SaS chce, aby ministerka Kalavská vysvetlila dotácie pre nemocnice

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v reakcii pre TASR uviedlo, že tento krok umožní ďalší rozvoj aktivít týchto zariadení, ktoré by mali viesť k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti pre pacientov.

"Na prvý pohľad to znie dobre, je tu však jeden veľký otáznik - prečo ide tri mesiace pred voľbami dotovať ziskové nemocnice, zatiaľ čo napríklad 13 fakultných a univerzitných nemocníc, patriacich pod rezort zdravotníctva, zápasí s dlhmi," konštatovala poslankyňa NR SR Jana Cigániková (SaS). Tvrdí, že toto rozhodnutie Kalavskej spochybnil aj Úrad vlády SR a Ministerstvo financií SR.

Členka parlamentného zdravotníckeho výboru poukázala na to, že najviac z tejto sumy by mal získať Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH), a to päť miliónov eur. Tri milióny eur by mal dostať Východoslovenský onkologický ústav (VOÚ) a po dva milióny eur Stredoslovenský a Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (SÚSCH a VÚSCH), a tiež nemocnica v Poprade.

"V akciových spoločnostiach poskytujúcich zdravotnú starostlivosť a v ostatných zdravotníckych zariadeniach s inou právnou formou má MZ SR záujem za účelom rozvoja realizovať investície, ktoré budú viesť k ďalšiemu zlepšeniu zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Zvýšenie základného imania v uvedených akciových spoločnostiach umožní ďalší rozvoj ich aktivít, ako aj poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, v zmysle predkladaného návrhu materiálu," komentovalo ministerstvo.

MZ SR tiež prízvukovalo, že pri zvýšení základného imania v akciových spoločnostiach postupuje zodpovedne. "Tak, aby bolo v súlade s pravidlami Európskej únie, zákonnej úpravy v oblasti štátnej pomoci, ako aj s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi SR," komentovala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Ako dodala, MZ SR myslí na celý segment zdravotníctva. "Tento rok sa mohli nemocnice uchádzať o historicky najvyššiu sumu, 100 miliónov eur z kapitálových výdavkov. Tieto peniaze mohli investovať do rekonštrukcie, modernizácie či nového prístrojového vybavenia. O peniaze z kapitálových výdavkov sa mohli zdravotnícke zariadenia uchádzať aj v predchádzajúcich rokoch – v roku 2018 o 70 miliónov eur a v roku 2017 taktiež o 70 miliónov eur," povedala.

Rovnako poukázala na to, že sa nemocnice môžu uchádzať aj o peniaze z eurofondov. Tie môžu investovať do svojho rozvoja. "V rámci Integrovaného regionálneho operačného programu v programovom období 2014 až 2020 bolo doposiaľ podporených 28 nemocníc v celkovej sume nenávratného finančného príspevku vo výške takmer 187 miliónov eur. Predmetom podpory sú okrem technologických investícií do modernizácie vybavenia nemocníc aj stavebné práce, rekonštrukcia či modernizácia stavieb a stavebné úpravy," uzavrela.