Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
10. október 2022

Jesenné voľby v Európe sú zatiaľ zlou správou pre Putina aj pre odporcov sankcií

Jesenné voľby v Európe sú zatiaľ zlou správou pre Putina aj pre odporcov sankcií

Za nami sú prvé voľby, v ktorých sa mohla ukázať nespokojnosť obyvateľstva so sankčnou politikou EÚ voči Rusku.

Ale napriek rekordným cenám energií aj inflácii, aká v Európe nebola desaťročia, neprinášajú dobré správy pre odporcov sankcií ani pre samotného Vladimira Putina, ktorý dúfa, že cez zimu oslabí európsky proukrajinský front.

Hoci radikálni kritici sankcií dokázali v Prahe zhromaždiť do 100-tisíc protestujúcich, v komunálnych a senátnych voľbách koncom septembra sa protestná vlna nezdvihla. Fialova koalícia dokonca v druhom kole senátnych volieb súperov valcovala.

V talianskych voľbách jasne zvíťazil stredopravý blok, pričom stranícky triumf slávila budúca premiérka Giorgia Meloniová, stúpenkyňa sankcií aj atlanticizmu, ktorá od volieb posiela srdečné pozdravy najmä do Prahy a Varšavy (jej Bratia Talianska sú spolu s ODS a PiS súčasťou rovnakej európskej frakcie).

Naopak, strana Mattea Salviniho, ktorá robila kampaň za zrušenie sankcií, v rámci stredopravého tábora celkom prepadla. Salvini si už nemôže nárokovať ani post ministra vnútra v novej vláde a je zrejmé, že zahraničnopolitický kurz bude udávať Meloniová.

Rakúsko drží kurz proti Moskve

Po Taliansku tu bol ďalší kandidát, kde sa mohla prejaviť veľká nespokojnosť so sankciami aj s proukrajinským kurzom elity – v Rakúsku, ktoré si tradične hovie vo svojej neutralite a na rozdiel od Fínov a Švédov tam nepomysleli na vstup do NATO ani po 24. februári, sa verejná mienka vo viacerých ohľadoch blíži Maďarom.

Mnohí Rakúšania si myslia, že ich krajina by mala v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou ostať politicky neutrálna, podľa prieskumov sú až tri štvrtiny Rakúšanov proti dodávaniu zbraní Ukrajine – 50 percent je proti tomu „absolútne“, 25 percent „skôr proti“, len päť percent je úplne za. Takú slabú vojenskú podporu nepreukazuje v EÚ zrejme žiaden iný národ.

Čo sa týka sankcií proti Rusku, aj tu je vzhľadom na závislosť od ruského plynu mohutný tábor ich odporcov. Mierna väčšina Rakúšanov je síce skôr či úplne za ich ponechanie. Sila tábora odporcov sa líši aj podľa toho, kto a ako v prieskume položí otázku, ale v zásade minimálne 40 percent by ich najradšej hneď zrušilo.

Včerajšie prezidentské voľby, ktoré niektorí kandidáti považovali aj za referendum o sankciách, preto mohli ukázať vztýčený prst establišmentu.

Ale v zásade sa nič také nestalo. Úradujúci prezident a niekdajší líder Zelených Alexander Van der Bellen, ktorého podporovali vládni ľudovci aj Zelení spolu s opozičnými sociálnymi demokratmi aj liberálmi, získal zhruba 56 percent (ide o odhad po zarátaní korešpondenčných hlasov) už v prvom kole.

Tu treba dodať, že drámou nebola ani tak otázka, či Van der Bellen zvíťazí, ale či sa stane prezidentom už v prvom kole – teda či dosiahne 50 percent a nebude nútený obhajovať svoj mandát v druhom kole, čo sa ešte dosiaľ žiadnemu úradujúcemu prezidentovi nestalo.

Na voličskú vzburu bolo v tejto ukrajinskej aj energeticko-inflačnej kríze priaznivé podhubie: osobné preferencie Van der Bellena v poslednom čase padali, Van der Bellen sa jednoznačne pridal k protiruskému táboru, dôrazne podporil sankcie a odmietol akýkoľvek obchod s Rusmi len kvôli tomu, aby si Rakúšania uľavili počas zimy. V lete dokonca odporučil, aby ľudia v súvislosti s infláciou „zaťali zuby“, za čo si vyslúžil ostrú kritiku.

Práve v tomto kontexte je tých 56 percent, ktoré dosiahol už v prvom kole, úspechom. Van der Bellen prekvapivo bodoval aj medzi mladými, oslovil i konzervatívnych vidieckych voličov, ktorých uplynulé roky ideologicky nijako zvlášť nevyrušoval. Sedemdesiatosemročný niekdajší antikapitalistický radikál dnes pôsobí ako symbol pokoja, nudnej umiernenosti a prozápadnosti.

Jeho hlavný protikandidát Walter Rosenkranz z FPÖ, ktorá brojí proti sankciám a chce o nich vyvolať ľudové hlasovanie, získal len okolo 18 percent.

FPÖ sa tak nepodarilo z protestných nálad nijako vyťažiť, hoci strana chcela z volieb urobiť referendum proti vláde aj proti sankciám. Nepomohli ani peniaze – na rakúske pomery je to neobvyklé, ale FPÖ vložila do prezidentskej kampane až dva milióny eur.

Ale kým v prezidentských voľbách pred šiestimi rokmi, ktoré silne poznačili dozvuky utečeneckej krízy, získal Norbert Hofer vo farbách FPÖ 35 percent, nevýrazný Rosenkranz nedokázal zmobilizovať ani vlastný tábor. V ňom lovili aj ďalší dvaja protisankční kandidáti, ktorí odobrali Rosenkranzovi časť voličov, ale aj keby ich nebolo, FPÖ by zďaleka nevyrovnala Hoferov výsledok z roku 2016.  

Inými slovami, rakúsky establišment sprava aj zľava, ktorý drží v politike proti Rusku krok s EÚ, a to aj napriek nevôli nemalej časti verejnosti, si včera večer spokojne vydýchol.

V Nemecku sú AfD a postkomunistická Ľavica jedinými stranami, ktoré hlásajú potrebu ďalšej kooperácie s Ruskom a zrušenie sankcií. Včera sa v atmosfére zdražovania konali regionálne voľby v Dolnom Sasku (osem miliónov obyvateľov) na severozápade Nemecka, výsledok je, že doterajšiu veľkú koalíciu SPD a CDU nahradí ľavicový tandem SPD a Zelení.

Dve vládne strany teda vyhrali, žiadna dráma v súvislosti s témou inflácie a prichádzajúcej neistoty sa ani tu neodohrala. Najväčším porazeným je tretia strana z berlínskej koalície, liberáli z FDP, ktorí vypadnú z dolnosaského parlamentu. Protrhoví liberáli zjavne doplácajú na to, že sa v koalícii s SPD a so Zelenými nevedia dostatočne presadiť proti programu červeno-zelenej ľavice.

Dolnosaské voľby potvrdili trend istého posilňovania AfD – získala 11 percent (naposledy v roku 2017 získala v Dolnom Sasku len 6,2 percenta). Celkovo má v prieskumoch okolo 15 percent, toľko dosahovala táto strana hnevu a protestu naposledy počas utečeneckej krízy či tesne pred pandémiou.

Ani to však nemá na protiputinovský kurz v Berlíne zatiaľ žiaden vplyv. Problém AfD je už totiž roky rovnaký a v čase sa zhoršuje – po odchode umiernenejších politikov, ktorí z AfD chceli alternatívu pre sklamaných voličov strán establišmentu, najmä CDU a FDP, ovládli stranu radikáli a nacionalisti. Strana je tak na periférii nemeckej politiky, nikto s ňou nechce spolupracovať a tých 15 percent vyzerá zatiaľ ako pomyselný strop. Ak ho AfD významnejšie neprerazí, nemeckou politikou to ani v zime nezatrasie.  

Na snímke Alexander Van der Bellen máva na pozdrav pri odchode z volebnej miestnosti počas prezidentských volieb vo Viedni 9. októbra 2022. Foto: TASR/AP

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.