Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
10. jún 2016

Savčenková apeluje na Západ, aby zastavil Rusko, a žiada prostriedky na obranu

Poslankyňa ukrajinského parlamentu Nadija Savčenková sa obáva, že Rusko by mohlo rozšíriť svoje hranice do Poľska a Nemecka. Vyhlásila to v rozhovore pre britský denník The Telegraph, ktorý je jej prvým rozhovorom s niektorým zo zahraničných médií. Podľa Savčenkovej musí Západ zaujať jednoznačnejší postoj a dať Rusku jasne najavo, že "jeho opovážlivosť a chúťky" budú skôr či neskôr zastavené.

V tejto súvislosti priznala, že "Európa alebo Amerika možno budú mať nejaký čas nepríjemnosti. Ale musia pochopiť, že ak Rusko nezastavia na hraniciach s Ukrajinou, nabudúce bude (Rusko) na hraniciach s Poľskom alebo na hraniciach s Nemeckom".
      

Savčenková tiež prostredníctvom britského denníka apelovala na Západ, aby pomohol Ukrajine dodávkami "obranných zbraní", pričom však uviedla, že v tejto veci treba dbať na opatrnosť, keďže "rázne kroky môžu viesť k veľkej vojne."
      

V rozhovore Savčenková zdôraznila, že jej výzva sa týka prostriedkov obrany. "Ak by reč ešte šla o nejakej pozemnej technike, potom by ste mohli byť zavlečení do tejto vojny, a tretiu svetovú vojnu nikto nechce," vysvetlila.
      

Okrem toho Savčenková v rozhovore pre The Telegraph opäť deklarovala svoju pripravenosť stať sa prezidentkou Ukrajiny, ak si to ukrajinský ľud bude želať.
      

Savčenkovú za poslankyňu parlamentu zvolili vo voľbách v roku 2014 - v čase, keď bola vo vyšetrovacej väzbe v Rusku, kde ju v marci tohto roku odsúdili na 22 rokov väzenia za účasť za vražde dvoch ruských novinárov, pokus o vraždu a protizákonné prekročenie hraníc s Ruskom. Na žiadosť príbuzných spomínaných novinárov jej ruský prezident Vladimir Putin udelil milosť a následne ju vymenili za dvoch ruských občanov odsúdených na Ukrajine za teroristické aktivity po boku proruských separatistov v Donbase.
      

Po návrate na Ukrajinu sa začala venovať aj poslaneckej práci. V jednom zo svojich prvých vystúpení odmietla podporiť reformu justície, ako ju navrhol prezident Petro Porošenko.
      

V rozpore s pozíciou súčasného ukrajinského vedenia sa zasa vyslovila za priame rokovania s lídrami odštiepeneckých republík v Donbase. V rozhovore pre The Telegraph potvrdila svoju ochotu zapojiť sa do takéhoto procesu. Dodala, že "najprv treba (dosiahnuť), aby Rusko nestálo v ceste".
      

Ukrajinskí politici i Západ naďalej podozrievajú i obviňujú Rusko z účasti na konflikte na východnej Ukrajine, a to najmä vo forme podpory povstalcov z Donbasu zbraňami a dobrovoľníkmi. Moskva však opakovane poprela obvinenia tohto druhu.

Inzercia

Odporúčame

Hlina: KDH tých osem percent nemalo zo zákona

Hlina: KDH tých osem percent nemalo zo zákona

Konfesná previazanosť s rímskokatolíckou cirkvou, ktorú verejnosť priraďovala ku KDH, nefunguje. Na druhej strane, "sekulárny svet" trestá každú chybu kresťanských demokratov o to tvrdšie, že ju automaticky prisudzuje cirkvi či viere. "KDH nie je Petrova skala a tých osem percent sme nemali zo zákona," zhodnotil príčiny neúspechu KDH v posledných parlamentných voľbách kandidát na predsedu hnutia, exposlanec Národnej rady SR Alojz Hlina.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.