Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
20. august 2021

O čo ide v prestrelke medzi Poľskom a Izraelom

O čo ide v prestrelke medzi Poľskom a Izraelom

Počas leta sa rozhorel diplomatický spor medzi Poľskom a Izraelom. Obidve krajiny si predvolávajú na koberček diplomatov, poľský veľvyslanec v Izreali sa po dovolenke už nevrátil do Tel Avivu.

A nový izraelský veľvyslanec v Poľsku do Varšavy ani nevycestoval.

Dôvodom sporu je reštitučný zákon, ktorý stanovuje tridsaťročný limit na vznesenie reštitučného nároku na znárodnený nehnuteľný majetok. Zákon už schváli poľský parlament, aj podpísal prezident.

Izraelský minister zahraničných vecí Yair Lapid zvolil v reakcii na prijatie zákona mimoriadne ostrý slovník. Označil ho za hanebný, nemorálny a namierený proti obetiam holokaustu. Mnohé z budov mali totiž predtým židovských majiteľov.

Tieto jeho tvrdé slová však však neberú do úvahy niekoľko podstatných skutočností. Samotné prijatie zákona je reakciou na verdikt ústavného súdu ešte z roku 2015, podľa ktorého je potrebné stanoviť nejaký limit dokedy si bolo možné si uplatniť vlastnícky nárok na nehnuteľnosť znárodnenú v období komunizmu. Ten bol stanovený na 30 rokov.

Zákon v takejto podobe bez problémom prešiel parlamentom, bez toho, že by vyvolal nejakú väčšiu politickú diskusiu. Problém s ním nemala ani opozícia.

Stále však platí, že každý sa môže svojich prípadných dedičských nárokov domáhať prostredníctvom súdov.

Nedostatočná právna regulácia reštitúcií spôsobovala v Poľsku mnohé problémy. Najmä vo Varšave sa vyskytovali prípady, keď z toho ťažil organizovaný zločin a prostredníctvom falšovaných dokumentov sa snažil získať lukratívne nehnuteľnosti. Známy je prípad, keď si nárok na vrátenie majetku uplatňoval majiteľ, ktorý mal mať podľa dátumu narodenia 130 rokov.

Ale najmä mnohé rodiny žili v právnej neistote a v strachu z možného vysťahovania. Často pritom išlo o rodiny, ktoré v domoch, či bytoch bývali desiatky rokov, podieľali sa na ich povojnovej obnove a investovali peniaze do ich opráv a údržby.

Komplikovanejšie je to v prípade takzvaného majetku bez dedičov, ktorý v minulosti patril poľským občanom židovského pôvodu. Izraelský pohľad, ktorý podporuje aj americká administratíva, je, že takýto majetok sa má použiť na odškodnenie obetí holokaustu, prípadne na podporu vzdelávania o tejto tragédií. To otvára aj možnosť, že by si naň mohli nárokovať tiež inštitúcie, ktoré sa tejto agende venujú.

V Poľsku je to citlivá téma. Naši severní susedia sa pokladajú za obeť druhej svetovej vojny, ktorou aj reálne boli, a nie celkom rozumejú tomu, prečo by bremeno takéto odškodnenia mali niesť oni a nie tí, ktorí vojnovú katastrofu spôsobili. Najmä ak majú pocit, že oni sami neboli za škody, ktoré utrpeli počas vojny dostatočne odškodnení.

Na fotografii Izraelský minister zahraničných vecí Yair Lapid  Zdroj: TASR/ AP

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva