Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
12. október 2021

Pocta samizdatu 

Pocta samizdatu 

Národná rada Slovenskej republiky zákonom č. 325/2020 Z. z. vyhlásila 12. október – Deň samizdatu – za pamätný deň Slovenskej republiky. Tento rok si ho pripomíname prvýkrát. Prečo je dôležité si ho vlastne pripomínať?

Dňa 5. 11. 1987 Štátna bezpečnosť uskutočnila domovú prehliadku v byte Ivana Polanského v Dubnici nad Váhom, čím došlo „k paralyzovaniu nelegálneho rozmnožovania nábožensko-politickej literatúry realizovaním na území SSR jedného rozmnožovacieho centra“. Následne bol Polanský zadržaný a vzatý do väzby. Dňa 17. 6. 1988 sa v Banskej Bystrici uskutočnil súd, ktorý odsúdil Polanského na 4 roky nepodmienečne. Najvyšší súd SSR dňa 30. augusta 1988 zamietol podané odvolania a potvrdil predchádzajúci rozsudok.

Prezident republiky Gustáv Husák vyhlásil dňa 27. 10. 1988 k 70. výročiu založenia spoločného štátu amnestiu, ktorou bola Polanskému odpustená polovica trestu – 2 roky. Následne 11. 11. 1988 požiadal o podmienečné prepustenie, lebo už mal odsedenú polovicu trestu. Dňa 15. 12. 1988 súd vyhovel jeho žiadosti a po vyše roku väzenia bol podmienečne prepustený.

Dôležitú úlohu v obrane Ivana Polanského zohrala Charta 77, ktorá vnímala jeho odsúdenie ako „politický proces par excellence“. Súčasťou tejto ochrany bolo aj založenie Výboru solidarity s Ivanom Polanským. Vydavatelia českého a slovenského samizdatu, ktorí robili tú istú „podvratnú činnosť“, sa dňa 12. 10. 1988 listom sami verejne „prihlásili“: „Neboť my, nezávislí vydavatelé a publicisté různých kulturních a politických zamíření, různých ver i bez vyznání, činíme totéž co Ivan Polanský. Mnozí z nás takto působí veřejně dlouhá léta. K faktu, že Ivan Polanský je ve vězení vlastně za nás všechny, nemůžeme a nehodláme mlčet. Sdruženi ve Výboru solidarity s Ivanem Polanským, obracíme se, se vší rozhodností a naléhavostí, na státní a politické vedení naši země: Skoncujte se stavem justiční zvůle a pošlapávání práva a skoncujte zvláště se selektivními postihy, jejichž jediným cílem je udržovat celou společnost ve strachu. Vyzýváme vás, abyste buď Ivana Polanského propustili na svobodu, nebo osvědčili důslednost své zvrácené spravedlnosti tím, že uvězníte nás všechny.“ K listu sa pripojilo 92 osôb s uvedením samizdatu, v ktorom pôsobili.

Podpora Ivana Polanského samizdatovými pracovníkmi sa stala historickou. Pokiaľ slovo samizdat malo pôvod v ruskom slove samovydávanie (samoizdateľstvo), vyhlásenie občanov, ktorí vydávali samizdat, by sme mohli nazvať ako „samoudávanie“. Apel disidentov bol jasný a razantný: „Vyzýváme vás, abyste buď Ivana Polanského propustili na svobodu, nebo osvědčili důslednost své zvrácené spravedlnosti tím, že uvězníte nás všechny.“ Toto odvážne samoudanie zostalo bez štátnej odpovede. Ale predsa sa niečo udialo. Samovydávanie sa samolegalizovalo.

Samizdat bol núdzový prostriedok na odovzdanie a zachovanie informácií a prežitie duchovnej kultúry národa. Okrem dôležitosti svojho obsahu sa vyznačoval najmä opravdivosťou vzťahov, solidaritou, dôverou – skutočným stretnutím. Práve tento ľudský rozmer ho sprevádzal celou svojou existenciou. Od napísania textu, preklepávania, tlačenia, distribúcie až po jeho vzájomné požičiavanie.

Hlavným žánrom samizdatu sa stala svedecká výpoveď o dobe, v ktorej vznikal. Preto štúdium a pochopenie normalizácie nemožno uskutočniť bez poznania obsahu vydávaných samizdatov, ktoré tvoria písanú kroniku doby. Sila samizdatového svedectva sa ukázala v ochote trpieť za pravdu, aby sa cez toto utrpenie mohla vydávať ďalšia výpoveď o slobode ducha.

Mohlo by sa zdať, že Slovensko a samizdat k sebe nepatria a nesúvisia. Slovenský samizdat je len nepoznanou kapitolou. Počas normalizácie 1969 – 1989 vzniklo do tridsať samizdatových časopisov (!). Ich spoločný náklad bol viac ako 4 200 000 strán. Áno, prečítali ste dobre. A to je iba rozsah ilegálnych časopisov, ktoré zväčša vychádzali z prostredia tajnej cirkvi. Vladimír Jukl so Silvestrom Krčmérym (Spoločenstvo Fatima) so svojimi spolupracovníkmi natlačili viac ako 6 700 000 strán samizdatu. Celkovo z katolíckeho prostredia v uvedenom období bolo vytlačených od 13 029 000 do 18 493 000 strán samizdatu a distribuovaných v 429 000 až 614 000 kusoch periodického a neperiodického samizdatu. Ak by sme použitý papier na výrobu tohto samizdatu prepočítali na váhu, tak by išlo o 33,5 až 47,6 tony kancelárskeho papiera. Celoslovenský samizdat je rozsahom ešte väčší.

Skutoční hrdinovia slovenského samizdatu zostávajú doteraz nepoznaní, tak ako samizdat, ktorý tlačili. Dovoľte mi spomenúť aspoň niekoľko mien: Jozef Roman (viac ako 1 400 000 strán samizdatu), Ivan Polanský (viac ako 2 000 000 strán), Vladimír Ďurikovič (viac ako 1 200 000 strán), Peter Haťapka, František Petráš, Jozef Oprala... A to všetko dokázali v normalizačnej dobe strachu. O niektorých samizdatových osobnostiach, ako aj spomínaných údajoch sa môžete viac dočítať v knihe Éra samizdatu, ktorej druhé doplnené vydanie v Ústave pamäti národa práve vychádza.

České a slovenské periodické samizdaty, ktoré boli vydávané počas obdobia komunizmu a sú uložené v zbierkach knižnice Libri prohibiti v Prahe, boli v roku 2013 zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – Pamäť sveta. Keď už svet vzdáva úctu slovenskému samizdatu a jeho tvorcom, tlačiarom a distribútorom, o čo skôr by sme to mali urobiť my doma, kde tento samizdat vznikal.

To enormné číslo natlačených strán poodhaľuje túžbu slovenských občanov po slobode, ktorú im totalitný režim obmedzil. Práve samizdat sa stal jednou z brán k nej. Námaha a riziko, ktoré s ich vydávaním boli spojené, dosvedčujú statočnosť zúčastnených.

Samizdat ako fenomén doby, ktorý bol jej súčasťou a zároveň ju opisoval, by sme si mali pre jeho dôležitosť vážiť a pripomínať. Súčasne by mal byť mementom, aby sa už totalitná doba neopakovala. A v neposlednom rade Deň samizdatu je aj prejavom úcty k ľuďom, ktorí, aj za cenu perzekúcií, našli odvahu a vydali týmto spôsobom výpoveď o dobe.

Ilustračné foto: Wikimedia.org

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.