Rusko bude do roku 2030 schopné zaútočiť na NATO, varuje šéf nemeckej tajnej služby

Bezpečnosť Nemecka ohrozujú zvonka okrem Ruska aj kroky krajín ako Čína či Irán. Vnútri krajiny predstavuje hrozbu rastúci islamizmus a pravicový extrémizmus. Na každoročnom vypočutí na pôde kontrolného výboru Spolkového snemu to konštatovali šéfovia troch tajných služieb.

Riaditeľ Spolkovej spravodajskej služby (BND) Bruno Kahl varoval pred priamou vojenskou hrozbou zo strany Ruska. „Ruské ozbrojené sily by mohli byť najneskôr do konca tohto desaťročia schopné vykonať útok na NATO,“ povedal Kahl.

Šéf rozviedky upozornil, že Nemecko je druhým najväčším podporovateľom Ukrajiny, ktorú v roku 2022 napadlo Rusko, preto ho Moskva považuje za nepriateľa. „Či sa nám to páči, alebo nie, sme v priamom konflikte s Ruskom,“ povedal Kahl.

Upozornil, že dlhodobým cieľom šéfa Kremľa Vladimira Putina je oslabiť Západ a vybudovať nový svetový poriadok, pričom „priamy vojenský konflikt s NATO sa stane pre Rusko jednou z možností“.

Ruské tajné služby čoraz viac využívajú všetky svoje možnosti a konajú „bez akýchkoľvek škrupúľ“, uviedol Kahl. Situácia sa bude podľa neho naďalej zhoršovať a nemecké bezpečnostné zložky preto musia dostať od politikov zdroje, aby tieto hrozby odvrátili.

Podľa riaditeľa Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) Thomasa Haldenwanga aktivity ruských tajných služieb v Nemecku dosiahli v posledných mesiacoch úroveň, ktorá by mala byť budíčkom pre každého. „Pozorujeme agresívne správanie ruských spravodajských služieb,“ povedal šéf kontrarozviedky. Pribúda prípadov špionáže a sabotáží, a to kvalitatívne aj kvantitatívne.

Haldenwang hovoril o dezinformačných kampaniach, používaní špionážnych dronov, pokusoch o umiestnenie balíkov s výbušninami v dopravných lietadlách a najímaní ľudí z prostredia organizovaného zločinu. Podľa neho je Rusko aj za júlovým požiarom balíka v logistickom centre DHL v Lipsku, ktorý mal byť prepravený letecky. Len náhodou sa balík vznietil ešte na zemi a nie počas letu, inak by bolo došlo k havárii lietadla.

V hľadáčiku Ruska sú obzvlášť nemecké ozbrojené sily (Bundeswehr), konštatovala šéfka Vojenskej kontrarozviedky (MAD) Martina Rosenbergová. Úroveň aktivity Ruska označila za znepokojujúcu, či ide o dodávky zbraní na Ukrajinu, výcvikové alebo zbrojné projekty, alebo o vytvorenie pocitu neistoty prostredníctvom sabotáží.

Všetci traja šéfovia zhodne uviedli, že ich inštitúcie potrebujú dodatočné právomoci, aby mohli efektívne fungovať. Kahl otvorene kritizoval plány súčasnej vlády na ďalšie rozšírenie politickej a právnej kontroly nad tajnými službami. Viac kontroly je na úkor efektívnosti – a teda „na úkor života v bezpečí a slobode“, varoval.

Výbor Spolkového snemu na kontrolu tajných služieb zasadá zvyčajne za zatvorenými dverami. Raz ročne šéfovia tajných služieb odpovedajú na otázky jeho členov verejne, môžu však hovoriť len o záležitostiach, ktoré nie sú z bezpečnostných dôvodov utajované.