre veľkú časť štátov však išlo o zásadnú otázku a nechceli tento bod z pripravovanej dohody vypustiť. Francúzsky prezident Emanuel Macron pred nedeľňajším rokovaním k tejto téme uviedol, že existuje "veľký konsenzus, ktorý hovorí, že sa (tejto témy) nesmieme vzdať".

Práve tému právneho štátu podľa internetového portálu politico.eu využívali štáty F4 počas nočného rokovania, aby odvrátili diskusiu o výške grantov z fondu obnovy. Postoj týchto štátov však podľa portálu už nebol jednotný a proti grantom na obnovu európskej ekonomiky naďalej vystupovali najmä Holandsko a Rakúsko. Ďalšie spoločné zasadnutie hláv štátov EÚ je naplánované na 16.00 hod.

Počas pracovnej nedeľnej večere Michel vyzval lídrov EÚ, aby našli spoločnú dohodu a ukázali svojim občanom a zvyšku sveta, že dokážu konať spoločne v ťažkých časoch. "Moja otázka znie: je 27 vedúcich predstaviteľov Európy zodpovedných za budovanie európskej jednoty a dôvery? Alebo predstavíme uplakanú tvár slabej Európy, oslabenej nedôverou jej občanov?" uviedol Michel a pripomenul, že počas troch dní si pozorne vypočul stanoviská každého jedného premiéra a prezidenta.

Menej diplomaticky sa v nedeľu večer vyjadril taliansky premiér Giuseppe Conte, keď svojmu holandskému kolegovi Markovi Ruttemu povedal, že sa pre svoj tvrdý postoj na summite možno stane na pár dní hrdinom vo svojej krajine, ale po niekoľkých týždňoch ho budú všetci európski občania viniť za zablokovanie primeranej a účinnej európskej reakcie na súčasnú krízu.

Mimoriadny júlový summit rokujúci o pláne hospodárskej obnovy po koronakríze má šancu zapísať sa do histórie, ak svojou dĺžkou prekoná summit z Nice zo 7. až 10. decembra 2000. Ten bol považovaný za historický nielen kvôli dĺžke trvania (štyri dni a tri noci), ale aj kvôli dohode, ktorá umožnila veľké rozširovanie EÚ