Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
07. júl 2021

Scestný útok na Čaputovú a sporný verdikt Ústavného súdu

Scestný útok na Čaputovú a sporný verdikt Ústavného súdu

Dnešné rozhodnutie Ústavného súdu sa na základe kuloárnych priesakov predpokladalo, takže reakcie už mali nachystané všetci aktéri.

Robert Fico aj Igor Matovič sa vzácne zhodujú, že referendum zlomyseľne zmarila prezidentka Zuzana Čaputová tým, že sa obrátila na Ústavný súd, Čaputová zas vyzýva nepriamo aj Matoviča, aby spolu s opozíciou zmenili ústavu a následne ju požiadali o vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, čomu by bezodkladne vyhovela.

Kým Fico a Pellegrini napádajú prezidentku zo zrozumiteľných politických motívov, Igor Matovič si s ňou vybavuje svoje osobné účty spôsobom, ktorým škodí najmä vlastnej vláde: po vyhláseniach o tom, aké je „podlé a zákerné“, že prezidentka svojím postupom pripravila voličov o právo vyjadriť sa, si na seba – úmyselne či bez rozmyslu – pletie bič. Hlas a Smer už ohlásili iniciatívy dosiahnuť svoje zmarené referendum parlamentnou cestou, Matovič by mal teda v duchu svojich vyhlásení zabezpečiť pre referendum o predčasných voľbách 53 poslancov OĽaNO (Boris Kollár svoje hlasy rád dodá).

Ak by sa tak stalo, zo Slovenska by bol politologický unikát, inde by sme ťažko hľadali vládnych lídrov s takým sebadeštrukčným potenciálom. Ale nedá sa vylúčiť, že Fico aj Pellegrini k vlastnému úžasu onedlho zistia, že po stroskotaní opozičného referenda o predčasných voľbách na Ústavnom súde podporí jeho konanie časť koaličných poslancov. Aj so všetkými rizikami, ktoré by takéto referendum znamenalo pre Hegerovu vládu – na jej existenčný otras by stačil aj neplatný výsledok pod 50 percent, ak by sa naň dostavila mohutná masa okolo 40 či nad 40 percent voličov.

Popoludňajšie rozhodnutie Ústavného súdu si zatiaľ zasluhuje tri krátke poznámky.

1. Ficova aj Matovičova kritika voči Čaputovej je nemiestna, postup prezidentky bol legitímny aj správny. O tom, či ústava umožňuje referendum o predčasných voľbách, sa vedú v ústavnoprávnej obci polemiky už vyše 20 rokov, na oboch stranách sporu zaznievajú rozumné aj slabšie argumenty. Vďaka Čaputovej postupu na Ústavný súd sa táto akademická téma konečne uzavrela a teraz je plne na politikoch, ako túto otázku rozuzlia – či možnosť takéhoto referenda nechajú ležať úhorom, alebo ho explicitne zakotvia v ústave, ako to dnes nadhodil aj predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.

2. Umelecký dojem z oznámenia Ústavného súdu nezodpovedal váhe rozhodnutia ani okamihu. Líder Smeru Robert Fico mal počas následnej tlačovky naozaj pravdu, ak sa vysmial forme tohto oznámenia, ktorá nedáva tomuto rozhodnutiu dostatočnú vážnosť. Fico parodoval sudkyňu spravodajkyňu Janu Baricovú, ktorá si pri zmätenom zdôvodňovaní rozhodnutia vypomáhala slovkom „hej“ (nie vždy bolo jasné, či ho myslí ako časticu alebo ako citoslovce).

Jednému z najhistorickejších rozhodnutí slovenského Ústavného súdu skutočne nesvedčí, že jeho spravodajkyňou bola práve Baricová, a nie sudcovská osobnosť vyššieho rangu. Lenže ak sa dnes Fico sťažuje na nie veľmi dôstojné vystupovanie sudkyne Ústavného súdu, plače na nesprávnom hrobe. Bol to Smer, ktorý v rámci svojej dlhodobo žalostnej justičnej personálnej politiky presadil Baricovú na Ústavný súd – ako nominantku istého Štefana Harabina, ktorého Fico počas svojej prvej vlády nechal vyniesť na čelo nášho súdnictva.

3. Zhodnotiť kvalitu rozhodnutia Ústavného súdu sa bude dať až po zverejnení písomného zdôvodnenia, dnes predstavil Ivan Fiačan základnú líniu uvažovania. Je dobrou správou, že Ústavný súd zjavne neprikladal väčšiu váhu tým slabším argumentom, podľa ktorých by boli referendom vynútené predčasné voľby zásahom do práv poslanca.

Lenže celkom presvedčivo neznel ani argument, že takéto referendum je proti „princípu generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzalo ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania Národnej rady“. Na Slovensku sme mali trikrát predčasné voľby (1994, 2006, 2012), ktoré so silou ústavného zákona obchádzali ústavou zakotvené pravidlá o skrátení funkčného obdobia Národnej rady – nikdy sa tak nestalo na základe rozpustenia prezidentom, ako ho explicitne predpokladá ústava, ale ústavným zákonom schváleným poslancami. Nastala tak ujma na našej demokracii, právnom štáte či deľbe moci?

Inzercia

Inzercia

Odporúčame