Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
26. január 2022

Naše emócie verzus ukrajinský realizmus

Naše emócie verzus ukrajinský realizmus

Hrozba vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou je v týchto dňoch veľkou témou.

Riziko, že napätie eskaluje do ozbrojeného stretu, samozrejme, existuje a netreba ho podceňovať.

Z prúdu vášnivých novinových titulkov a vyhlásení niektorých politikov – nielen tých slovenských, ale aj západných – sa však chvíľami zdá, akoby to bola len otázka hodín a ruské tanky sa začnú valiť na Kyjev.

Je celkom zaujímavé, že v ukrajinských médiách vládne pokojnejší tón.

Denník Ukrajinská Pravda napríklad v týchto dňoch uverejnil rozsiahly text z pera skupiny bezpečnostných a vojenských odborníkov o scenároch, s ktorými musí Ukrajina reálne počítať.

Rozsiahlu ruskú inváziu s cieľom obsadiť veľkú časť ukrajinského územia považujú autori za málo pravdepodobnú. Argumentujú tým, že počet ruských vojakov sústredený v blízkosti ukrajinskej hranice na takúto operáciu nestačí. Navyše ruské jednotky nie sú sformované do bojových útvarov.

Upozorňujú aj na to, že jedným z dôležitých ukazovateľov pripravenosti Ruska na veľký útok je koncentrácia mobilných nemocníc a zdravotníckeho personálu. Podľa spravodajských informácií však ruská zdravotnícka infraštruktúra v oblasti nie je dostatočne pripravená na rozsiahlu inváziu.

Ak to zhrnieme, Rusko v súčasnosti nemá na plnenie úloh v rámci rozsiahlej bojovej operácie dostatok bojaschopných síl ani vybudované dostatočné zázemie.

Autori si kladú otázku, či by takáto operácia bola možná počas roka 2022. Aj v tomto prípade dochádzajú k záveru, že to nie je veľmi pravdepodobné.

Na takúto akciu by podľa nich bol potrebný nielen obrovský počet vojakov, ale aj spoľahlivý systém riadenia takejto novovzniknutej skupiny vojsk. Okrem toho by bol nutný aj fungujúci systém strategických rezerv, logistiky, a to aj na okupovaných územiach.

Navyše Rusko by v takomto prípade malo len malú šancu udržať si okupované územia. Národný odpor, s ktorým by sa stretlo na území Ukrajiny, by totiž mnohonásobne prevyšoval odpor, s ktorým sa Rusi stretli v Sýrii alebo počas iných ozbrojených konfliktov. Išlo by o vojenské dobrodružstvo, pri ktorom by mali len malú šancu na pozitívny výsledok.

„Ak vezmeme do úvahy nevojenské dôsledky útoku na Ukrajinu, ako sú medzinárodná izolácia či sankcie, výsledkom takejto operácie by bola samovražda vládnuceho ruského vedenia. Veríme, že ak Putin a jeho tím nestratili schopnosť racionálneho myslenia, tak do tohto scenára nepôjdu,“ píšu autori.

Za reálnejšie považujú viaceré kombinácie hybridnej invázie. Jej súčasťou by boli kybernetické útoky, akcie na poškodenie kritickej infraštruktúry či psychologické operácie s cieľom demoralizovať obyvateľstvo a destabilizovať takto krajinu. Tento typ eskalácie považujú za vysoko pravdepodobný.

Za reálne považujú aj priame angažovanie sa ruských ozbrojených síl na separatistických územiach v Donbase, ktoré by boli zdôvodnené vymyslenou provokáciou z ukrajinskej strany. Napríklad útokom na ruských občanov či teroristickými akciami zo strany Ukrajiny.

Pravdepodobné sú aj snahy o ekonomické poškodenie Ukrajiny. Napríklad zhoršenie bezpečnostnej situácie v oblasti Čierneho a Azovského mora a zablokovanie námorných trás pre ukrajinské lode.

Potenciálne možné sú aj raketové či letecké útoky na vojenskú alebo kritickú infraštruktúru s cieľom vyprovokovať reakciu ukrajinských ozbrojených síl a šíriť paniku medzi obyvateľstvom.

Aj preto je podľa autorov mimoriadne dôležité, aby si obyvatelia Ukrajiny v tejto situácii zachovali pokoj a psychickú odolnosť. Pretože pravdepodobnosť akéhokoľvek rozsiahleho útoku bude oveľa vyššia, ak bude mať nepriateľ psychologickú prevahu. „Máme silného nepriateľa, musíme sa s tým naučiť žiť bez toho, aby sme stratili rozum a ovládli nás emócie,“ píšu v závere svojho textu.

V tomto duchu sa obyvateľom prihovárajú aj ukrajinskí politici. Prezident Zelenskyj v prejave k národu Ukrajincov vyzval, aby pri čítaní správ „rozmýšľali kriticky, logicky a pozitívne“. V upokojujúcom duchu sa nesú aj vyhlásenia iných ukrajinských politikov. Minister obrany Oleksij Reznikov napríklad v parlamente povedal, že „nateraz nie je dôvod domnievať sa, že sa Rusko pripravuje na bezprostrednú inváziu“.

Rozdiel medzi ukrajinskou debatou a tou na západ od Užhorodu je, samozrejme, pochopiteľný. Pre nás je potenciálna ruská invázia zatiaľ len vzrušujúcou zahraničnopolitickou témou. Pre Ukrajincov je to reálna hrozba s bezprostredným dosahom na život. Prepadnúť v tejto situácii hystérii si nemôžu dovoliť.

Pri pohľade na niektoré naše mediálne titulky a na sociálne siete sa však nedá ubrániť dojmu, že menej emócií, preháňania a viac realistického pohľadu na situáciu by ani u nás nebolo na škodu.
 

Foto: Konvoj ruských obrnených vozidiel neďaleko ukrajinskej hranice. TASR/AP

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.