Odišli dvaja herci, Daniel Heriban a Milka Zimková. Dovolím si krátke porovnanie, ktoré môže pôsobiť aj ľahko absurdne.

Lebo tí dvaja umelci nemali veľa spoločného, možno to, že ich vnímame najmä ako hercov, hoci neboli iba hercami. A navždy ich spojilo to, že umreli v máji 2023.

Ale tých rozdielov bolo naozaj veľa. Muž a žena, rozličné generácie, rozličné pôvody, rozličné talenty, povahy, možnosti presadiť sa.

Daniel Heriban bol mestský chlapec z Trnavy, obdarený mnohými talentmi, vďaka čomu oň divadlá mali veľký záujem. Každý by ho chcel mať vo svojom súbore. Martinčania isto dodnes spomínajú na jeho postavy, ani v SND sa nestratil. Hral často kľúčové roly, kde treba hereckú osobnosť. Ale záujem oňho mal aj film či televízie. Všade bol výrazný, osobitý, každý na spoluprácu s ním rád spomína.

Milka Zimková bola dedinské dievča z obce Okružná v Prešovskom kraji, rodičia z nej chceli mať kuchárku. Hoci vyštudovala herectvo, v divadlách sa nedokázala usadiť. Našla si preto svet monodrám, cestovala tisícky kilometrov za svojimi divákmi, často prišlo pár ľudí, ale zvyčajne si odniesli silný zážitok, akoby to ani nebolo bývalo stretnutie s umením, ale s akýmsi živlom a najmä so silným príbehom.

Vnímame ju najmä ako autorku jednej významnej knihy a herečku aj spoluautorku scenára jediného významného filmu Pásla kone na betóne. To v pamäti ostane.

Režisér Štefan Uher objavil v Milke Zimkovej niečo, čo inde nedokázalo zarezonovať tak ako v jeho filmoch. Všade inde bola jej osobnosť akoby nezakomponavateľná. Spolupracovalo sa s ňou vraj ťažko, mala svoje predstavy, nerada sa prispôsobovala a vždy bola veľmi svojrázna. A čoraz izolovanejšia.

Daniel Heriban bol, naopak, človek, ktorý sa hodil všade, preto to bol aj človek mnohých prostredí a preto jeho odchod zasiahol toľkých ľudí. Mnohí ho považovalo za svojho priateľa, kolegu, súputníka, blízkeho človeka.

Vnímame aj to, že odišiel priskoro a jeho umelecké talenty aj pracovitosť mohli vydať ešte mnoho ovocia. Myslíme aj na jeho rodinu, na jeho malé deti, bol to preto veľmi smutný odchod.

Milka Zimková odišla vo veku 71 rokov, má už veľké deti, vnúčatá. Do umeleckého prostredia takmer nechodila, v zriedkavých rozhovoroch priznávala, že sa jej nežiada medzi ľudí, že ju najviac baví jej záhrada s kvetmi a knižky.

To herecké nebo je také zvláštne.

Daniel Heriban bol – teraz použijem frázu používanú pri Jaroslavovi Filipovi – človek hromadného výskytu. Pôsobil na rôznych pódiách, divadelných či hudobných, ale aj v televíznych či vo filmových štúdiách.

Vzbudzuje obdiv za to, čo všetko za svoj krátky život stihol dokázať, akú hlbokú ryhu vyryl. Bol typom herca, akých v slovenských divadlách nikdy nebýva veľa. Hodil sa do veľkej drámy aj do komédie, aj do detského predstavenia.

Milka Zimková bola žena zriedkavého výskytu, ostalo iba pár filmov, pár literárnych príbehov a spomienka na monodrámy, ktoré vytvorila. A predsa aj ona zanechala výraznú stopu. Tým, aká bola, aké témy riešila, aj tým, ako sa nedokázala zaradiť do umeleckej prevádzky.

Poznáme to aj z iných druhov umenia – niektorí literárni či hudobní velikáni zanechali mohutné obdivuhodne bohaté dielo, niektorí za sebou zanechali jeden opus.

V umení porovnávanie nefunguje, keď ide o silné originály. Ako v tomto prípade.

FOTO - TASR