Následky jadrovej havárie v Černobyle sa stále nepodarilo odstrániť

Podľa profesora Pavla Povinca z Univerzity Komenského v bývalom Sovietskom zväze postavili 19 jadrových reaktorov rovnakých ako v Černobyle. „Bol to ruský vynález, jednoduchý reaktor, ktorý sa ľahko budoval. Vzhľadom na bezpečnosť nebol práve najvhodnejší. Ak však len jeden z nich zlyhal, to ukazuje, že sa tento typ reaktora dal ovládať. Nakopilo sa však množstvo chýb, ktoré viedli k výbuchu. Dôvodom teda nebola technologická chyba, ale dominantne ľudský faktor,“ spomínal v dávnejšom rozhovore pre TASR Povinec.
      

V roku 1986 v komunistickom bloku spočiatku neboli žiadne informácie o havárii. Bratislavčania a obyvatelia západného Slovenska sa o černobyľskom výbuchu dozvedeli z viedenskej televíznej stanice, odkiaľ prichádzali alarmujúce informácie. Povinec, ktorý neskôr navštívil Černobyľ, povedal, že miera utajovania bola veľmi veľká. „Prvotná indícia, že sa niečo takéto stalo, prišla zo Švédska. V jednej jadrovej elektrárni zistili, že pracovníci, ktorí prichádzali do práce, boli viac kontaminovaní rádioaktivitou, ako tí, ktorí odchádzali. Po analyzovaní tohto stavu došli k záveru, že niekde v Sovietskom zväze muselo dôjsť k výbuchu. Neskôr, podľa mapy jadrových reaktorov a pohybu vzdušných más, sa určilo, že to musel byť Černobyľ. Napokon naše laboratórium v Bratislave bolo prvé pracovisko na západ od Sovietskeho zväzu, ktoré zachytilo rádioaktívne úniky,“ zdôraznil Povinec s tým, že vedci spočiatku nevedeli, aký to bude mať vplyv na slovenské územie. 
      

„Počas 1. mája 1986, pred tradičným sprievodom, padal jemný dážď. Zmerali sme úroveň rádioaktivity zachytenej dažďovej vody a vyšla nám hodnota 16 kilobecquerelov na liter, čo už bolo dosť vysoké číslo. V našom nízkopozaďovom laboratóriu za normálnej situácie bolo zakázané používať rádioaktívne žiariče s takou vysokou mierou rádioaktivity. Z hľadiska dosahov na zdravie ľudí to však ešte stále nebola nebezpečná hodnota,“ dodal Povinec.
      

Radiácia na Slovensku síce ďalej stúpala, no napokon nedosiahla kritické hodnoty. „Neboli prekročené žiadne medzinárodne uznané hodnoty, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí. Najväčšie koncentrácie izotopu jódu 131 boli síce vysoké, ale kontaminované produkty ako ovčie mlieko sa do výroby a predaja nedostali. Zaujímavé bolo, že napríklad v Rakúsku bol radiačný spád podstatne vyšší. U nás to bolo maximálne okolo 20 kilobecquerelov na štvorcový meter. V rakúskych Alpách to mohol byť aj desaťnásobok tejto hodnoty,“ uzavrel Povinec.
      

Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986 v atómovej elektrárni na Ukrajine (vtedy časť Sovietskeho zväzu). Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii jadrovej energetiky. V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu a následnej explózii reaktora a do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Kontaminoval rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska.