Inkluzívny jazyk sa obvykle bez akejkoľvek oponentúry zvykne prezentovať ako jednoznačne dobrá vec. Hovorí sa o ňom ako o prostriedku na vyjadrenie úcty či podpory, ako o nástroji pozitívnej zmeny či ako o spôsobe prijímania všetkých ľudí bez rozdielu. Inkluzívny jazyk má však aj odvrátenú stránku a jeho hlavné problémy by sme mohli zhrnúť do štyroch bodov: nedáva zmysel, neustále sa mení, nerieši problém a dláždi cestu ideológiám. Píše Jakub Lipták.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.