Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
10. august 2022

Morawiecki bráni právo veta v EÚ: Kde by sme boli, keby sme vždy dali na Nemcov?

Morawiecki bráni právo veta v EÚ: Kde by sme boli, keby sme vždy dali na Nemcov?

Poľský premiér Mateusz Morawiecki sa pustil do obhajoby zachovania práva veta v EÚ.

Pre Euractiv napísal text, v ktorom háji zachovanie zásady jednomyseľnosti pri rozhodovaní EÚ.

Jednomyseľnosť funguje pri rozhodovaní v Rade EÚ v oblastiach, ako sú zahraničná a bezpečnostná politika, ale aj pri niektorých ďalších citlivých otázkach, ktoré sa týkajú vnútorných veci, spravodlivosti, hospodárstva či prijímania nových členov.

Momentálne sa v EÚ rozbieha diskusia o zrušení tohto inštitútu, čo by de facto znamenalo, že členské štáty stratia v týchto oblastiach právo veta. Aktívny je v tom najmä Európsky parlament, ktorý už prijal uznesenie a vyzval v ňom Európsku radu, aby súhlasila so začatím revízie zmlúv EÚ.

Poľsko patrí k najväčším apologétom zachovania práva veta. 

Zásada jednomyseľnosti chráni podľa poľského premiéra Úniu pred tyraniou väčšiny. Síce niekedy znamená frustrujúce hľadanie kompromisu, ktorý nemusí všetkých uspokojiť na sto percent, ale zaručuje, že každý hlas bude vypočutý.

Zrušenie zásady jednomyseľnosti by znamenalo, že fungovanie EÚ by bolo ešte závislejšie od nemeckých rozhodnutí. „Ak by sa Európa v posledných rokoch vždy správala tak, ako chcelo Nemecko, boli by sme dnes v lepšej alebo horšej situácii?“ pýta sa Morawiecki. Ako odpoveď ponúka retrospektívnu analýzu nemeckých rozhodnutí z ostatného obdobia.

Keby Európa podľa poľského premiéra počúvala hlas Nemecka, fungoval by už nielen Nord Stream 1, ale mnoho mesiacov aj Nord Stream 2 a závislosť Európy od ruského plynu, ktorá Putinovi slúži ako nástroj na vydieranie, by bola takmer nezvratná.

„Ak by celá Európa prijala v júni 2021 návrh nemeckého predsedníctva usporiadať summit EÚ – Rusko, skončilo by sa to uznaním Putina ako plnohodnotného partnera a zrušením sankcií, ktoré boli na Rusko uvalené po roku 2014. Ak by bol prijatý návrh – vtedy blokovaný Poľskom, Litvou, Lotyšskom a Estónskom –, Putin by získal záruku, že Únia nepodnikne žiadne reálne kroky na obranu územnej celistvosti Ukrajiny,“ píše Morawiecki.

Tvrdí aj, že keby EÚ namiesto tvrdej politiky obrany štátnych hraníc prijala pravidlá rozdeľovania migrantov navrhované v roku 2015, boli by sme dnes už skôr objektom ako subjektom medzinárodnej politiky.

Morawiecki pripomína, že Putin si všimol možnosť využiť migrantov ako nástroj v hybridnej vojne a v roku 2021 spolu s Alexandrom Lukašenkom takto zaútočil na Poľsko, Litvu a Lotyšsko. „Ak by sme v roku 2015 počúvali obhajcov otvorených hraníc, naša odolnosť voči ďalšej veľkej kríze by dnes bola ešte nižšia.“

Ďalej poľský premiér tvrdí, že ak by celá Európa poslala Ukrajine zbrane v takom rozsahu a rovnakým tempom, ako to robí Nemecko, vojna by sa už dávno skončila. „Skončila by sa absolútnym víťazstvom Ruska. A Európa by bola čelila ďalšej vojne. Rusko, povzbudené slabosťou svojich protivníkov, by postupovalo ďalej.“

„Ak dnes naozaj chceme hovoriť o demokratických hodnotách, je čas na veľké vyhodnotenie vlastného svedomia Európy. Príliš dlho bola totiž pre mnohé krajiny najdôležitejšou hodnotou nízka cena ruského plynu. A dnes už vieme, že taká nízka mohla byť len preto, že k nej nebola pridaná ‚daň z krvi‘, ktorú dnes platí Ukrajina,“ píše Morawiecki.

Podľa poľského premiéra by zrušenie zásady jednomyseľnosti len viac posilnilo deficity slobody a rovnosti v EÚ a v konečnom dôsledku ju urobilo ešte zraniteľnejšou voči ruskému imperializmu.

Upustenie od jednomyseľného hlasovania je jedným z odporúčaní takzvanej Konferencie o budúcnosti Európy. Diskusiu na túto tému rozbehlo aj české predsedníctvo EÚ. Praha rozposlala členským krajinám dotazník, v ktorom zisťuje, aký je ich názor na prechod od jednomyseľného hlasovania k rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou.

Slovenská pozícia k zrušeniu jednomyseľného rozhodovania je zatiaľ nejasná. Zrušenie práva veta v zahraničnej politike minulý rok na konferencii Globsec podporila prezidentka Zuzana Čaputová. Minister Ivan Korčok sa však k tejto téme zásadnejšie nevyjadril a známy nie je ani názor premiéra Hegera. 

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.