Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
03. jún 2021

Prečo Remišová koná v týchto dňoch tak tvrdo

Prečo Remišová koná v týchto dňoch tak tvrdo

Liberálne médiá aj stranícki odporcovia vykresľujú dnešné konanie líderky Za ľudí ako čistý machiavellizmus, ktorého cieľom nie je nič iné, než aby Remišová ostala prikovaná na stoličke predsedníčky strany a vicepremiérky.

Jediného porušenia stanov vo vnútrostraníckom zápase sa pritom dosiaľ dopustil Kolíkovej štátny tajomník Michal Luciak, ktorý na bratislavské krajské predsedníctvo nepozval členov celoslovenského predsedníctva, vďaka čomu pretlačil konanie mimoriadneho snemu. Kolíková neskôr pripustila, že mohlo ísť o porušenie stanov, ale vraj to nikomu nenapadlo, lebo tak to zvyčajne dosiaľ fungovalo – až na to, že tento typ hlasovania sa predtým na krajskom predsedníctve neudial.

Kolíkovej a Luciakovi to však hladko prešlo. Napokon, kým Kolíková je od marcovej vládnej krízy na výslní, Remišová bola v úplnej politickej aj mediálnej defenzíve. Proti Remišovej smeroval čoraz väčší valec, mohla si za to aj sama, ani jej stranícki prívrženci celkom netušili, čo chce váhavá líderka dosiahnuť, bála sa urobiť mocensky nevyhnutné kroky, čo ju ešte viac oslabovalo.

Až tento týždeň priniesol zlom, keď Remišová naplno využila stranícke stanovy, ktoré boli kedysi napísané trochu v autoritárskom móde pre otca zakladateľa Andreja Kisku. Personálnymi rošádami (odvolanie generálneho manežéra Krpelana a riaditeľa kancelárie Tomáša Lehotského) si zabezpečila v predsedníctve väčšinu, po novom tam bude mať 12 hlasov proti 10. Odporcovia na čele s Kolíkovou tak už týmto spôsobom nemôžu vyvolať mimoriadny snem, ak by ho aj vyvolali kraje, je to predsedníctvo, ktoré určuje termín, Remišová tak drží kľúče od straníckej miešačky.

Snem v rýchlom júnovom termíne, ako ho žiada Kolíková a spol., nedával Remišovej žiaden politický zmysel: ak by Kolíkovú na sneme porazila, vzhľadom na rozvrátené vzťahy by sa nič nevyriešilo, Kolíková a ďalší poslanci by následne hľadali cestu von. Remišovej by tak po urputnom boji s neistým výsledkom aj tak ostala strana bez poslancov. Ak by na sneme s Kolíkovou prehrala, bol by to de facto Remišovej koniec. Na jej miesto vo vláde si už v marci brúsil zuby jej bývalý štátny tajomník Vladimír Ledecký, no ak by aj nová líderka Kolíková bola k nej veľkorysá a nestiahla by ju hneď z vlády, pre Remišovú by to bola labutia pieseň. Za ľudia by hľadali svoju ďalšiu formu existencie v pakte s SaS alebo progresívcami, tam by už pre krídlo exlíderky nebol nijaký priestor.

Keďže za mimoriadny snem, hoci v neskoršom termíne, boli aj Juraj Šeliga a Jana Žitňanská, ktorí stoja v akomsi medzipriestore, Remišová takýto snem pripúšťala niekedy na jeseň či na konci roka. Nechcela však počuť ani o septembrovom termíne, ktorý navrhoval Šeliga a s istou horkosťou by s týmto termínom súhlasila aj Kolíková. Možný kompromis padol, medzitým Remišová preorganizovala predsedníctvo tak, že už ani Šeliga so Žitňanskou nie sú jazýčkom na váhach.

Padla aj verzia kompromisného kandidáta, ktorý by zjednotil oba tábory. Kolíková interne odmietala Šeligu, Remišová ho však zrejme navrhovala aj s vedomím, že bude odmietnutý, čo jej však dnes umožňuje hovoriť, že na rozdiel od Kolíkovej bola ochotná vzdať sa predsedníckej ambície.

Remišová v tejto chvíli zjavne dúfa, že Kolíková odíde z vlády aj zo strany a budú ju nasledovať ďalší zo skupiny kritikov. Strana Za ľudí by sa síce scvrkla, ak by sa do parlamentu vrátili Kolíková a Luciak, Remišová by už mala len jednu vernú poslankyňu. Dohodou s Matovičom a Kollárom by si zrejme udržala post vicepremiérky (a možno aj ministra spravodlivosti), čo by bol politologicky ôsmy div sveta.

Ale čo je pre Remišovú podstatnejšie, udržala by si stranu, ktorá bude čoskoro po ďalšej tranži z rozpočtu bez dlhov, a ak by sa čoskoro išlo do predčasných volieb, mohla by rokovať s KDH alebo OĽaNO o predvolebnej koalícii. Vyhliadky pre samostatnú existenciu strany by boli síce mizerné, ale bola by tu aspoň perspektíva prežitia. Naopak, Kolíková má vďaka nazbieranému kapitálu z posledných mesiacov oveľa lepšiu perspektívu. Aj prehra s Remišovou, či už teraz po mocenských chvatoch v predsedníctve, alebo na prípadnom sneme, ju môže posunúť na ihrisko s oveľa väčším potenciálom, než je vyhasínajúca strana.

Pre Kolíkovú sa začne nový politický život, či už v SaS, kde by jej Sulík hneď vyroloval červený koberec do vedenia strany, alebo niekde medzi progresívcami. S vyhliadkou, že po ďalších voľbách sa môže opäť vrátiť do vlády. Preto teraz môže zvažovať demisiu alebo čakať, kým Remišová zájde ďalej a odvolá ju z ministerského postu, aj na to má líderka legitimitu, keďže Kolíková jej vyslovila nedôveru. 

Mocensky sú karty rozdané, lenže je tu ešte jeden rozmer. Kolíkovej hviezda žiari od marca, dovtedy bola absolútne lojálna voči Matovičovi aj Remišovej, predtým sa stala súčasťou Kiskovej strany ako politička-expertka, ktorej sa odpustilo, že pôsobila v tretej Ficovej vláde, proti ktorej stála na barikádach Remišová a neskôr aj prezident Kiska. Remišová sa však ocitla v zničujúcom konflikte aj s ľuďmi, ktorým sa dnes hovorí „kolíkovci“, čo však nie je presné: stranu Za ľudí zakladali spolu s Andrejom Kiskom ľudia ako Roman Krpelan, Tomáš Lehotský, Vladimíra Marcinková. Práve oni sa ešte v úzkom okruhu medzi sebou na jar 2019 bavili aj o tom, či a kedy osloviť do projektu dosluhujúceho prezidenta aj Matovičovu poslankyňu Remišovú, ktorá sa k nim pridala tesne pred vznikom.

Prvé sklamanie kiskovcov prišlo, keď sa Kiska odobral preč z politiky, zakladatelia potom podporili Remišovú proti Miroslavovi Kollárovi. Ale za necelý rok sa všetko zmenilo. Až nastal okamih, keď sa proti Remišovej postavil Kiska a ona následne zakročila proti jeho ľuďom. V politike to tak už chodí – najmä to nemôže prekvapiť v takzvanej centristickej strane, v ktorej bolo od začiatku akosi priveľa ambícií a primálo tmelu.

FOTO TASR – Martin Baumann

Inzercia

Inzercia

Odporúčame