Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
24. máj 2021

Lukašenko stráca posledné zábrany

Lukašenko stráca posledné zábrany

Bielorusko pod zámienkou bomby na palube dopravného lietadla presmerovalo let FR 4978 do Minska, následne zatklo opozičného novinára.

Lietadlo letelo z Atén do Vilniusu, hlavného mesta Litvy. Od litovských hraníc bolo lietadlo vzdialené už len okolo dvadsať kilometrov, keď bolo prinútené zmeniť kurz. Bielorusko tvrdilo, že na palube lietadla sa údajne nachádza bomba, a rozkázalo lietadlu pristátie v Minsku. Na to, aby piloti skutočne poslúchli rozkaz, Bielorusko vyslalo stíhačku typu MiG-29, ktorá lietadlo odchytila.

Po pristátí bol zatknutý spoluzakladateľ novinového portálu Nexta na aplikácii Telegram, dvadsaťšesťročný Raman Pratasevič. Lukašenkov režim tvrdo prenasleduje nezávislé médiá, len minulý týždeň zatkol jedenástich spolupracovníkov portálu tut.by a prehľadal redakciu aj ich súkromné byty.

Mnoho Bielorusov sa preto informuje cez online médiá alebo aplikáciu Telegram, kanál Nexta má vyše milióna čitateľov.

Pratasevičovi v Minsku hrozí trest smrti, režim ho vyhlásil za teroristu. V exile žije od roku 2019, najskôr v Poľsku, neskôr v Litve. Vilnius predstavuje jedno z najdôležitejších centier bieloruskej opozície, od minulého leta tam žije aj Sviatlana Cichanovská a mnoho študentov, ktorí študujú na Európskej humanitnej univerzite, ktorá sa tam presídlila z Minska.

O Pratasevičovom lete Lukašenko musel vedieť z činnosti svojich špiónov v zahraničí, údajne sa na palube lietadla nachádzali štyria Bielorusi, ktorí po pristátí v Minsku zostali. Podľa výpovedí pasažierov sa Pratasevič strachoval o svoj život, triasol sa a povedal: „Dostanem tu trest smrti.“

To, že pri tvrdeniach o bombe na palube išlo o lož bieloruských úradov, dokazuje nielen to, že sa žiadna bomba na palube nenachádzala, ale aj skutočnosť, že odklonenie letu z pohľadu bezpečnosti nedáva žiaden zmysel. Ak by totiž lietadlo dokončilo svoj let do Vilniusu, cieľ by dosiahlo za 72 kilometrov. Oproti tomu bol let na letisko východne od Minska dlhý vzdušnou čiarou 183 kilometrov, lietadlo tak bolo presmerované na trasu, ktorá bola dlhá 300 kilometrov.

Je preto možné, že správanie Bieloruska je nielen v rozpore s akýmikoľvek princípmi právneho štátu, ale aj s Dohovorom o medzinárodnom civilnom letectve. Ten garantuje právo preletu bez medzipristátia, ako aj princíp, že v prípade odchytenia civilného lietadla nesmú byť nasadené zbrane a nesmie byť ohrozená bezpečnosť pasažierov.

Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská preto vyzvala Medzinárodnú organizáciu civilného letectva, aby prípad vyšetrila. „Odteraz nemá žiadny občan ktorejkoľvek krajiny, ktorý letí nad Bieloruskom, zaručenú ani základnú bezpečnosť,“ vyhlásila.

Dimenzia prípadu však siaha ďaleko za bieloruské hranice, na palube bolo aj mnoho občanov členských štátov EÚ, najmä Litvy. Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová oznámila, že „poburujúce a nezákonné správanie režimu v Bielorusku bude mať následky“.

Bielorusko je prípadom, pri ktorom je Európska únia výnimočne jednotná, nedbajúc na rozdiely medzi liberálnymi či konzervatívnymi vládami alebo západom či východom Únie.

K prepusteniu Prataseviča vyzval Ivan Korčok aj nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas. Poľský premiér Mateusz Morawiecki, politik konzervatívnej PiS, nazval akt „štátnym terorizmom“ a oznámil, že požiadal Komisiu o doplnenie sankcií voči Lukašenkovmu režimu na zoznam tém zajtrajšieho rokovania Európskej komisie. Podľa jeho slov takýto čin „nemôže zostať nepotrestaným“.

Podobne sa postavil aj jeho minister zahraničných vecí Zbigniew Rau: „Dnes bolo unesené civilné lietadlo Ryanair. Toto je čin štátneho terorizmu spáchaný na Lukašenkov rozkaz. Vyzývam na okamžité prepustenie Ramana Prataseviča. Dovoľte mi pripomenúť, že teroristi každého druhu sú nepriateľmi ľudstva, musia byť odsúdení a stíhaní.“

Litovský prezident Gitanas Nausėda navrhol štyri kroky: „Vzdušný priestor nad Bieloruskom bude uznaný za nebezpečný, lietadlá nebudú akceptované na letiskách Európskej únie, okamžité vyšetrovanie ICAO a vážne sankcie proti režimu.“

Tento návrh získal podporu aj lotyšského ministra zahraničných vecí. Edgars Rinkēvičs vyhlásil: „Dnešné unesenie letu Ryanair Lukašenkovym režimom ukazuje, že bieloruský vzdušný priestor nie je bezpečný, životy ľudí boli ohrozené a došlo k únosu politického protivníka. Bieloruský vzdušný priestor musí byť uzavretý pre všetky medzinárodné lety.“

Lotyšská letecká spoločnosť airBaltic po incidente už nebude lietať nad Bieloruskom.

Na palube sú aj štáty mimo EÚ, medzi nimi Nórsko či Veľká Británia: „Táto nezvyklá akcia Lukašenka bude mať vážne dôsledky,“ oznámil britský minister zahraničných vecí Dominic Raab, aké majú byť, zatiaľ neoznámil.

Prezidentka Zuzana Čaputová nazvala udalosti extrémne znepokojujúcimi a vyhlásila, že „každé porušenie medzinárodného práva musí mať následky“.

Na archívnej snímke z 26. marca 2017 bieloruská polícia zatýka novinára Ramana Prataševiča v Minsku. Foto – TASR/AP

Inzercia

Inzercia

Odporúčame