Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
16. jún 2021

Kam chce patriť Srbsko: Slovanské bratstvo verzus EÚ

Kam chce patriť Srbsko: Slovanské bratstvo verzus EÚ

Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu) vyhlásil, že účasť srbskej armády na rusko-bieloruskom cvičení „Slovanské bratstvo“ nepomáha Srbsku na ceste do EÚ.

Bilčík tým otvára otázku, ktorú by mnohí radšej nechali nezodpovedanú.

„Zatiaľ čo srbská diplomacia hľadá európsku podporu pred prípravou politickej medzivládnej konferencie o rozšírení EÚ, správy o spoločných vojenských cvičeniach rusko-bielorusko-srbského Slovanského bratstva nie sú nápomocné. Európska perspektíva je aj o jasných voľbách zahraničnej politiky, najmä v dnešnej geopolitike,“ komentoval Bilčík.

Jeho vyhlásenie nezostalo nepovšimnuté, rýchlo o ňom informovali srbské médiá Politika, DanasN1. Bilčík totiž nie je z pohľadu Srbska hocakým poslancom, ale spravodajcom Európskeho parlamentu pre Srbsko. Pre mnohých europoslancov, ktorí sa nezaoberajú západným Balkánom, tak môže Bilčíkov názor značne ovplyvniť ich postoj voči Belehradu.

Bilčík otvoril otázku, ktorú si pozorovatelia západného Balkánu kladú už dlhšie. Chce vlastne Srbsko patriť do klubu s názvom Európska únia? Belehrad síce tvrdí, že áno, no výsledky rokovaní sú striedme. V roku 2020 sa nepodarilo otvoriť jedinú novú kapitolu rokovaní, vývoj právneho štátu je prinajmenšom otázny a v zahraničnej politike Srbsko lavíruje medzi Východom a Západom.

Len prednedávnom sa Srbsko pridalo k deklarácii, ktorá odsudzovala zatknutie Romana Protaseviča bieloruským režimom, zároveň však obstaráva bieloruské stíhačky a cvičí s bieloruskou armádou. V roku 2020 sa Srbsko účasti na cvičení zrieklo, no po šiestich mesiacoch spoluprácu s Lukašenkom opäť obnovilo. To svedčí o tom, že skôr než o vyjadrenie jasného postoja voči Minsku Belehrad kozmeticky upravuje drobnosti, ktoré sú Bruselu tŕňom v oku.

Belehrad naďalej vníma EÚ najmä ako ekonomickú príležitosť, nie ako politický záväzok. EÚ je však aj politickým spolkom, ktorý má spoločnú zahraničnú politiku a ktorého členovia sa podľa článku 42 zaväzujú spoločne brániť každého člena Únie.

Srbsko má plné právo rozhodnúť sa, či chce byť členom EÚ, zostať neutrálne alebo stať sa členom ruskej Organizácie o zmluve kolektívnej bezpečnosti. Ale je neúprimné tváriť sa, že Srbsko s terajším zahraničnopolitickým kurzom skončí automaticky v Únii.

EÚ je už dosť vnútorne rozdelená, z perspektívy Bruselu by hrozilo blokovanie európskej zahraničnej politiky, napokon, len pred dvoma týždňami sľuboval predseda srbského parlamentu Ivica Dačić pri návšteve Moskvy, že Srbsko nikdy nepodporí sankcie proti Moskve.

Pritom by sa Srbsko potrebovalo pohnúť vpred, politicky aj ekonomicky. Na to, akú má silnú legitimitu Srbská pokroková strana, ktorá vládne s absolútnou väčšinou, je totiž v Belehrade vidieť žalostne málo pokroku. Zatiaľ čo východní členovia EÚ dobiehajú európsky priemer, Srbsko čoraz viac zaostáva. Keď sa v roku 2007 Bulharsko stalo členom EÚ, HDP na obyvateľa bolo so Srbskom takmer identické. Do roku 2019 Bulharsko Srbsko predbehlo o vyše 30 percent.

„Dôvody zahraničnopolitickej kakofónie sú primárne politické, ale aj ekonomické. Je ťažké pochopiť, že sme sa minulý rok vzdali rovnakého cvičenia kvôli zjavnej krádeži volieb posledného diktátora v Európe a že medzitým boli splnené podmienky na to, aby si slovanskí bratia tento rok zmerali sily v ďalekom Rusku. Je ešte ťažšie pochopiť rozhodnutie vlády vycvičiť armádu v spolupráci s Lukašenkom, keď odsúdila únos opozičného novinára z letu spoločnosti Ryanair,“ hodnotí situáciu riaditeľ Inštitútu pre európske záležitosti Naim Leo Beširi. Upozorňuje aj na skutočnosť, že Srbsko už desaťročia nedokázalo prijať zahraničnopolitickú stratégiu, ktorá by udala, kam smeruje.

Riaditeľ výskumu Centra pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti v Belehrade Igor Novaković podotýka, že Srbsko sa bude musieť skôr či neskôr vzdať svojej kolísavej politiky.

„Záujmom ruskej zahraničnej politiky je vytvárať pre Západ čo najviac problémov a Srbsko sa na tom, chtiac alebo nechtiac, niekedy podieľa. A to je dôsledok multivektorovej politiky, ktorú presadzujeme,“ tvrdí.

„Ak chceme otvoriť a uzavrieť kapitolu 31, mali by sme poslať povzbudivé správy členom EÚ, aby nevideli prípadné budúce členstvo Srbska v EÚ ako hrozbu pre formulovanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. A to je stále segment, v ktorom je v EÚ potrebný konsenzus,“ vraví Novaković.

V tom sa s ním zhoduje aj Beširi: „Aj keď sa Srbsko snaží a je krátkodobo úspešné, z dlhodobého hľadiska nemôže hrať na viac ako jednej trati.“

Na archívnej snímke z 26. júna 2020 predseda Európskej rady Charles Michel (vpravo) kráča so srbským prezidentom Aleksandrom Vučićom pred ich stretnutím v sídle Európskej rady v Bruseli. Foto: TASR/AP.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame