PS a SaS podali nový návrh na odvolanie Šimkovičovej Podpisy chceli dať aj poslanci od Matoviča, KDH dáva ministerke ešte šancu

Poslanci PS a SaS v utorok na druhýkrát odovzdali potrebný počet podpisov pod návrh na odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS). Zozbierať sa im podarilo 36 podpisov. Šéf parlamentu Peter Pellegrini tak musí zvolať mimoriadnu schôdzu do siedmich dní od podania návrhu.

Minulý týždeň tak spraviť nemusel, lebo poslanci PS neskontrolovali počet hárkov s podpismi a odovzdali návrh len s 28 podpismi. Vo videu na sociálnej sieti na nich reagoval premiér Robert Fico. „Opozícia ide do významného ústavného aktu a ani si nezrátajú podpisy,“ skonštatoval.

Čo sa stalo? Strana Richarda Sulíka deklarovala, že dodala maximálny počet podpisov prítomných poslancov. V tomto prípade pochybilo hnutie PS, ktoré stratilo jeden hárok s podpismi. Označili to za administratívny omyl a zlyhanie ľudského faktora.

„Priznali sme si to, poučili sa a ideme ďalej. Pretože to, čo je teraz naozaj dôležité, je pripomínať, že Martina Šimkovičová sa nikdy nemala stať ministerkou, že poslanec Smeru Tibor Gašpar si pretláča svoj promafiánsky balíček a najnovšie – vláda si na hulváta a obchádzaním zákona zvyšuje platy. Toto sú naozajstné problémy Slovenska, ktoré navyše spôsobujú skutočné a obrovské škody,“ uviedlo PS v utorok.

Doručiť podpisy boli ochotní aj matovičovci

V ostatnej časti opozície sa názory na ministerku kultúry rôznia. Kým hnutie Slovensko chcelo prispieť svojimi podpismi pod odvolávanie Šimkovičovej, KDH sa od tejto iniciatívy dištancovalo.

„Opakovane sme hovorili, že sme pripravení dodať podpisy na odvolanie ministerky Šimkovičovej a sme pripravení dodať podpisy na odvolávanie ktoréhokoľvek ministra, ak to má zmysel,“ uviedol pre Postoj šéf poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michal Šipoš.

PS a SaS však ďalšie podpisy nepotrebovali, dohromady majú tieto dva poslanecké kluby 43 poslancov. „Ohrdli našimi podpismi,“ povedal Šipoš s narážkou, že prvé podanie návrhu „dopadlo tak, ako dopadlo“. 

Matovičovo hnutie upozorňuje, že Šimkovičová „robí chyby a trapasy v zahraničí, nevenuje sa rezortu, nevenuje sa kultúrnej obci, nie je ochotná diskutovať so zástupcami ľudí, ktorí spadajú pod jej rezort, skrýva sa a podporuje dezinformačné weby a hoaxy“, preto je legitímne sa pýtať, či sa vôbec mala stať ministerkou.

Dajme ministerke ešte čas, vraví Hajko

Naopak, KDH chce dať podľa poslanca Jozefa Hajka ministerke ešte čas, aby mala príležitosť napraviť svoje vyjadrenia a kroky.

„Ešte dávame ministerke šancu, ale máme voči nej veľké výhrady,“ povedal pre Postoj poslanec Hajko s tým, že viackrát vyzval ministerku, aby stiahla kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom.

„Nástroj odvolania ministra považujeme za ten najsilnejší a posledný krok,“ dodal poslanec, ktorý je členom kultúrneho výboru, a teda prichádza do kontaktu s ministerkou.

Hajko dodal, že zásada kresťanských demokratov je, že treba človeka nechať konať, kým nespraví chybu. Kritikou napríklad KDH nešetrilo pri podpredsedovi parlamentu Ľubošovi Blahovi, ktorý vo videu na sociálnej sieti vymenil portrét prezidentky Zuzany Čaputovej za portrét Che Guevaru a odstránil vlajku Európskej únie.

Čo sa týka prideľovania financií z fondov ministerstva kultúry, Hajko tvrdí, že rozdeľovanie by malo prebiehať na základe kvality projektov. „Aby tam nebola diskriminácia, lebo aj v minulosti boli niektoré konzervatívne projekty znevýhodňované,“ dodal.

Členovia KDH po rokovaní celoslovenskej rady hnutia. Archívna foto: TASR/Adriána Hudecová

Šipoš si myslí, že KDH týmto postojom iba pomáha vláde. „To je odkaz ich voličom,“ reagoval šéf poslaneckého klubu Slovensko.

To, že Šimkovičová nie je ideálnou ministerkou, priznal aj poslanec KDH a exminister školstva Ján Horecký. „Nie je prijatá ani kultúrnou obcou a nie je lídrom v oblasti kultúry,“ povedal pre Postoj s tým, že je to však zložitejší problém, situácia nie je čierno-biela.

Horecký povedal, že KDH nerieši osobu Šimkovičovej, ale chce sa venovať kultúre a férovému systému financovania kultúry na Slovensku. „Kultúra bola dlhodobo za chrbtom záujmu mocných a sme svedkami nerovnomerného rozdeľovania financií na rezorte, cieľom KDH je, aby peniaze, bez ktorých kultúra nemôže existovať, boli prideľované na základe kritérií kvality, proporcionálne a transparentne a nie na politickú alebo ideologickú objednávku,“ uviedol.

Je veľmi nepravdepodobné, že by schôdza k odvolávaniu Šimkovičovej napokon bola otvorená, paradoxne tlak na jej odvolanie zo strany opozície môže spôsobiť u premiéra skôr opačný efekt – podržať ju vo funkcii, aj keby sám zvažoval jej výmenu.

Petíciu odovzdali na ministerstve

Umelci spustili proti ministerke kultúry aj petíciu, ktorú napokon podpísalo viac ako 180-tisíc ľudí. Tvrdili, že si zamieňa výkon verejnej funkcie v demokratickom a právnom štáte s autokratickým výkonom moci.

Iniciátori výzvy na odstúpenie Šimkovičovej priniesli v pondelok na ministerstvo presne 188 494 podpisov.
 

Pri petícii však môže nastať problém, keďže nespĺňa všetky potrebné náležitosti.

Zo zákona o petičnom práve jasne vyplýva, že osoba, ktorá chce petíciu podporiť, musí uviesť svoje meno, priezvisko, adresu pobytu a svoj podpis. Petície na portáli peticie.com však pri podpise neponúkajú možnosť zadať presnú adresu pobytu. Vo formulári je možné uviesť len „mesto“ a „krajinu“.

„Adresa pobytu“ je problémom aj pri petičnom výbore. Zákon hovorí, že každý člen petičného výboru, čiže skupiny ľudí, ktorí stoja za petíciou, musí obsahovať okrem mena a priezviska aj adresu pobytu. Petícia proti Šimkovičovej tieto parametre nespĺňa.

Problém je aj v názve „petície“, ktorú jej iniciátori nazvali Otvorená výzva na odstúpenie ministerky Martiny Šimkovičovej. Petícia totiž podľa zákona musí byť označená slovom „petícia“, čo v tomto prípade nie je. Zrejme aj preto spoluautorka petície Mira Keratová tvrdí, že petícia je iba „občianskou výzvou bez právnej záväznosti“. Napriek tomu ju odovzdali na ministerstve.

Rezort kultúry podal na iniciátorov výzvy trestné oznámenie. Dôvodom bolo podozrenie na podvodné konanie. „Čísla a podpisy v petícii nereprezentujú vo všetkých prípadoch skutočne overené fyzické osoby. Čísla hlasujúcich kontinuálne narastajú lineárnym spôsobom, aj počas nočných hodín,“ uviedlo ministerstvo. „Počet neidentifikovaných hlasujúcich a duplicitných adries hlasujúcich je rádovo v tisícoch.“

Iniciátori výzvy v reakcii na kroky ministerstva podpisy pod petíciou overovali. S pomocou IT špecialistov odstránili zo zoznamu zjavne fiktívne podpisy či podpisy, ktoré prišli z pochybných serverov. Následne spravili náhodnú manuálnu kontrolu. Odhalili len niekoľko desiatok falošných podpisov.

Kto je Martina Šimkovičová

Ministerka Martina Šimkovičová začala svoju politickú kariéru v Sme rodina. Prijal ju šéf hnutia Boris Kollár po tom, čo ju vyhodili z televízie Markíza za protiimigračnú rétoriku.

„Martinu som predtým nepoznal. Zachytil som, že ju vyhodili z práce, čo ma poriadne naštvalo. Rátali sme s tým, že nám môže pomôcť, mali sme o ňu záujem a sadlo nám aj jej protiimigrantské naladenie,“ komentoval neskôr Kollár.

V roku 2016 jej ponúkol tretie miesto na svojej kandidátke a Šimkovičová získala v parlamentných voľbách takmer 39-tisíc hlasov, vďaka ktorým sa z nej stala poslankyňa Národnej rady.

Po pár mesiacoch z hnutia odišla, keď pri jednom z hlasovaní stlačila gombík za svojho poslaneckého kolegu Rastislava Holúbka.

V parlamente ostala ako nezaradená poslankyňa, viackrát hlasovala za návrhy vtedajšej koalície Smer, SNS a Most-Híd.

Zviditeľnila sa tým, keď sa zdržala pri hlasovaní o zrušení Mečiarových amnestií. Neskôr ich označila za „svinstvo“, no zrušiť ich bolo podľa nej protizákonné. Ústavný súd však potvrdil, že ich zrušenie bolo v súlade s ústavou.

Po tom, čo sa v roku 2020 nedostala do parlamentu na kandidátke strany Petra Marčeka Hlas ľudu, začala pôsobiť v internetovej Televízii Slovan. Spoločne s Petrom Kotlárom, terajším poslancom za SNS, si do vysielania volali hostí z extrémistického, prokremeľského a konšpiračného prostredia.

Šimkovičová otvorene hovorila, že vďaka konšpiračnej televízii môže teraz realizovať na legislatívnej úrovni to, čo vo vysielaní tri roky s Kotlárom rozprávala. Šimkovičová aj Kotlár sa v roku 2023 dostali do parlamentu na kandidátke Dankovej SNS. Získala cez 27-tisíc prednostných hlasov.

Ministerka má radikálne názory na pandémiu, očkovanie, migráciu či vojnu na Ukrajine. Viackrát tiež kritizovala štandardné seriózne médiá, ktoré aktuálne bojkotuje.

Pravidelne sa vo svojich statusoch na sociálnych sieťach zasadzovala proti LGBT agende alebo proti tranzíciam u mladých ľudí.