Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
01. júl 2021

Drevený krížik na hrudi Mariana Kočnera

Drevený krížik na hrudi Mariana Kočnera

Marian Kočner mal opäť súd, tentoraz ešte pre zmenky. Ale o sfalšovanú, teda neplatnú zmenku teraz ani tak nejde. Ide o drobnosť z dreva.

Týždenník Plus 7 dní si všimol, že Kočner po svojom odsúdení za sfalšované zmenky chodieva na súd nielen vo väzenskom mundúre. Aj niečo iné sa zmenilo v jeho garderóbe. Na hrudi nosí jednoduchý drevený krížik na koženej šnúrke. Redaktorka Plus 7 dní priamo v titulke skonštatovala: Pribratý, bez šance hľadať záchranu v ajurvéde, sa Kočner dal na kresťanstvo.

Neviem, či sa celkom dá zmiešavať ajurvéda s kresťanstvom. Ajurvéda je podľa wikipédie dnes už chápaná ako systém tradičného indického lekárstva a ako jeden z alternatívnych prúdov tradičnej medicíny. Jej vznik síce súvisí s hinduistickou mytológiou, ale západný svet ju prijal skôr už len ako dedičstvo tradičného indického lekárstva, teda starobylej Indie, a oddelil si ju od hinduizmu.

Marian Kočner bol dlhé roky veľkým propagátorom ajurvédy. Chodieval pravidelne na ajurvédske kúry do Indie, dokonca aj s novinármi, ktorým dovolil, aby ho pri kúrach fotili.

Veľmi rád hovoril o tom, ako mu ajurvéda pomáha schudnúť, lebo vďaka nej začal zdravo jesť a kompletne prekopal životosprávu. Dokonca začal v tejto oblasti aj podnikať a so svojou priateľkou založil v Bratislave vlastné ajurvédske centrum, kde podľa sľubu z webovej stránky nájdete vnútorný pokoj a rovnováhu tela i duše.

Marian Kočner dnes nie je ideálnym predstaviteľom ajurvédy. Nezdá sa, že by vďaka starobylej indickej medicíne našiel vnútorný pokoj. Ale pravdou je aj to, že Kočner nehovoril v súvislosti s ajurvédou o duchovnom svete, ale zvyčajne o strave a životospráve.

Kočner asi duchovný svet neriešil, nebolo kedy, bolo treba robiť biznis. Jeho brat ho kedysi v rozhovore pre Denník N označil za veľmi racionálneho, ale tiež za strašne cynického človeka. „Jednotka cynickosti je Marian,“ povedal Ivan Kočner. Ale zároveň v tom rozhovore povedal aj toto: „Podľa mňa mu niečo veľmi chýbalo.“ Čo to tak mohlo byť? Veď mal hotely, jachty, dcéry, luxusnú frajerku, vplyv, moc?

A čo znamená ten jednoduchý drevený kríž, jasne viditeľný v rozopnutej väzenskej košeli? Žeby cynický Kočner chcel iba zahrať sudcom na city?

Žeby to bol iba čistý kalkul: Pozrite sa, som schopný nápravy, som už polepšený kresťan, už nie som ten starý Kočner.

Ak by sme takto uvažovali, bolo by to cynické. Väzenie dostalo k viere mnoho ľudí. A nie iba preto, že zrazu majú vo väzení čas na duchovné veci, alebo preto, že stretnutie s kňazom môže byť vo väzení celkom príjemným rozptýlením.

Kočner trávi veľa času sám, sám so sebou a so svojím svedomím. To môže znamenať všeličo. Ešte nepôsobí ako človek, ktorý priznáva svoje viny, ktorý sa kajá a dúfa v Božiu milosť.

No istú zmenu v Kočnerovej tvári už zaznamenali viacerí. Viac skláňa hlavu a v jeho očiach akoby bolo o štipku menej tej typickej cynickosti.

Kočner už vie, že bude v base dlhé roky, možno odtiaľ už ani nevyjde. Niečo v živote nepochopil, niečo mu ušlo.

Čo mu ostáva? Čím sa má zaoberať? Možno mu nebude stačiť iba manuálna práca. Možno bude hľadať aj v tej zúfalej situácii nádej, ktorá sa nemusí ukrývať v oslobodzujúcom rozsudku súdu.

Možno sa začne zaoberať aj svojou dušou. V každom väzení je prítomný kňaz a možno to bude pre Mariana Kočnera – keď už nebude tráviť celé dni so svojimi advokátmi – ten najdôležitejší človek. Bude počúvať o hriechu, vine, pokání, milosrdenstve...

To sú zásadne iné témy ako ajurvédske jedlo, masáže, meditácie či hľadanie rovnováhy duše a tela.

Jasné, iba špekulujeme. Možno to bude celé inak. Ale niektorí vieme: Aj Kočner už má svoj kríž. A nielen ten na hrudi.

FOTO – TASR

Inzercia

Inzercia

Odporúčame