Slováci si najčastejšie sporia na nečakané výdavky a na dôchodok

V prieskume, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), potvrdzujú vlastníctvo úspor dve tretiny Slovákov (66 %). Výrazne pritom prevažujú ľudia bez záväzkov po splatnosti, z ktorých má úspory plných 78 %. Sporia však tiež dlžníci, z ktorých má úspory viac než polovica (54 %) oslovených. O niečo viac sporia muži (70 %) než ženy (63 %), naopak, takmer vyrovnaný je podiel ľudí s úsporami v rámci všetkých vekových kategórií.

Podiel ľudí s úsporami výrazne rastie s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Úspory má 77 % ľudí s vysokoškolským vzdelaním, 69 % so stredoškolským vzdelaním s maturitou (bez maturity 54 %) a 55 % Slovákov so základným vzdelaním. Podľa prieskumu sporia Slováci podobne bez ohľadu na to, v akom veľkom meste žijú, ale o niečo viac sporia v Prešovskom a Žilinskom kraji.

"Pozitívne vnímame fakt, že podľa výsledkov prieskumu zastávajú podobný prístup k sporeniu ľudia vo všetkých vekových kategóriách – vrátane tej najnižšej medzi 18 a 24 rokmi. Slováci majú peniaze najčastejšie uložené na sporiacom a bežnom účte v banke, výnimkou nie sú úspory v hotovosti," komentuje prieskum Jana Žaludová zo spoločnosti.

Cieľom sporenia je najmä vytváranie rezervy na nečakané situácie. Tento účel sporenia uvádza ako hlavný cieľ 58 % Slovákov. Nasleduje sporenie na dôchodok (35 % oslovených) a až potom uvádzajú respondenti rôzne „spotrebné“ účely sporenia, ako je napríklad rekonštrukcia domu či bytu, nákup auta či domácich spotrebičov, alebo odpočinkové a zábavné aktivity. 

V priemere má najviac Slovákov úspory vo výške 1- až 3-mesačného platu (takú výšku úspor uviedlo 21 % respondentov). Nasledujú úspory vo výške 3- až 6-mesačného platu, resp. do výšky svojho ročného príjmu (v oboch prípadoch takú výšku úspor uviedlo 15 % respondentov).

Podľa Žaludovej Slováci myslia na budúcnosť a uvedomujú si, že ich môžu postihnúť problémy so zamestnaním či zdravím, rovnako ako napríklad nečakané výdavky za opravu auta. Hlavným zmyslom úspor sú práve preto neplánované výdavky v nečakaných situáciách. Aj druhý hlavný zmysel úspor je orientovaný na budúcnosť, keď ani v dôchodku nechcú Slováci tak veľmi zľaviť zo svojho životného štandardu a víťazí osobná zodpovednosť za vlastnú finančnú situáciu.