Mierové rokovania Ukrajina a Rusko dosiahli významný pokrok v prímerí, dohoda však môže byť blafom

Rusko a Ukrajina dosiahli podľa britského denníka Financial Times významný pokrok v predbežnom mierovom pláne, ktorý ráta s prímerím a stiahnutím ruských vojsk z Ukrajiny. Noviny sa pritom odvolávajú na piatich ľudí bezprostredne informovaných o mierových rozhovoroch.

Ukrajinskí a ruskí vyjednávači rokovali o predbežnej 15-bodovej dohode po prvý raz v plnom rozsahu v pondelok. Presné znenie návrhu nepoznáme. Rokovanie Moskvy a Kyjeva sa na rozdiel od predchádzajúcich troch kôl uskutočnilo virtuálne.

Ruský blaf?

Rusko naďalej vyžaduje neutralitu Kyjeva a prijatie obmedzení v radoch ukrajinských ozbrojených síl. Ukrajina sa zároveň má vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a zabudnúť má aj na „cudzie základne“ na svojom území či ochranu od USA, Británie či Turecka.

„Máme za sebou veľmi náročný a pomalý proces vyjednávania. Existujú medzi nami zásadné rozpory. Ale určite existuje priestor na kompromisy,“ napísal po utorkových rokovaniach poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

Vojna na Ukrajine Slovensko predbežne súhlasilo, že Ukrajine poskytne protilietadlový systém S-300

Postoj

Financial Times po odvolaní sa na jeden zo zdrojov špekuloval, že aj keď Kyjev a Moskva hovoria o pokrokoch v rokovaniach, môže ísť len o vynútený mierový čas, počas ktorého by Kremeľ preskupil sily a neskôr obnovil ofenzívu.

„Je pravdepodobné, že ide o trik a ilúziu,“ povedal zdroj z prostredia ukrajinskej mierovej delegácie s dodatkom, že Rusko „klame o všetkom – o Kryme, hromadení jednotiek na hraniciach a ‚hystérii‘ okolo invázie“.

Iba ruské požiadavky

Zelenského poradca Podoľak v stredu reagoval na článok Financial Times. Uviedol, že mierový návrh „ukazuje len požiadavky ruskej strany“.

„Ukrajinská strana má svoje požiadavky. Jediné, čo v tejto fáze potvrdzujeme, je prímerie,“ povedal Podoľak s tým, že Ukrajina vyžaduje stiahnutie ruských jednotiek a bezpečnostné záruky niektorých krajín.

Briefly. FT published a draft, which represents the requesting position of the Russian side. Nothing more. The 🇺🇦 side has its own positions. The only thing we confirm at this stage is a ceasefire, withdrawal of Russian troops and security guarantees from a number of countries

— Михайло Подоляк (@Podolyak_M) March 16, 2022

Vladimir Putin nepreukázal žiadny náznak kompromisu. Ruský prezident sľúbil, že Moskva dosiahne všetky svoje vojnové ciele na Ukrajine. „Nikdy nedovolíme, aby sa Ukrajina stala baštou agresívnych akcií proti našej krajine,“ povedal.

Obe strany potrebujú zvíťaziť. Pre každého to však znamená niečo iné. Putinovi môže stačiť ukrajinské vzdanie sa členstva v NATO, napísal Financial Times, pričom citoval zdroj, ktorý oznámil, že Putin to musí neskôr podať ľuďom ako víťazstvo.

Pre Ukrajinu by bolo podľa Podoľaka víťazstvom, ak by „vojaci Ruskej federácie opustili územie Ukrajiny“. Konkrétne zdôraznil južné oblasti Ukrajiny popri Azovskom a Čiernom mori a územia na východe krajiny či na severe pri Kyjeve. Ukrajina zároveň stále trvá na svojej armáde.

Neutralita podľa vzoru Rakúska?

Kremeľ videl kompromis aj v neutralite Ukrajiny podľa vzoru Rakúska či Švédska. „Toto je možnosť, o ktorej sa teraz diskutuje,“ uviedol Peskov. Ukrajina však model rakúskej či švédskej neutrality dementovala.

„Ukrajina je teraz v priamom vojnovom konflikte s Ruskom. V dôsledku toho môže byť model len ‚ukrajinský‘ a postavený na právne overených bezpečnostných zárukách,“ reagoval Podoľak na vidinu Kremľa.

Zelenskyj už predtým vyhlásil, že jeho vlasť by mala akceptovať, že sa nestane členom Severoatlantickej aliancie. Je to jedna z požiadaviek Moskvy.

Zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Ihor Žovkva pre agentúru AP zase uviedol, že Rusko v rozhovoroch o možnom urovnaní konfliktu „zmiernilo svoj postoj“. Rokovania boli podľa neho „konštruktívnejšie“. Moskva údajne od Kyjeva prestala žiadať, aby sa Ukrajina vzdala.

„Praktický duch“ rokovaní

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pozitívny dojem z rokovaní ešte viac posilnil a vyhlásil, že v rozhovoroch s Ukrajinou sa už objavuje „praktický duch“.

„V súvislosti s bezpečnostnými zárukami sa seriózne diskutuje o neutrálnom štatúte,“ povedal Lavrov v ruskej spravodajskej televízii RBK. „Sú konkrétne formulácie, na ktorých sa už podľa môjho názoru blíži dohoda,“ dodal.

Minister to nespresnil, ale uviedol, že „praktický duch“ vynárajúci sa pri rozhovoroch „dáva nádej, že sa môžeme v tejto veci dohodnúť“.

Súdny dvor v Haagu Rusku nariadil zastaviť vojenské operácie na Ukrajine, Putina to vraj neovplyvní

Postoj TASR

Napriek pokroku v rokovaniach sa ukrajinské mestá dostávajú každú noc pod paľbu. Ruské jednotky v stredu zničili mariupolské divadlo, v ktorom sa mohlo nachádzať až 1200 civilistov. Informácie sa nedali bezprostredne overiť.

Zelenskyj opakovane žiada Západ, aby „zatvoril nebo“ nad Ukrajinou. Tentoraz vystúpil v americkom Kongrese, kde na to opäť upozornil. Dodal, že ak toto nevedia Spojené štáty ponúknuť, nech aspoň dodajú protilietadlové systémy. Je možné, že na Ukrajinu pôjde aj slovenský systém S-300.

Kyjev v stredu uviedol, že spúšťa na viacerých miestach protiofenzívu proti ruským útočníkom.

Putinovo zavádzanie

Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina pokračuje „ruská špeciálna vojenská operácia na Ukrajine“ podľa pôvodných plánov. Vyjadrenie Kremľa v stredu citovala ruská tlačová agentúra TASS. Šéf ruskej Národnej gardy Viktor Zolotov pritom v pondelok priznal, že operácia nepostupuje tak rýchlo, ako si Kremeľ predstavoval.

Išlo o zatiaľ najsilnejšie priznanie od jedného z najbližších spojencov Vladimira Putina.

Ruský prezident zavádzal aj v prejave k národu, keď tvrdil, že na Ukrajine nebojujú žiadni branci ani záložníci. Rusi však neskôr priznali, že do bojov takých vojakov poslali.

V dôsledku „špeciálnej vojenskej operácie“ – ako Moskva nazýva ofenzívu na Ukrajine – utiekli z Ukrajiny už tri milióny ľudí. Agentúra Reuters konštatuje, že Rusku sa dosiaľ nepodarilo získať ani jedno z desiatich najväčších miest Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naďalej hovorí o úsilí ukončiť vojnu s Ruskom „spravodlivým mierom“.